Zimy v minulosti: Pieter Brueghel namaľoval v roku 1565 zasneženú belgickú krajinu.

Boli zimy v minulosti naozaj silnejšie? Zisťovali sme, či ide o mýtus

O tom, že kedysi vraj boli zimy oveľa tuhšie a snehu bývalo vyše hlavy, sa hovorí už dávno. Spomienky sú však často subjektívne. Klimatológovia skúmajú počasie len posledné storočie. Čo keby sme nazreli do svedectiev, aké núkajú archívne dokumenty?

Ľudia v minulosti bezprostredne zapisovali, čo zažívali - vrátane zím. V stredoveku armády skladali zbrane v septembri a na bojisko sa vracali až v máji, uprostred zím vraj mráz klince vyťahoval zo striech. Historické dokumenty odhaľujú, že poddaní za Jánošíkových čias utekali z Oravy pred ľadovcom. Vedeli ste, že brutálna zima mala podiel aj pri zatknutí krvavej grófky Báthoryčky? Prečo v Uhorsku padal hnedočervený sneh?

Báthoryčka aj utečenci

„Napadalo veľa snehu a ochladilo sa,“ písal v liste 22. decembra 1610 gróf Žigmund Forgách svojmu priateľovi, palatínovi Jurajovi Thurzovi.

Je zaujímavé, že s tuhými zimami súvisí aj jedna z najznámejších postáv našej histórie, Alžbeta Báthoryová. A to priamo jej uväznenie. Palatín ju po rokoch vraždenia zatkol na sklonku roku 1610. Báthoryčka sa vrátila do Čachtíc v polovici októbra a decembrová zima jej podľa historika Jozefa Kočiša znemožnila prípadný útek pred stíhaním do Sedmohradska ku kniežaťu Gabrielovi Báthorymu. Palatín teda vopred vedel práve od Forgácha, že pre prírodné pomery a záľahu vysokého snehu je Báthoryčka prakticky uväznená v Čachticiach - a išiel naisto.

Zatknutie Báthoryčky: Veľa snehu a silné mrazy dokladá list Žigmunda Forgácha palatínovi Jurajovi Thurzovi.
Zatknutie Báthoryčky: Veľa snehu a silné mrazy dokladá list Žigmunda Forgácha palatínovi Jurajovi Thurzovi.
Foto: ŠTÁTNY ARCHÍV V ŽILINE SO SÍDLOM V BYTČI

Nie je to jediný doklad tvrdých zím, aké dnes už nepoznáme. Spomenutý list sa nachádza - tak ako celá thurzovská korešpondencia - v Štátnom archíve v Žiline so sídlom v Bytči. V archívnych dokumentoch sa dajú nájsť záznamy aj o tom, že cez zimu sa do Žiliny cestovalo na saniach po zamrznutom Váhu. „Zimy v minulosti boli naozaj silné, napríklad ešte pred druhou svetovou vojnou v roku 1937 boli domy v dedine Štiavnik po strechu zasypané snehom a ľudia si v ňom prekopávali tunely k vode, maštaliam a podobne. Na Javorníku vraj napadol sneh do výšky sedem metrov,“ hovorí nám riaditeľka archívu Jana Kurucárová.

Aj za Jánošíkových čias postihla Slovensko mimoriadne drsná zima, predovšetkým Oravu. Ako uvádza historik Pavel Horváth v knihe Poddaný ľud na Slovensku v prvej polovici 18. storočia, zima v rokoch 1715 - 1716 bola taká brutálna, že ešte v júni mrzlo a padal sneh. Ľadovce, búrky a mrazy zničili úrodu a ľudia počas hladomoru jedli posekanú trávu, mach aj kôru zo stromov. „Tieto okolnosti vyhnali stovky liptovských rodín za živobytím do južných krajov Uhorska,“ píše. „Z Oravy sa pohol prúd utečencov, ktorý nadobúdal pozoruhodné rozmery. Poddaní utekali od začiatku nielen v skupinách, ale v celých húfoch a keď nenašli nové bydliská, túlali sa krajinou a živili sa žobraním.“

Nie je to, čo bývalo

„Každý hovorí, že prv bývalo viac snehu. Kam sa sneh podel, to neviem, ani meteorológovia to dosiaľ nijako nevysvetlili. Nie je to, skrátka, to, čo to bývalo,“písal už takmer pred sto rokmi spisovateľ Karel Čapek.

Čudoval sa tomu, čomu sa čudujú mnohí aj dnes. Snehu vraj nie je toľko ako kedysi. Dnešné zimy vraj už za nič nestoja. Kým staré fotografie zachytávajú prešporské ulice v závejoch snehu, dnes je v Bratislave kalamita, keď nasneží päť centimetrov.

