Chcete sa dostať do vyššej ligy? Vo vzťahoch to nie je vždy výhra

Pri výbere partnera dávame prednosť tomu, kto má podobný zovňajšok, porovnateľné vzdelanie a rovnaké koníčky.

Relax

Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Známa pravda platí aj v oblasti partnerských vzťahov. Napokon ani v minulosti si predstavitelia šľachty, až na výnimky, nebrali ľudí neurodzeného pôvodu, ak nemali rozprávkový majetok vhodný na záchranu finančne upadajúceho rodu.

Ak sa tak stalo, šlo o poriadne vybočenie zo zaužívaných pravidiel. Aj keď spoločnosť sa odvtedy zmenila a úzkoprsé normy uvoľnili, prieskumy dokazujú, že i dnes majú ľudia pri výbere partnera tendenciu zamerať sa na toho, kto je „na ich úrovni“.

Znamená to, že iba spolužitie partnerov porovnateľného rangu má šancu pretrvať? Je skutočne nerovný vzťah vopred odsúdený na zánik?

Strach z pokorenia

Americkí vedci, ktorí skúmali 1 300 manželských párov, zistili, že medzi najdôležitejšie faktory uplatňované pri výbere partnera patrí podobný zovňajšok a obliekanie, porovnateľné vzdelanie i úspech a spoločné koníčky.

Jednoducho, pekné, upravené ženy si spravidla berú dobre vyzerajúcich mužov, bohatí páni zvyčajne vstupujú do manželstva so zabezpečenými dámami, aktívni športovci zvyknú inklinovať k ženám, pre ktoré je pohyb a šport nevyhnutnosť.

Autori štúdie konštatovali, že ľudia sa obávajú osloviť niekoho, kto sa od nich odlišuje, je príťažlivejší, úspešnejší, chodí v kvalitnejšom obleku, jazdí v drahšom aute. Odôvodňujú to strachom z pokorenia, ktoré sa spája s prípadným odmietnutím zo strany jedinca z vyššieho poschodia spoločenského rebríčka.

Vnútri odmietnutého môže okrem ľútosti, že nezískal vytúžený objekt záujmu, dôjsť aj k strate sebavedomia a spoločenského statusu. Americkí vedci na základe uvedených zistení odporúčajú hľadať si partnera vo vlastnej lige.

Neskúšať nočné kluby pre smotánku, nevotrieť sa do luxusného golfového strediska ani neminúť všetky úspory na drahú dovolenkovú destináciu v nádeji, že sa vám tam podarí chytiť „vzácny úlovok“. V lepšom prípade prežijete letný románik bez pokračovania, v horšom sa vám ujde výsmech a pohŕdanie.

Slovenská realita

Aj slovenská spoločnosť má skúsenosť s nerovnými zväzkami. Tragických príbehov o zmarených láskach bohatých zemanov k chudobným dievčinám a naopak je v našej literatúre požehnane. A hoci zemania už neexistujú, rovných a rovnejších je dosť.

Navyše sa ukazuje, že dnes, keď takmer každé druhé manželstvo sa končí rozvodom, treba dôsledne zvážiť všetky atribúty výberu budúceho partnera. Najčastejšou príčinou krachu manželstva totiž zostáva rozdielnosť pováh, názorov a záujmov.

„Psychika človeka sa vyvíjala tisíce rokov v hlavách pravekých ľudí. Preto v sebe dodnes nosíme niektoré formy prežívania a správania z dávnych čias,“ pripomína psychológ a manželský poradca Dezider Koľaj.

Upozorňuje, že najmä v dôležitých veciach pre život reagujeme rovnako ako pravekí lovci. „Praveké ženy jaskyniarky si za otcov svojich detí zásadne volili chlapov, ktorí mali dobrý prístup k zdrojom.

Robili tak preto, aby spoločné potomstvo malo v krutých časoch silného ochrancu, ktorý nemá problém získať jedlo, má prístup k ohňu a jeho tlupa má k dispozícii bezpečnú jaskyňu vhodnú na život detí.“

V stredných a vo vyšších vrstvách stredovekej šľachty bolo podľa odborníka tiež bežné, že muž sa ženil, až keď vyštudoval školu, niekoľko rokov pracoval a zveľaďoval majetok, aby mohol zabezpečiť budúcu rodinu. Bohaté veno snúbenice bol príjemný bonus.

Hoci spoločenský status bol porovnateľný, medzi partnermi boli aj rozdiely. Dáma sa vydávala oveľa mladšia ako jej partner, často nemali ani spoločné záujmy a rozdielna bola tiež ich úroveň vzdelania, ku ktorému mali ženy v tých časoch neporovnateľne horší prístup ako muži. „Keď si tento fakt uvedomíme, hneď vidíme dnešné zlatokopky v inom svetle,“ dodáva Dezider Koľaj.

Korene v detstve

Dominujúcou príčinou nerovných partnerských vzťahov sú podľa odborníka pôvodne nevedomé motivačné sily súvisiace s detstvom a so životom v primárnej rodine. Uvádza predovšetkým podvedomú túžbu nenápadne zotrvať a pokračovať v detských rolách i v dospelosti.

„Chlapec vychovaný dominantnou matkou si hľadá partnerku, ktorá ho bude riadiť, kontrolovať, usmerňovať, riešiť jeho problémy. Teda mu dovolí zostať pasívnym, hravým a nerozhodujúcim sa človekom, dieťaťom svojej matky,“ uvádza na ilustráciu.

Žena tvrdiaca, že sa jej páčia starší muži, zas túži zotrvať v role milovanej, obdivovanej a rozmarnej dcéry. „Nájde si muža, náhradníka za otca, ktorý ju bude rozmaznávať, bezdôvodne obdivovať a všetko jej ľahko odpúšťať. Stačí, keď ho za to odmení poddajnosťou a láskaním.“

Ďalším dôvodom nerovných vzťahov je podľa Dezidera Koľaja podvedomá túžba naplniť si v dospelom partnerstve neuspokojené potreby z detstva - svoje frustrácie.

„Chlapec, ktorý vyrástol vo vysokopostavenej rodine pri zaneprázdnenej matke, ktorá sa o neho málo zaujímala, si nájde menej atraktívnu, nevzdelanú, ale starostlivú a pozornú partnerku, aby mu nahradila to, čoho sa mu nedostávalo od matky.“

Obmedzená životnosť

Dokedy však fungujú navonok nerovné vzťahy a ako dlho prinášajú partnerom pocit šťastia? Psychológ tvrdí, že dovtedy, kým sa nevedomé motivačné sily chrániace rodinné šťastie náhodou nedostanú do vedomia využívaného partnera.

„Ten si ich jasne uvedomí a odmietne pokračovať v hraní dovtedajšej roly. Napríklad, keď spomínaná neatraktívna žena začne náhodou diaľkovo študovať vysokú školu. Zdvihne sa jej sebavedomie, stane sa atraktívnou pre spolužiakov a v manželových očiach bude zaneprázdnená a panovačná ako kedysi jeho mama. A šťastiu odzvonilo,“ varuje Dezider Koľaj.

Neznamená to však, že každý nerovný vzťah je automaticky odsúdený na zánik. Ľudia sa vyvíjajú, menia a každý má šancu popasovať sa s prípadnými nástrahami. Základom úspechu je vzájomný rešpekt a tolerancia.

Relax