Kamaráti: Vedeli ste, že postava Vilka sa v knihe nevyskytuje? Pribudla až po druhej svetovej vojne. V anglickej verzii je dokonca Majiným bratom.

Bude to ešte Maja? Rozprávková včielka sa vracia štíhla a s iným hlasom

Populárny animovaný seriál o živote bucľatej nemeckej včely prichádza v modernej 3D podobe.

Všetko sa mení. Moderným filmovým technológiám sa nevyhne ani klasika. Najnovšie sa nimi rozhodla nemecká verejnoprávna televízia ZDF „prehnať“ klasický rozprávkový seriál, jeden z najpopulárnejších, ak nie rovno najpopulárnejší, v Nemecku - bez ohľadu na niekdajší východ a západ - Včielku Maju.

O výrobu novej Včielky Maje sa ZDF tentoraz podelila s francúzskou verejnoprávnou TF1. Vzniklo tak sedemdesiatosem častí, ktoré rozprávajú príbehy hmyzej hrdinky od úplného začiatku. Oproti pôvodnej verzii má tá nová niekoľko odlišností. Najzásadnejšou je 3D formát, zmenami však prešli aj hlavné postavy.

Zmenila sa: V pôvodnom seriáli bola Maja výrazne plnoštíhla. Foto: ZDF

Démonická Maja

Maja nie je jediným detským seriálom, ktorý sa preorientoval na počítačovú 3D animáciu. No kým napríklad britskému Požiarnikovi Samovi to ubralo na kráse aj atmosfére, Maja prekvapivo vyzerá stále rovnako dobre. Ba dokonca ešte lepšie - ona aj jej trochu priateľ Vilko sú prinajmenšom o polovicu štíhlejší ako kedysi.

Nový seriál sa rovnako ako ten z rokov 1975 až 1979 inšpiroval knihou nemeckého spisovateľa Waldemara Bonselsa, ktorú napísal v roku 1912 pre svoje dve deti - vraj pre stávku, že dokáže vytvoriť knižku, ktorá uspeje napriek tomu, že jej hrdinom nebude človek. Oproti prvej stodielnej nemecko-japonskej verzii však pribudnú aj nové postavy - mrzutý slimák Rufus a krásna lienka Lara.

Bonselsova kniha vlani oslávila sté výročie. A hoci Včielka Maja sa stala národným miláčikom, niektorí experti v nej objavili priam démonické inotaje. Maju obviňujú z nihilizmu, dekadentného správania či dokonca z rasistických tendencií - pre preferencie a vyzdvihovanie včelieho druhu. Na druhej strane, feministky určite poteší, že postavu trúda Vilka, ako milého a kamarátskeho samca, ale v podstate nehodiaceho sa na nič, pridali do príbehov až po druhej svetovej vojne. Sám Bonsels priznal, že Maju zamýšľal pripodobniť k „bájkam s politickým posolstvom“, podobne ako Krylov či La Fontaine.

Premiéra na Veľkú noc

Napriek všetkým morálnym defektom sa Včielka Maja vysielala takmer na celom svete a stala sa neodškriepiteľným fenoménom. Zaujímavosťou je, že v skutočnosti ide už o tretie spracovanie Bonselsovej rozprávky.

V roku 1926 nemecký fotograf nakrútil dlhometrážny polodokumentárny, polohraný film o živote včiel, ktorý vychádzal práve z Majiných osudov. Jej vynovené príbehy budú mať v Nemecku premiéru prvého apríla, na Veľkonočný pondelok.

Hlavní hrdinovia: Zostali nimi Maja, Vilko a Flip, no pribudli k nim aj nové postavy. Foto: ZDF/TF1

Predbehli sme Čechov

Včielka Maja sa na Slovensku začala vysielať v roku 1986 a že sme sa k nej dostali skôr ako Česká televízia, bolo zásluhou vtedajšieho riaditeľa filmového štúdia Koliba Jaroslava Hlinického. Ten sa na rozdiel od Čechov dokázal dohodnúť s výhradným distribútorom seriálu Leom Kirchom - určite v tom zohralo svoju úlohu, že jedným z Kirchových spolupracovníkov bol slovenský emigrant Ján Mojto.

