Vykanie: Nie je problémom ani v spálni. Ak ide o recesiu, zabudnete naň alebo zostane súčasťou hry.

Čaro vykania v partnerskom vzťahu

Vykanie v manželstve môže oživiť vzťah. Unáhlené tykanie zas môže vystavať bariéry.

Vykať neznámemu, nadriadenému alebo staršej osobe považuje naša spoločnosť za normu. Vykať dlhoročnému partnerovi však pripadá väčšine z nás prinajmenšom neštandardné. Slávny český fotograf Jan Saudek by však oponoval - svojim partnerkám totiž zásadne vyká a nemieni to meniť. A nie je v tom sám. Otázka teda znie: je vykanie vo vzťahu zbytočným rozmarom excentrických bohémov, povýšeneckým prežitkom príliš vážnych učencov alebo roztomilým spestrením vzťahu?

Romantika i recesia

Na internetových fórach možno nájsť viacero príbehov manželstiev a dlhoročných vzťahov, v ktorých sa počiatočné „vy“ nikdy nezmenilo na „ty“. Autorka jedného z nich, Hana z Prahy, tvrdí, že ona i jej muž si vykajú aj po devätnástich rokoch manželstva. Svojho nastávajúceho poznala odmalička, Hynek bol otcovým kamarátom. Keďže mal bohaté vedomosti z filozofie, počas vysokoškolských štúdií jej pomáhal s učením.

„Pár dní po promócii ma prekvapil - pozval ma na večeru. Schádzali sme sa čoraz častejšie, až som si uvedomila, že mi je s ním dobre,“ vracia sa do minulosti Hana. Hynek bol však plachý a nesmelý, okrem pusy na tvár si nič nedovolil. Hana po pol roku „kamarátskeho“ chodenia pochopila, že prvý krok musí urobiť ona. „Keď sme si opäť zašli na večeru, pozdvihla som pohár s vínom a povedala: ‚Hynek, rada by som vás požiadala o ruku. Vezmete si ma?‘ Nikdy na jeho udivený, no zároveň šťastný výraz nezabudnem. Tešil sa, no dvadsaťročný vekový rozdiel v ňom vyvolával aj obavy.“

Po neromantickej dohode, že spolu začnú žiť, sa Hynek svojej nastávajúcej opýtal, či by si nemali tykať. „Hynka som poznala osemnásť rokov, veľmi som si ho ako človeka aj filozofa vážila, mala k nemu úctu, azda aj preto mi k nemu tykanie nešlo. Povedala som mu to priamo: ‚Ak vám to nevadí, zostala by som pri vykaní. Voči vám sa mi to páči.‘ A zostalo to tak dodnes,“ uzatvára Hana.

Psychologička Radka Vaňková považuje vykanie v partnerskom vzťahu dvadsiateho prvého storočia skôr za recesiu alebo prejav inklinácie k romantickému správaniu ako za bežný štandard. Na samotnom vykaní, ak je výsledkom dohody oboch partnerov, však nevidí nič zlé. „Na jednej strane môže byť oživením vzťahu, čo možno iba odporučiť. Na strane druhej môže byť krásnym zvykom, ak ho obaja partneri vnímajú rovnako.“ Vykanie nie je podľa nej problémom ani v spálni. „Ak ide o sex, je veľmi pravdepodobné, že partneri, ktorí si vo vzťahu vykajú z recesie, si počas posteľných hier nevykajú. Ak áno, ide o prejav svojského humoru a nadhľadu,“ hovorí Vaňková. Partneri, ktorí si vykajú z romantických dôvodov, zas nie sú podľa psychologičky pri sexe spravidla príliš zhovorčiví.

