Väčšina detí i rodičov by zrejme zrušenie ypsilonu privítala.

Byť či biť: Je možné zrušiť ypsilon?

V časoch rastúcej nezamestnanosti a kresania nákladov by sa k prípadnej zmene zrejme pravopisu vyjadrovali aj ekonómovia. Vyhodiť ypsilon by nebola ani jednoduchá, ani lacná záležitosť.

Otázka o zrušení ypsilonu sa vracia pravidelne v sínusoidách ako chrípka. Sú obdobia, keď je okolo toho tichšie. Potom dostávame od ľudí listy, v ktorých píšu, že Anton Bernolák a Ľudovít Štúr nemali ypsilon a kedy ho už konečne zrušíme, - hovorí riaditeľ Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied v Bratislave Pavol Žigo.

Tatri a úchylky

„Misleli sme, dopisuvali sme si, prešjeu rok keď sme sa tam pod trónom matki Tatri, tam pod oltárom Tatjer našich, Kriváňom, zastali a jako sme sa zvítali, zvítali sme sa s uzňeseňím za Slovenčinu, i podali sme si na to ruki... Oj vítaj, vítaj, Slovenčina naša, ti céra Slávi pekná, rovnoprávna ale dávno utajená pred svetom!“

Tak písal Štúr ešte v roku 1846 v známom diele Nárečja Slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí. Netrvalo však dlho a ypsilon sa prekľučkoval i tam, kde dovtedy stálo len mäkké i. Ypsilon si našiel cestu do spisovnej slovenčiny počas hodžovsko-hattalovskej reformy. Novú kodifikáciu opísal katolícky kňaz Martin Hattala v diele Krátka mluvnica slovenská.

V spise z roku 1852 sa ešte výkričníky volajú výkrikníky a odchýlky v jazyku sú úchylky, no definovalo sa tu aj používanie ypsilonu: „O tieto zásady sa jako melké vlny o tuhú skalu rozrazia ďalšie hádky o litery, a po dlhotrvanlivom síce... ale prirodzenom boji sa už raz dostaneme do chrámu túžebne žiadaného pokoja a jednoty.“

Nakoľko sa však reformou dosiahol spomínaný „chrám pokoja a jednoty“, je diskutabilné. Aj jazykovedci označujú Hattalovu kodifikáciu za radikálnu. A podľa kritikov Štúrov pravopis len skomplikovala. Ten poznal iba mäkké i.

Najviac útokov sa za to znieslo práve na Hattalovu hlavu. Napríklad folklorista a dlhoročný bojovník proti ypsilonu Ján Lazorík sa pred pár rokmi doslova vyslovil: „Ypsilon zaviedol kňaz Martin Hattala. Bol to megaloman a profesor slavianistiky, ypsilon vzal z gréčtiny, vokáň zo španielčiny, aby vraj bol jazyk vedecky na úrovni. Umrel v blázinci a jeho bláznivý pravopis ostal.“

Profesor Žigo však upozorňuje, že Hattala je v tom tak trochu nevinne. Autorstvo zásadného spisu sa síce pripisuje Hattalovi, on však len spísal to, na čom sa zhodla skupina popredných slovenských zástupcov.

Medzi nimi bol nielen Michal Miloslav Hodža, Jozef Miloslav Hurban, Ján Palárik, Andrej Radlinský, ale aj Štúr. „Šlo o kompromis. Dohodli sa tu štúrovci s bernolákovcami, katolíci s evanjelikmi, tí, ktorí demokratizovali, s konzervatívcami. Ak Štúr dovtedy nepoužíval ypsilon, bolo to preto, lebo situácia bola odlišná a následne si vyžiadala reformu.

Spisovný jazyk musel vyhovovať všetkým a tvary, ktoré Štúr sprvu prevzal zo stredného Slovenska, mám na mysli známe ‚nárečja slovenskuo‘, neboli nikdy celonárodné. Vznikalo vnútorné pnutie, do toho prišla revolúcia 1848 - 1849, z ktorej vyplynulo, že Slováci sa voči ostatným Slovanom nemôžu separovať jazykom.

Reformou sa teda sledovalo jednak preukázanie, že náš jazyk je odlišný od iných, aby dokázal svoju opodstatnenosť, jednak väzby slovenčiny na ďalšie slovanské jazyky. A jedným z výsledkov bolo zavedenie ypsilonu, ktorý majú aj ostatní Slovania, Česi, Poliaci, Rusi, s výnimkou južných Slovanov.

Na výsledku sa dohodli v októbri 1851 a Hattalu poverili opísaním novej reformy,“ hovorí Žigo. Jedným z mýtov je podľa neho i to, že ypsilon sa až vtedy vložil do jazyka.

„Používal sa od počiatkov dejín písaného jazyka, ako to dokladajú listiny z celého predspisovného obdobia. Jeho používanie bolo logické, pretože vyznačovalo mäkkú a tvrdú výslovnosť. Tá sa odrážala napríklad v slovách ako biť a byť, ktoré boli rozdielne zapísané už v staroslovenčine.“

Vír a holý Hollý

Kým napríklad ruština si vo výslovnosti dodnes zachováva rozdiely, so slovenčinou je to zložitejšie. V nej dnes už nemožno rozoznať ani podľa výslovnosti, kedy má byť tvrdé a kedy mäkké i.

A o tom, že ypsilon nám skáče do slov zdanlivo chaoticky, svedčí množstvo anekdot. Jedna z najznámejších je tá o vodnom víre a výrovi sediacom na strome - chyták je v tom, či písať mäkké i, alebo ypsilon, ak súčasne zmizne výr aj vír. Podobne ako ten, keď sa Ján Hollý holý holí na Kráľovej holi. Podľa jazykovedcov ide o pravopisný pseudoproblém a slovenčina je založená na mnohých princípoch, nielen na fonetickom.

Fakt je, že po dávnych stáročiach, keď písanie ypsilonu malo odraz v realite, dnes ani génius nerozozná rozdiel vo výslovnosti medzi slovami ako biť a byť či tip a typ. Absurdity slovenčiny stoja aj za ďalším mýtom o údajne mimoriadnej náročnosti jazyka, vraj najťažšieho na svete. Jazykovedci to dávno vyvrátili.

Kým v minulosti sa predpokladalo, že napríklad domorodé jazyky sú primitívne a, naopak, náročné sú tie, ktoré prešli moderným vývojom a industrializáciou, pri pokusoch sa preukázalo, že niektoré z domorodých jazykov sú také zložité, že ich takmer nedokázali zvládnuť ani bádatelia.

Ať zhyne ypsilon!

Proti písmenu y v našej abecede sú však viacerí. Napríklad pedagóg Štefan Kohári z Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika v Rožňave nazval jeden svoj blog Zrušiť Y! a píše v ňom: „Povýšenie materinskej reči na úroveň spisovného jazyka je určite snom každého národa.

Dosiahnutie kodifikovanej podoby jazyka však nesmie byť poslednou etapou v histórii jazyka. Ak by mal slovenský jazyk jednoduchšie pravidlá, jeho obľúbenosť ako vyučovacieho predmetu by rapídne stúpla a rodení Slováci by sa ho nevzdávali tak ľahko, ako to pozorujeme v súčasnosti. Ak sa jazyk nezmodernizuje dnes, môže sa stať, že zajtra ho ako úradný a vzdelávací jazyk vytlačí napríklad angličtina...“

Kohári sa ako učiteľ slovenčiny stretáva s problémom tvrdého y každý deň. „Stačí sa pozrieť do maturitných slohových prác. Keby sa hodnotili len podľa počtu gramatických chýb, mnohých študentov by k ústnej maturite ani nepustili.“

Namiesto bifľovania vybraných slov, pravidiel a výnimiek by sa žiaci mohli venovať komunikácii a práci s textom, v čom majú aj podľa medzinárodných meraní problémy. Ypsilon však neleží v žalúdku len Slovákom. Aj u našich českých susedov sa v minulosti viackrát objavili snahy o jeho zrušenie. Jedna zaznela v roku 1930.

Dôvodom bol článok známeho skladateľa Josefa Suka, ktorý v Lidových novinách vytlačili aj s hrúbkou v titule. V reakcii na večné problémy s používaním tohto písmena vyšiel vzápätí článok spisovateľa Zdeňka Němečka s jednoznačným názvom: „Ať zhyne ypsilon!“

Vivat ipsilon!