Koliba začala s nemeckou ZDF úzko spolupracovať na výrobe na naše pomery vysokorozpočtových rozprávok - takto vznikol napríklad Kráľ Drozdia brada či Jakubiskova Perinbaba. Ako bonus za biznis výhodný pre Nemcov získala Včielku Maju. „Kirch sa prejavil ako grand a za poskytnuté služby poslal do Bratislavy mikrobus s kazetami celej Včielky Maje. A to úplne zadarmo,“ píše na svojej internetovej stránke Louč Milan Šmíd. Slovenské deti tak mohli v tom čase už kultový seriál vidieť o pol roka skôr než v Česku.

Mali kopu času

Na Slovensku kult z Včielky Maje neurobila iba detailná animácia ríše hmyzu, napínavý príbeh nezávislej včely, ktorej išlo každú chvíľu o život, či slovenčina Karla Gotta dnes už v notoricky známej zvučke, ale aj výnimočný slovenský dabing. Pritom išlo o jeden z prvých dlhodobých seriálov, ktorý u nás herci dabovali. Slováci mali zrazu predbehnúť i Čechov.

Právo vybrať hlasy hlavným postavám si vyhradila nemecká produkcia. Naša televízia si uvedomovala zodpovednosť a skúsenej režisérke Betke Domastovej vytvorila slušné podmienky. O ústrednú rolu sa pobilo vyše dvadsaťpäť herečiek, konkurz nakoniec vyhrala Eva Večerová. „Dodnes ani neviem, s kým som súperila, navzájom sme sa nestretli,“ spomína herečka nitrianskeho divadla na skúsenosť starú tridsať rokov.

Trúdovi Vilkovi vdýchol život Marián Zednikovič, lúčnym koníkom Flipom sa stal Anton Mrvečka. Keď v priebehu výroby nečakane spáchal samovraždu, otrasená režisérka oslovila Ľuba Gregora, s ktorým zvykol Mrvečka alternovať. „Mali sme podobný vnútorný temperament. Obidvaja sme vedeli rýchlo hovoriť. Aj Flip bol taký hektický,“ rozpamätal sa Ľubo Gregor, ktorý Mrvečku asi od desiateho dielu nahradil.

Ľudia a čas

Nemci, ktorí vtedy slovenský dabing pravidelne kontrolovali, boli nadšení. Označovali ho za jeden z najlepších, aký vo svete vznikal. „Počula som aj maďarskú verziu, aj českú, ale tie sa s našou nedali ani porovnať. A pritom české dabingy mám veľmi rada,“ pyšne hovorí Eva Večerová. Z jej aj Gregorovho rozprávania je zrejmé, že pod úspech sa podpísali najmä dva faktory. Za mikrofónmi sa stretla partia ľudí, ktorí si rozumeli. „Žiaden stres, žiadne napätie, nikto sa s nikým nikdy nehádal,“ opisuje pomery v štúdiu seriálová Maja.

Atmosféra sa vraj občas tak uvoľnila, že herci si začali vytvárať vlastné verzie toho, ako to v skutočnosti medzi Majou a Vilkom bolo. „Napríklad keď včielka Maja budila Vilka spiaceho na liste. Miesto pôvodného textu som hovorila Vilko, nespi toľko, nemal si do rána chľastať, teraz treba niečo robiť. Pri nahrávaní bola fantastická nálada,“ prezradila Večerová.

Druhým faktorom bol dnes nevídaný dostatok času. „Vtedy sme sa s tým hrali. Oproti dnešku sa to nedá porovnať. Za každou sekundou filmu vidí niekto peniaze a chce ich čo najrýchlejšie,“ hodnotí pomery v dabingu Gregor. Dnes by sa so sto časťami „páralo“ dabingové štúdio dva mesiace, rovnaký počet dielov kedysi dabovali špičkoví slovenskí herci dva a pol roka! Práce prebiehali mimoriadne dôsledne. „Pani režisérka si dávala pozor, aby sme zachovali milú, nežnú a hravú atmosféru. Vtedy sa nedalo robiť, že každá postava si nahrá svoj hlas zvlášť. Naopak, navzájom sme sa počúvali,“ priblížila nám výhody starej techniky Eva Večerová.

Eva Večerová ako včielka Maja sa už v novej verzii zrejme neobjaví.

Dostala dištanc

Raz si prácu slovenských tvorcov prišli obzrieť západonemeckí herci. Tí dabovali originál Biene Maja a u nás práve nakrúcali koprodukčný seriál Vojna volov. Zaskočilo ich, keď socialistickí kolegovia po šichte utekali do iného dabingu, rozhlasu či divadla. „Čudovali sa, že musíme mať veľké príjmy. Lebo oni v období, keď podpísali zmluvu na Včielku Maju, dabovali len ju a nemohli pracovať na ničom inom. Keď sme im prerátali na marky, za koľko to robíme, zaplatili kávu, odišli a už sa s nami nerozprávali,“ smeje sa Gregor.

Iróniou osudu po odvysielaní seriálu nemecká tradícia dobehla Evu Večerovú. Jej špecifický hlas si každý automaticky spájal s kreslenou včelou. „Normálne som dostala dištanc, asi tri roky som nemohla v dabingu nič robiť,“ vraví. Tieň jej najznámejšej postavičky sa nad ňou vznáša dodnes. Keď prehovorí na ulici, ľudia si spomenú na včielku Maju. „Neprekáža mi to, je to milé.“

Trúfajú si

Či sa so štíhlejšou Majou vráti na Slovensku aj jej nezabudnuteľný hlas, nie je isté, skôr neisté. Verejnoprávna televízia už kúpila licenciu na sedemdesiatosem 3D častí kresleného seriálu a podľa hovorcu RTVS Richarda Šümeghyho pripravuje slovenské znenie. Vysielať sa má ešte v prvej polovici roka 2013.

Eva Večerová ani Ľubo Gregor, keď sme s nimi hovorili, o tom netušili. Ak by ich niekto oslovil, neváhali by ani sekundu. „Som presvedčená, že by som to zvládla. Timbre hlasu mi zostal, ale podľa mňa už do tejto rieky nevstúpim,“ povzdychla si Večerová. „Čo sa mňa týka, koník Flip mohol byť aj muž aj žena, nebol určený ani vekovo. Keď ma oslovia, pôjdem do toho, lebo je to moja srdcovka,“ tvrdil Gregor. Obaja pochybujú, že nový dabing by sa tomu starému mohol priblížiť.

„Som presvedčená, že charizma toho pekného tam bude chýbať. Mladšia generácia nemá toľko času, všetko chce rýchlo, rýchlo, hoci podľa mňa pre deti treba robiť poctivo a dokonale,“ myslí si Večerová.

Tak či tak, zopakovať slovenský dabing s pôvodnými hlasmi je nemožné. Po svete už nebehá myšiak Alexander, teda Pavol Mikulík, no predovšetkým verný Majin parťák Vilko, ktorého daboval Maroš Zednikovič. A toho podľa znalcov zo súčasných mladších hercov nedokáže nahradiť nikto. „Maroško bol veľmi špecifický,“ hovorí Eva Večerová. „Teraz sa robia s hlasmi pri dabovaní kreslených rozprávok žartíky, ale stráca to dušu. A Maroš ju mal úžasnú. Hlas Vilka by sa možno dal prispôsobiť, ale Marošova charizma, ktorá v ňom bola, by tam chýbala.“

Karel Gott prišiel o veľké peniaze

Zvučku Včielky Maje napísal legendárny český skladateľ Karel Svoboda. Tradovalo sa, že Karla Gotta musel na naspievanie infantilnej piesne o lietajúcom hmyze dlho prehovárať. Vtedajšia hviezda veľkých kantilén vraj nakoniec súhlasila len z čistej vďačnosti voči svojmu dvornému skladateľovi. Nedávno však Karel poodhalil, že v skutočnosti išlo o náhodu.

„V Mníchove som stretol na ulici Karla Svobodu, ktorý sa ma spýtal, či mám čas. ‚Počuj, poď do štúdia, mám tu pesničku do detského seriálu. S tým budeš hotový za polhodinu a ideš‘,“ opísal Svobodove prvé slová maestro. Zvučku naspieval v nemeckom jazyku a jeho český prízvuk vraj nikomu neprekážal, vraj pripadal Nemcom roztomilý. V tom čase nemohol tušiť, aký veľký hit sa zrodil.

„Ani som nepotreboval zmluvu, dali mi honorár za polhodinový výkon. Nikoho som sa nespýtal, či sa to bude štyridsať rokov vysielať. Ani mi to nenapadlo,“ usmieval sa nad iróniou osudu, keďže s prípadnými tantiémami by sa za desaťročia jeho účet krásne rozrástol.

Podľa vlastných slov to neľutuje. „Tá pieseň pracuje za mňa cez tri generácie. Musím povedať, že v krajinách hovoriacich po nemecky je to väčší hit než u nás. Keď to u nich spievam v nejakej hale, celá hala doslova kričí so mnou,“ povedal o pesničke, ktorou už desaťročia končí každý nemecký koncert.