Jan Saudek a Pavla Hodková: Slávny fotograf si s matkou svojich dvoch detí údajne stále vyká. Foto: Profimedia.sk

„Iná“ doba

Problematikou tykania a vykania sa značnú časť profesionálneho života zaoberal psychológ Otakar Patočka. V knihe O tykaní a vykaní tvrdí, že prisudzovať tykaniu dôvernosť a vykaniu odstup je zradné. Podľa neho ide dokonca o všeobecne rozšírený omyl, na ktorý mnoho ľudí doplatilo. „S niekým sa stretnú, povedia si o sebe pár viet, sú si sympatickí, prejdú rýchlo k tykaniu. A vzápätí zistia, že vzťah akosi zamrzol, že jednoducho nepokračuje ďalej a zostáva na povrchu, čo je zo psychologického a z kvalitatívneho hľadiska nedostatočné,“ píše Patočka.

Za chybu považuje tiež automatické spájanie tykania s blízkosťou, hĺbkou a kvalitou vzťahu s našimi najbližšími. „Áno, v dnešných rodinách si všetci tykajú. Napriek tomu sú si viac alebo menej cudzí. Čo napríklad vedia dnešní rodičia o vnútornom svete svojich detí a chcú ho vôbec spoznať? Ako sa darí dôvernosti v mnohých manželských vzťahoch? Čo všetko dokážeme partnerovi povedať? O aké emócie a pocity sa dokážeme priamo podeliť a ktoré radšej utajíme? Ako sa znáša široké príbuzenstvo?“ pýta sa Patočka. A vzápätí si odpovedá: „Bohužiaľ, zlých príkladov vidíme veľa. Zo psychologického hľadiska nemusí mať tykanie žiadnu priamu súvislosť s mierou intimity. A na to by sme si mali dávať pozor.“

Unáhlené tykanie

Zvoliť správny čas i formu ponuky na tykanie nie je jednoduché ani v situáciách, keď je spoločenské právo na našej strane. Nie každý dokáže správne vyhodnotiť situáciu a zvoliť primeraný čas. Ak tykanie navrhne priskoro, hoci druhá strana ponuku prijme, „nová komunikačná situácia“ nebude napokon príjemná ani pre jednu stranu. Prirodzené vy sa zmení na neprirodzené ty a medzi dvoma ľuďmi zrazu vznikne priepasť.

Autor publikácie o vykaní a tykaní potvrdzuje, že mnoho ľudí nad vhodným načasovaním tykania príliš neuvažuje. Dôvod? Podľa Patočku málo rozvinutý cit pre sociálne situácie. „Jednoducho využijú možnosti alebo práva a, ľudovo povedané, idú priamo na vec,“ dôvodí. S tykaním sa však netreba ponáhľať, aby sa nestalo bariérou.

Patočka zároveň upozorňuje na riziká príliš dlhého vykania. „Umelo udržiavané vykanie, ktoré trvá príliš dlho, môže spôsobiť, že na tykanie bude zrazu neskoro.“ V zásade však platí, že radšej treba vyčkať. „Nič nepokazíme, ak sa najskôr pousilujeme hlbšie spoznať partnera, aby sme vedeli vystihnúť správny moment.“ Patočka pripomína, že prejavom sociálnej zrelosti určite nie je začať s tykaním po pár minútach, hoci sme si s dotyčným vzájomne sympatickí a dobre sa nám s ním rozpráva.

Z histórie

Zaujímavé je, že až do konca tretieho storočia nášho letopočtu sa rímskym cisárom tykalo. Po zavedení vlády tetrarchov - štyroch vládcov - sa prípadné žiadosti adresovali cisárskemu kolégiu, ktoré bolo vždy oslovované ako celok. Raný stredovek si nesprávne osvojil tento princíp a zaviedol vykanie aj voči vládcom, ktorí panovali sami.

Slovenčina pozná okrem vykania aj onikanie. Dôvodom vzniku rôznych foriem oslovenia bola potreba vymedziť hierarchiu vzťahov. V slovenčine vykáme výlučne s pomocou slovesného tvaru v množnom čísle - vy ste dostali list, vy ste prišli neskoro. Tykanie je znakom toho, že dotyčné osoby sa poznajú, sú si blízke a pohybujú sa na rovnakej spoločenskej úrovni. V zásade platí, že tykanie navrhuje žena, staršia osoba a nadriadený.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].