Spokojnosť vo vzťahu: Je výhradne v rukách dospelých. Dieťa je iba jedným z radu „problémov“, ktoré musia vyriešiť.

Dieťa vo vzťahu: Spája alebo rozdeľuje?

Bezdetné páry sú vraj šťastnejšie ako dvojice s deťmi. Skutočnými vinníkmi problémov vo vzťahu však zostávajú dospelí.

Deti ako nevinní zabijaci partnerského šťastia a romantiky? Väčšina rodičov bude na začiatku debaty zrejme namietať, že ide o planú výhovorku. Viniť ratolesti z problémov vo vzťahu dospelých sa predsa nepatrí. Ak sa však budete rozprávať otvorene a bez predsudkov, nejedna príkladná matka či otec priznajú, že väčšinou sa hádajú kvôli deťom.

A pri exkurze do minulosti označia za bod zlomu v partnerskom vzťahu práve narodenie potomka. Hlbšie zamyslenie nad dôvodom nezhôd však neprinesie žiadne prevratné zistenie a vráti debatu na začiatok.

Hádky ohľadom detí sú iba ďalším prejavom neschopnosti dospelých nájsť riešenie a dohodnúť sa. Potomkovia sú v tomto prípade jedným z radu „problémov“, ktoré dvojica nedokáže prekonať. Vzťah a jeho budúcnosť sú totiž výhradne v rukách partnerov.

Iný pohľad

Britské médiá nedávno zverejnili výsledky dvojročného prieskumu, do ktorého sa zapojilo viac ako päťtisíc jedincov rôzneho veku, sexuálnej orientácie a spoločenského postavenia. Účastníci sondy mali okrem iného zhodnotiť kvalitu svojho partnerského života. Z ich odpovedí vyplynulo, že ľudia bez detí sú so svojím vzťahom spokojnejší ako jedinci žijúci v páre s potomkom.

Odborníci z Open University však zistili aj ďalšiu nemenej závažnú vec - bezdetné ženy boli so svojím životom menej spokojné ako matky, ktorých vzťah nefungoval. Sonda okrem toho potvrdila aj rozdiely medzi pohlaviami v náhľade na deti - ženy označili svojich potomkov za najdôležitejšie osoby vo svojom živote častejšie ako muži.

Ani rozdielny pohľad zástupcov oboch pohlaví na deti však nezvráti fakt, že vek prvorodičiek rastie, ženy sa často stávajú matkami až po prekročení tridsiatky a rodín s jedným dieťaťom pribúda. Faktorov ovplyvňujúcich pôrodnosť je podľa odborníkov viacero, okrem biologických sú to i ekonomické, sociálne, kultúrne či politické ukazovatele.

Na Slovensku rozhoduje i to, či dvojica aktívne praktizuje vieru, či žije v meste, alebo na vidieku a akú má národnosť. V zásade však platí, že ak je pre partnerov dôležité mať dieťa, od splodenia potomka ich neodradí ani horšia ekonomická situácia, hoci vo všeobecnosti zohráva svoju úlohu.

A, naopak, ak pár po ratolesti netúži, ani vyšší materský a rodičovský príspevok či štedrejšie prídavky ho neprinútia zmeniť názor.

Rozdeľujú i spájajú

Tridsiatnici Dušan a Martina sa považovali za dokonalý pár - spájal ich rovnaký pohľad na svet, hodnoty, záľuby... V otázke potomstva mali jasno - iniciatívu sa rozhodli prenechať tým, ktorí sa na rodičovstvo cítili. Napriek rozhodnutiu nemať deti však Martina otehotnela a dvojici sa narodila dcéra.

Príchod potomka otočil ich život naruby, obaja sa museli prispôsobiť jej rytmu a na seba, prácu ani spoločné hoby už nemali toľko času, ako boli zvyknutí. „Začalo pribúdať hádok, napätia i nervozity. Témou väčšiny sporov bolo dieťa, no iba navonok. V skutočnosti šlo o to, ako zosúladiť naše životy bez toho, aby sme sa museli niečoho vzdať,“ priznáva Dušan.

Časom si museli priznať, že bez škrtov na oboch stranách to nepôjde. „Napokon sme vždy dospeli k tomu, že nie naša dcéra, ale my sa hádame a nevieme nájsť spoločnú reč. A príčinou je nahromadené napätie, vyčerpanosť a pocit krivdy. Nebyť toho, že sme náš vzťah postavili na pevných základoch, rozišli by sme sa,“ dodáva Martina.

Pre štyridsiatnikov Zdena a Andreu sú zas synovia jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sa rozhodli v manželstve zotrvať. Hoci počiatočné očarenie a vášeň vyprchali, v zásadných veciach si rozumejú a deti sú pre oboch kľúčovou hodnotou. „Obaja sme si chceli založiť rodinu a mať deti. Teraz musíme vytrvať,“ hovorí Andrea.

Potvrdzuje, že aj keď sa spory nezriedka týkajú synov, skutočným dôvodom sú ich vlastné nezhody. Potvrdzujú to i štatistiky rozvodovosti. Najčastejšou príčinou rozvratu manželstva je podľa Štatistického úradu SR rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Ako oficiálny dôvod to uvádza väčšina rozvádzaných mužov i žien.

Manželské kotvy

Každý zväzok, respektíve manželstvo, sa musí podľa skorších vyjadrení psychológa Dušana Fabiána vyrovnať s dvoma základnými zlomovými bodmi.

Tým prvým, ktorý vrcholí zvyčajne okolo štvrtého-piateho roku trvania vzťahu, je takzvaná adaptačná kríza. Obdobie, počas ktorého si dvojica buduje domov, rozdeľuje povinnosti a prípadne sa vyrovnáva s príchodom potomka či potomkov, preverí partnerov. A ukáže, či ich spájalo aj niečo iné ako počiatočné očarenie a vášeň.

Zaľúbencom spadnú z očí ružové okuliare, začnú sa na seba pozerať realisticky a narazia na nedostatky toho druhého i svoje vlastné limity. Nejeden pár nezvládne takzvanú adaptačnú krízu, čo potvrdzujú aj štatistiky rozvodovosti, a vzťah sa rozpadne. Ďalší bod zlomu je podľa Fabiána odchod detí od rodičov a s tým spojený syndróm prázdneho hniezda.

Manželia sa budú musieť opäť naučiť žiť „iba“ vo dvojici. „Pár zrazu osamie a vtedy sa ukáže, či spolužitie malo aj iný zmysel, ako ‚iba‘ vychovať novú generáciu detí,“ upozornil Fabián.

A dodáva, že manželstvo, respektíve dlhodobý vzťah, nemá chrániť lásku, ale deti a spoločný majetok. Práve tie sú kotvami trvalého zväzku. Z uvedeného vyplýva, že potomkovia nie sú rozdeľovníkom, ale tmelom vzťahu. Nie je však dobré, aby boli jediným, čo spája partnerov.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní