Dieťa ako jediné lepidlo vzťahu môže byť rizikom

Väčšina ľudí sa rozchádza preto, že vzťah postavili na vratkých základoch.

Relax

Príchod potomka ako dôvod na sobáš? Čo platilo v minulosti, dnes už je pasé. Kým v časoch našich mám bolo tehotenstvo mladých žien z dobrých rodín automaticky spojené so svadbou, súčasné budúce matky a otcovia si so sobášom ťažkú hlavu nerobia.

Voľakedajšie pravidlo zobrať sa ešte pred narodením dieťaťa začína byť výnimkou i na konzervatívnom Slovensku. Pribúda partnerstiev bez „papiera“ či požehnania farárom aj detí, ktorých rodičia nosia rozdielne priezviská. Odborníci upozorňujú, že ak má byť dieťa jediným tmelom manželstva, v budúcnosti to môže priniesť viacero problémov, rozchod nevynímajúc.

Čísla nepustia

Našincov, ktorí upúšťajú od sobáša v prípade, že sa im „pošťastilo“ stať neplánovane rodičmi, pribúda. Potvrdzujú to štatistiky, podľa ktorých klesá počet detí narodených v manželstve, no počatých ešte pred sobášom.

Na výpočty netreba žiadnu zložitú matematiku, zostavovatelia štatistík berú do úvahy prvorodené deti, ktoré prišli na svet osem mesiacov po uzavretí manželstva. Zahŕňajú tak aj potomkov narodených predčasne, a teda splodených v manželstve, avšak tých je minimum.

Zo správ Štatistického úradu vyplýva, že kým v roku 2003 viac ako dve pätiny detí bolo počatých pred manželstvom a narodených po sobáši dotyčnej dvojice, o desať rokov neskôr sa ich počet znížil približne o desať percent.

Štatistici to pripisujú „predovšetkým zvyšovaniu spoločenskej akceptovateľnosti partnerského spolužitia, takže časť párov pokračuje vo vzťahu bez manželského zväzku i v prípade očakávania, respektíve narodenia dieťaťa“.

Na druhej strane stále platí, že väčšina detí prichádza na svet v manželstvách - zachováva sa takzvaná zákonitosť vyššej manželskej plodnosti. Na Slovensku tiež platí, že každoročne klesá počet uzavretých sobášov, pričom manželia sa berú vo vyššom veku. Opomenúť nemožno ani fenomén odloženej plodnosti, čo znamená, že matkami sa stávajú čoraz staršie ženy.

Dvojsečná zbraň

Páry, ktoré považujú narodenie potomka za dobrý dôvod na sobáš, by mali svoje rozhodnutie riadne zvážiť. Zložiť si ružové okuliare a pozrieť sa na vzťah triezvymi očami, zistiť, čo okrem dieťaťa ich spája. Následný rozvod nie je totiž pre nikoho zo zúčastnených príjemná záležitosť, nehovoriac o potomkoch. A riziko, že vzťah, ktorého jediným lepidlom je dieťa, nevydrží, je veľké.

„Dieťa je dobrý dôvod na spoločné žitie, ale nemôže byť jediný dôvod na zotrvanie vo vzťahu. Vzťah vydrží vtedy, keď si obidvaja partneri počas života z času na čas pripomenú, prečo sa brali a aké sú ich očakávania na nasledujúce obdobie,“ hovorí psychológ a psychoterapeut Ján Záskalan, ktorý má svoju prax v Banskej Bystrici.

Veľa manželstiev, ktorých jediným dôvodom bolo tehotenstvo partnerky, respektíve narodenie potomka, sa totiž končí fiaskom. Katarína z Banskej Bystrice má viacero známych, ktorí sa brali pred príchodom dieťaťa alebo krátko po jeho narodení. Mnohé z takých partnerstiev dlho nevydržali a skončili sa krachom.

„Poznám viacero párov, ktoré sa brali preto, že sa im pošťastilo mať dieťa. Niektorým som dokonca bola na svadbe, no po pár rokoch prišiel rozvod. Netvrdím, že je to pravidlo, ale v mojom okolí sa objavilo hneď niekoľko takých dvojíc.“

Katarína nevylučuje, že ide o zákonitosť - ak sa ľudia berú preto, že čakajú dieťa, manželstvo nie je pevné a dlho nevydrží. „Pýtam sa samej seba, či nemali radšej istý čas žiť pod spoločnou strechou, aby zistili, či si rozumejú, či sa k sebe naozaj hodia. Rozvod, ktorý nasledoval, nebol pre nikoho z nich jednoduchý.“

Rozdielnosť pováh

Medzi časté príčiny rozvratu manželstva na strane ženy i muža patrí podľa Štatistického úradu práve neuvážené uzavretie manželstva. Opomenúť nemožno ani alkoholizmus, neveru a nezáujem o rodinu. Najčastejším dôvodom súdneho rozvodu však býva rozdielnosť pováh, názorov a záujmov.

Väčšina ľudí sa rozchádza preto, že vzťah postavili na vratkých základoch. Či bolo dôvodom vstupu do manželstva iba dieťa počaté ešte pred sobášom, už štatistici neskúmali.

Bez ohľadu na to je však isté, že realistický pohľad na partnera je pri rozhodovaní o tom, či vstúpiť, alebo nevstúpiť do manželstva, nevyhnutnosť. Čo však v prípade, že manželia sa rozhodli zosobášiť nie pre dieťa, ale pre vlastný súlad a harmóniu, vo viere, že vzťah pretrvá a po čase spolužitia narazili podľa nich na neprekonateľné rozdiely?

V dobrom i zlom

Psychológ Ján Záskalan zdôrazňuje, že takí ľudia by nemali siahať po rozvode hneď, ako sa objaví prvý vážny problém. Partnerom, ktorí majú dieťa, by malo ešte viac záležať na udržaní funkčného vzťahu.

„Uzavretie manželstva musí byť spojené s rozhodnutím byť si oporou v dobrom i zlom, šťastí i nešťastí, zdraví i chorobe, vážiť si jeden druhého. Vtedy je potvrdením lásky a dovŕšením vzťahu.“

Odborníci sú pomerne zdržanliví v tom, či sa dá celoplošne konštatovať, že manželstvo, pri ktorom bolo dôvodom na sobáš dieťa, nie je až také pevné ako to, ktoré vyplynulo z vážneho, dlhodobého rozhodovania oboch partnerov. Všetko je vraj individuálne a okolnosti závisia od konkrétnej dvojice.

Ján Záskalan hovorí, že krízy vo vzťahoch prichádzajú, no záleží na dvojici, ako sa postaví k riešeniu náročných období v živote. „Dôvody a okolnosti rozchodov bývajú rôzne, vzťah by sa však nikdy nemal končiť vo chvíli, keď sa ‚prestaneme milovať‘.

Výmena pokazeného televízora na rozdiel od vzťahu v kríze je úplne iná vec. Vzťahy potrebujú údržbu, starostlivosť, podobne ako všetko živé.“

Dlhoročný psychológ a manželský poradca dodáva, že aj bez papierov môže dvojica spolu žiť, ale sobáš je symbolickým vyjadrením puta a záväzku, pričom sa neviaže len na konkrétne náboženstvo. „Je najväčším darom, ktorý môžeme dať sebe i milovanej osobe. A práve taký dar nedokáže, respektíve nie je ochotný dať hocikto.“

Relax