Exaktné údaje o snehovej nádielke však máme len za posledné storočie. Na Slovensku sa totiž celková snehová pokrývka začala súvisle merať až za Československej republiky, v roku 1921. Dovtedy, za Uhorska, sa rátal len pripadnutý sneh, čo dnes sťažuje porovnanie. Okrem toho sa robili náhodné, nesystémové merania.

Ako prebieha meranie dnes? Klimatológ Pavel Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) nám opisuje, že na meteorologickej stanici sa nachádza snehomerná tyč zasadená do zeme, s centimetrovým pravítkom, z ktorej sa údaje pravidelne odčítavajú, takisto však fungujú automatické meteorologické stanice, ktoré samy merajú výšku snehovej pokrývky. „Je fakt, že súvislého snehu je menej ako v minulosti,“ hovorí. „Jednoznačne to dokladá naša analýza, z ktorej vyplýva, že na Slovensku dochádza k úbytku snehovej pokrývky. Platí to pre celé naše územie s výnimkou vysokých nadmorských výšok, všade inde je reálne menej snehu než v minulosti. To spôsobuje viacero problémov, keďže sneh býval významným zdrojom vody pre toky aj pre podzemnú vodu pri jarnom topení - dnes sa na jar zväčša nemá čo roztopiť.“

Zimy boli drsné: Je teda mýtus alebo, naopak, fakt, že kedysi boli zimy tvrdšie? „Určite boli,“ hovorí Pavel Faško. „V minulosti bývali zimy stabilnejšie na výskyt snehovej pokrývky, takže v niektorých regiónoch platilo jednoznačne, že zima sa tam začínala v priebehu novembra a sneh vydržal až do začiatku jari. V súčasnosti nemáte zaručené ani v Oravskej Lesnej, že tam v priebehu zimy bude neprerušená snehová pokrývka. Je oveľa teplejšie, ako bývalo pred sto rokmi, čo v zime spôsobuje, že istá časť zrážok počas zimy nepadá v tuhej, ale v tekutej forme.“

Pavel Faško: Klimatológ súhlasí, že zimy boli kedysi tuhšie a analýzy dokladajú pokles snehovej pokrývky.
Pavel Faško: Klimatológ súhlasí, že zimy boli kedysi tuhšie a analýzy dokladajú pokles snehovej pokrývky.
Foto: Tony Štefunko

K dispozícii sú grafy zachytávajúce pokles snehovej pokrývky. „Z obsahu grafov vyplýva, že v zimných sezónach padá v súčasnosti vyšší podiel tekutých zrážok na úkor tuhých a to vplýva na stabilitu snehovej pokrývky,“ vysvetľuje autor grafického spracovania Ladislav Markovič z SHMÚ. „Dôsledkom je ubúdajúci počet dní so snehovou pokrývkou na väčšine územia Slovenska. Praktickým vyjadrením tohto stavu je kumulovaná výška snehovej pokrývky v zimných sezónach. Tieto hodnoty rastú iba vo vysokohorských oblastiach Slovenska, kde teplotné podmienky ešte stále umožňujú, aby tam väčšina zrážok v zimnej sezóne padala v tuhej forme.“

Malá doba ľadová

V uplynulých storočiach vládla zima celému kontinentu. Dnes sa tento fenomén nazýva malá doba ľadová a vymedzuje obdobie medzi 14. až 19. storočím. Lamanšský prieliv v tých dobách bičovali prudké víchrice, na zamrznutej Temži lovili líšky a ľud sa bál, že ide o pomstu Božiu. Dožadoval sa upaľovania čarodejníc, ktoré považoval za príčinu pohrôm.

Staré správy dokladajú nárast studených a vlhkých rokov v rozpätí 1315 - 1323, hoci Vikingovia v severnej Európe začali pozorovať ochladzovanie už o storočie prv. „Nasledujúcich 550 rokov sa klíma stala nepredvídateľnou a studenšou,“ opisuje Brian Fagan, autor knihy Malá doba ľadová. „Nikdy totiž nenastalo jednoliate hlboké ochladenie, skôr sa dá hovoriť o náhlych výkyvoch klímy. Tieto zmeny boli nečakané a občas katastrofálne, objavovali sa roky s arktickými zimami, mimoriadnym suchom a prívalovými dažďami.“

Zlé počasie sa podpisovalo pod neúrodu, prichádzali hladné roky a série neúrod. Nasledovali epidémie a vymieranie zvierat aj ľudí. Hladomor prinášal hrôzostrašné scény a traduje sa, že na viacerých miestach dochádzalo ku kanibalizmu.

Letokruhy, ľadovce aj obrazy

Historici klímy vychádzajú nielen z historických záznamov, ale aj z letokruhov stromov či ľadovcových jadier vnútri masívov. Vynachádzavosť vedcov dokladá fakt, že údaje získavajú aj z výnosov viniča - môže to byť jeden z dôvodov, prečo za Alpami v stredoveku presedlali na chmeľ a pivo -, ale napríklad aj z registrov o prosebných obradoch, ktoré sa konali, aby si ľudia vymodlili koniec záplav či mrazov.

Najchladnejšie počas malej doby ľadovej bolo v rokoch 1570 - 1600, v deväťdesiatych rokoch 17. storočia a v rokoch 1805 - 1820, pričom rok 1816 sa smutne zapísal ako „rok bez leta“. Poznamenal ho výbuch indonézskej sopky Tambora v roku 1815, čo bola najväčšia erupcia za posledných 15-tisíc rokov, v Uhorsku podľa svedectiev padal v januári 1816 hnedý a červenkastý sneh. Celý rok boli prudké dažde sprevádzané abnormálne nízkymi teplotami a v lete sa priemerné teploty znížili o 2,3 až 4,6 stupňa.

Doklady o tom, že zima kedysi nadeľovala hojne snehu aj tam, kde dnes nezaznamenajú ani jediný pokles pod bod mrazu, nám zanechali výtvarní umelci. Zasneženú krajinu maľoval Vincent van Gogh aj Claude Monet, Francisco Goya zachytil na plátne snehovú búrku. Ešte pred nimi slávny flámsky maliar 16. storočia Pieter Bruegel namaľoval hneď niekoľko plátien so zaviatou belgickou krajinou, s deťmi korčuľujúcimi sa na zamrznutých riekach a lovcoch brodiacich sa snehom. Ešte hlbšie proti prúdu času nájdete fresku z konca 14. storočia v talianskom Tridente - hoci vtedy sa zobrazovali najmä svätci, stredoveký autor tu ukazuje skupinu ľudí pred hradom, ktorá sa guľuje.

Guľovanie v stredoveku: Freska z konca 14. storočia zobrazuje veselú scénku, zimy však vedeli ľudí riadne potrápiť.
Guľovanie v stredoveku: Freska z konca 14. storočia zobrazuje veselú scénku, zimy však vedeli ľudí riadne potrápiť.
Foto: Archív

Sme rovnako zraniteľní

Jednoznačný dôvod malej doby ľadovej sa dosiaľ presne nevie, úlohu zohrali spomínané erupcie sopiek, ale mohlo za ním byť aj kolísanie slnečného žiarenia či malé zmeny zemskej osi.

Hoci vedci majú ďaleko od toho, aby z klímy malej doby ľadovej vyvodzovali priamočiare a jednoduché vysvetlenia ako napríklad pohyb Vikingov či neskoršie revolúcie v Európe spôsobené hladomormi, isté súvislosti tu môžu byť. Malá doba ľadová sa skončila tým, ako sa v 19. storočí začal svet otepľovať.

Podľa Briana Fagana to má ďaleko od happy endu: „Toto otepľovanie sčasti urýchlil oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňoval do atmosféry rozsiahlym vyrubovaním lesov, a rýchle postupujúca priemyselná revolúcia - nastalo prvé globálne otepľovanie spôsobené človekom.“ Dodáva, že v jednom sa nijako nelíšime od stredovekých roľníkov. „Musíme si poradiť s takým počasím, aké práve prevláda, a hoci dnes môžeme predpovedať počasie a modelovať klimatické zmeny, globálne sme vo vzťahu ku klíme rovnako zraniteľní ako tí, čo trpeli hladomorom počas malej doby ľadovej.“

S tým súhlasí aj klimatológ Pavel Faško. „To, že počasie má dnes sklon byť mimoriadne a extrémne, má dôvod v zmene cirkulácie v atmosfére na severnej pologuli. Dnes zažívame preniknutie výrazne teplého vzduchu vysoko na sever alebo, naopak, preniknutie veľmi studeného vzduchu až do oblastí Stredozemného mora. Preto sa stretávame v Európe až s dramatickými zmenami charakteru počasia. Na ne musíme byť pripravení a klimatológovia, ktorí analyzujú počasie, sa určite nebudú v roku 2018 ani v nasledujúcich rokoch nudiť.“

Podľa neho tu globálne klimatické zmeny už síce boli, „ale boli to zmeny, ktoré nespôsobil človek. Tentoraz nastáva globálna zmena klímy prvý raz pôsobením človeka. Navyše, zmeny v minulosti prebiehali v dlhom období, dalo sa im prispôsobiť, pričom tempo dnešného globálneho otepľovania nezvládajú živočíchy ani rastliny. Výkyvy počasia neboli v minulosti také prudké a časté ako dnes, keď nie je výnimkou počasie, ktoré sa dá označiť ako mimoriadne. A to sme zažili aj počas tejto zimy niekoľkokrát. Počasie však človek neovládne. Ukazuje mu, že nemá nárok na prírodu a nemôže ju zneužívať, ako sa mu zachce“.


VIDEO Plus 7 Dní