Za zjednodušenie slovenčiny však nebojujú len žiaci či amatéri. Celý život sa o to zasadzovala skutočná kapacita, jazykovedec a neskorší zakladateľ Slovenskej akadémie vied Ľudovít Novák. Ten žiadal zjednodušiť jazyk a škrtnúť z neho nezmysly vrátane ypsilonu.

Keď Novák v roku 1931 prišiel s útlou knižkou nazvanou K problému reformy československého pravopisu, vyvolal veľký ohlas. Nečudo, keď sa v nej otvorene venuje „otázke ypsilonovej“ a vymenúva za i proti.

„Štúrovčina môže tu slúžiť za konkrétny príklad, že také písanie sa v praxi môže dobre osvedčiť... Neskoršie reštaurovanie y v slovenskej spisovnej grafike bolo v mnohom ohľade iba následkom chybných predsudkov a značných omylov, a nie dielom solídnych vedeckých úvah a pevných argumentov... Naučiť sa čítať písmo s ypsilonom nie je ani zďaleka také ťažké, ako naučiť sa ypsilon písať...“

Novákovi pritom nemožno uprieť erudíciu. Hoci odmietal hodžovsko-hattalovskú reformu ako neopodstatnenú, uvádzal aj druhú stranu mince: „Treba pamätať i na to, že pri vylúčení y zo všetkých pozícií budeme slová i takéto písať v nesúhlase s písaním v jazyku, z ktorého pochádzajú: fizika, hipotéza, sintéza, sistém, mitológia, ritmus...“

Napriek tomu sa prikláňal k zrušeniu ypsilonu. „Ja za svoju osobu by som sa veru úprimne rád pridal k šíku, ktorý by si vytýčil za program uviesť už raz v živote rozumné a radostné heslo: Vivat ipsilon!“ priznáva rešpektovaný jazykovedec. A pripomína, že s písaním správneho i majú problém mnohí.

„I dnes máme tento prípad u naprostej väčšiny našich gramotných ľudí, ktorí síce plynne čítajú noviny a spisy plné ypsilonov, ale keď príde na to, aby správne napísali iba pár riadkov, nie sú schopní urobiť tak bez hŕby chýb.“

Novák sa usiloval o reformu jazyka aj po vojne. Ba ešte pred pádom komunizmu veril v širokú diskusiu medzi jazykovedcami, pedagógmi či spisovateľmi. Napokon sa z problému stalo politikum a všetko ostalo po starom.

Náklady na zmenu

V časoch rastúcej nezamestnanosti a kresania nákladov by sa k prípadnej zmene zrejme vyjadrovali aj ekonómovia. Vyhodiť ypsilon by nebola ani jednoduchá, ani lacná záležitosť. Zmenu by si vyžadovali nielen školské osnovy a učebnice, ale tlačivá, doklady či všetky tabule, ktoré by menili Bytču na Bitču a Bystricu na Bistricu...

Svoje o tom vedia vo Vietname, kde svojho času nahradili nie jedno písmeno, ale rovno celú pôvodnú abecedu za latinku. Zrušenie ypsilonu by si vyžiadalo financie, ktoré sa dnes nikto neodváži vyčísliť. Na ministerstve školstva nám nevedeli povedať ani orientačné číslo.

„Ak by takáto celospoločenská požiadavka vznikla, išlo by o zásah do všetkých oblastí spoločenského života, z uvedeného dôvodu rezort školstva nevie vyčísliť možné náklady,“ uviedol hovorca ministerstva Michal Kaliňák.

Profesor Žigo však upozorňuje, že rušenie ypsilonu nemá v dnešnej spoločnosti zásadnú oporu. „Treba si uvedomiť, že ide nielen o prirodzenú tradíciu v našom jazyku, ale aj o kultúru reči. Na takú zásadnú reformu, radikálnu zmenu pravopisu by bola potrebná celospoločenská klíma, keď je vôľa drvivej väčšiny nositeľov jazyka, ak ten neplní svoju funkciu a žiada si zmenu. To sa dá predstaviť v zlomových obdobiach v minulom storočí, no len ťažko teraz.“

V najhoršom si môžeme pomôcť ako v známom vtipe, keď sa policajti pri vražde nevedia zhodnúť na tom, či v slove kino písať i či y - mŕtvolu radšej prenesú pred poštu...


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní