Naše biatlonové esá: Zľava Martina Chrapánová, Terézia Poliaková, Paulína Fialková, Jana Gereková a Anastasia Kuzminová.

Do Soči bez silných rečí: Slovenská výprava pred odchodom medaily nesľubovala

Slovenskí hokejisti v ére samostatnosti ešte na olympiáde na stupňoch víťazov nestáli. Zmení sa to?

Rekordných sedemdesiattri športovcov a tri medaily - tak vyzerala posledná slovenská účasť na zimnej olympiáde vo Vancouvri. Toľko Slovákov ako pred štyrmi rokmi v Kanade na jedných zimných hrách dovtedy nikdy nebolo. A nikdy od osamostatnenia Slovensko nezískali toľko cenných kovov naraz.

Aj v ruskom Soči, kde zimná olympiáda odštartuje už o pár hodín - v piatok siedmeho februára -, bude našich reprezentantov neúrekom. Až šesťdesiatdva, čo je pri neúčasti hokejistiek, ktoré vo Vancouvri poriadne zdvihli počet našich zástupcov, nečakane vysoké číslo. Medaily však naši najlepší pri odchode nesľubovali. Dobre vedia, ako ďaleko k stupňom víťazov v posledných sezónach mala naša elita.

Len Nasťa

„V absolútnej svetovej špičke máme len Kuzminovú, keďže zranená Zuzulová chýba. V zimných športoch dlhodobejšie zaostávame. Už umiestnenie hocikoho v prvej štvrtine štartového poľa nás musí uspokojiť. Čo len jedna medaila bude úspech,“ myslí si prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár.

Len vedúca našej výpravy v Rusku Janka Gantnerová zostávala optimistkou. „S alternatívou návratu bez medaily nepočítam. Pri podobných rečiach mi behá mráz po chrbte,“ zanovito trvala na svojom. Ani Anastasia Kuzminová, zlatá a strieborná z predchádzajúcej olympiády v Kanade, žiadne cenné kovy nesľubovala. Len maximálnu snahu.

„Najviac si verím v šprinte a v stíhačke, hoci v poslednom čase sa mi darilo najmä vo vytrvalostných pretekoch,“ prezradila nám na Bratislavskom hrade, kde deň pred odletom spolu s bežcom Martinom Bajčičákom skladala do rúk prezidenta olympijský sľub. V Rusku bude mať o motiváciu viac. Tam sa narodila. Na otázku, či to bude dobrá olympiáda, odvetila vyhýbavo: „Uvidí sa.“

Nasťu mrzí prílišná rozdrobenosť hier. Organizátori rozdelili športovcov až do troch olympijských dedín. Na jednej strane, bežci to majú sedem minút pešo na štart, na druhej pocit spolupatričnosti olympionici príliš nepocítia.

„Asi budem mať pocit, že je to veľký ‚sveťák‘ spojený s bežeckým lyžovaním, keďže práve bežci budú v našej dedine,“ dodala jediná slovenská olympijská víťazka v ére samostatnosti. Biatlon bol v Kanade naším najúspešnejším športom. Aj tretiu medailu sme získali práve v ňom - bronz Pavla Hurajta.

Neveril

Tridsaťsedemročný bežec Martin Bajčičák sa chystá absolvovať piatu olympiádu. „Poviem vám, vydržať dvadsať rokov pri športe nie je málo. Keď som bol v Nagane a videl pretekára v mojom súčasnom veku, neveril som, že by sa čosi podobné mohlo pritrafiť aj mne. A vidíte, som tu a ani sa necítim starý. Hoci vtedy som tých tridsiatnikov tak vnímal,“ povedal nám nezmar z klubu ŠKP Štrbské Pleso.

V Rusku sa chce „Bajčo“ aspoň raz zmestiť do prvej pätnástky a rozlúčiť sa dôstojne. Na šiestej olympiáde o štyri roky v kórejskom Pjongčangu ho vraj už určite neuvidíme.

„Nemám v pláne zbierať olympiády ako známky. Idem na výkon, a keď sa nepodarí, skončím. Ešte jednu sezónu po hrách by som však rád potiahol. A potom? Celý život robím pri športe. Hádam sa niekam zaradím,“ dodal. Dedo Jagnešák, dcérka Rajičová: Najstarším Slovákom v Rusku však Bajčičák nebude. Bývalý vzpierač, pilot slovenských štvorbobov Milan Jagnešák, má už štyridsaťštyri rokov.

O dvadsaťšesť viac než benjamín výpravy - krasokorčuliarka Nicole Rajičová žijúca v New Yorku. „Keď som si pred šestnástimi rokmi sadol do bobov prvý raz, nenapadlo mi, že mi to toľko ráz vyjde až na olympiádu. Veď ma čaká už štvrtá. A to som si ako chlapec myslel, že na nej štartujú príliš veľké a slávne mená, aby som sa medzi ne mohol zaradiť aj ja,“ prezradil Jagnešák, ktorý olympijskú premiéru zažil v Salt Lake City 2002.

Spolu s Lukášom Kožienkom a Jurajom Mokrášom bude naše štvorboby v Soči tlačiť dolu ľadovým toboganom aj ďalší vzpierač, Martin Tešovič. Ten odletel na svoju šiestu olympiádu, druhú zimnú. Martin sedel v slovenských štvorboboch aj vo Vancouvri. Predtým chodil na letné - vzpieral v Atlante 1996, v Aténach 2004 aj pred dvoma rokmi v Londýne.

Štatistici mu však účasť na letnej olympiáde v Pekingu 2008 nepočítajú. Hoci v Číne bol, pre zranenie nenastúpil. „Teším sa, každá olympiáda je niečím iná, hoci tie letné sú väčšie akcie. Zimy bývajú také menšie, rodinné. Na druhej strane, v Soči som už jazdil a tam je všetko obrovské. Také ruské, boľšoje,“ usmial sa čoskoro štyridsaťročný Tešovič.

Šlepeckej zázrak

Po prvý raz budeme držať palce dievčatám v akrobatickom lyžovaní. Právo štartu pri premiére novej disciplíny, slopestyle, sa ušlo len dvadsiatim štyrom najlepším, z toho sú hneď dve Slovenky. Tancovať nad prekážkami bude tridsaťročná Natália Šlepecká a Zuzana Stromková, mladšia o sedem rokov.

Šlepecká bude na štarte napriek tomu, že vlani v auguste si roztrhla predný krížny väz v kolene. Na zranené miesto si dala implantovať umelý väz, zmierila sa s ortézou a lyžuje ďalej. „Je malý zázrak, že dokážem predvádzať znovu všetky triky. Aj to, že som na olympiáde,“ vraví Natália.

„Je to nádhera, že ani ja nechýbam. Hádam sme niečo natrénovali a voľačo predvedieme,“ dúfa Zuzana Stromková, ktorá ladila formu v Colorade. A popri tom snívala o tom, že raz si zajazdí aj na profesionálnych majstrovstvách X-Games, ktoré sú v tomto športe špičkou ľadovca. „Určite by štart na nich pre mňa znamenal ešte viac,“ netají Zuzka.

Niet sa čo čudovať, na X-Games štartuje len osem najlepších v každej disciplíne. Žiadna kvalifikácia neexistuje. „Navyše sa tam jazdí freestylovejšie, voľnejšie. Nie je to tam také zviazané,“ priznáva Stromková, ktorá študuje fotografiu na univerzite v Prahe. O sebe tvrdí, že „neznáša monotónny život a papriku“.

Na štvrťfinále postačí raz vyhrať

V Soči bude v hre deväťdesiatosem kolekcií medailí. O dvanásť viac než naposledy. Okrem slopestylu a U-rampy pribudli napríklad ženské skoky na lyžiach, miešané štafety v sánkovaní, biatlone či krasokorčuliarska súťaž tímov. Pozornosť Slovákov však bude pútať najmä šport, v ktorom sme pred štyrmi rokmi skončili na štvrtom mieste, hoci sme Fínov v boji o bronz mali na lopate - hokej.

Napriek skvelému olympijskému výsledku z posledných hier či zaslúženému striebru z majstrovstiev sveta v Helsinkách pred dvoma rokmi zostáva tréner našej reprezentácie Vladimír Vůjtek pri zemi. „Cieľom je postúpiť do štvrťfinále, hoci chlapci si veria, že môžu niečo uhrať. Na medailu však všetko musí klapať, všetko do seba zapadnúť. Tak ako v Helsinkách,“ tvrdí 66-ročný kouč, ktorý nikdy na olympiáde nebol. Ani ako hráč, ani ako tréner.

„Nečakal som, že sa toho dočkám. Ako hráč som takú vysokú úroveň nemal,“ priznal Vůjtek. V hernom systéme turnaja, ktorý sa pre našich hokejistov začne zápasom s Amerikou vo štvrtok 13. februára, na to postačí vyhrať jediný zápas v play-off alebo vyhrať základnú skupinu. V nej nás okrem Američanov čakajú ešte Slovinci a Rusi, s ktorými ťaháme sériu šiestich prehier po sebe.

Rozhodne jeden zápas

Hokejový turnaj v Soči je naozaj zvláštny. Hrá sa v troch štvorčlenných skupinách, pričom žiaden tím po základnej časti nevypadáva. Víťazi skupín plus najlepší z tímov, ktoré skončili v skupine druhé, postúpia automaticky do štvrťfinále. Zo zostávajúcej osmičky tímov sa na základe výsledkov vytvorí tabuľka, ktorá určí nasadenie mužstiev do play-off. Systémom najlepší s najslabším.

Piaty najlepší tím základnej časti sa stretne s dvanástym, šiesty s jedenástym a tak ďalej. Aj pri troch hladkých prehrách v skupine tak mužstvo môže stále pomýšľať na prípadné víťazstvo v turnaji. Stačí zvládnuť osemfinále a potom sa všetko začne odznova.

Na druhej strane, tímy získajú viac času na zohratie, z čoho musí mať radosť aj tréner Vůjtek, ktorý bol nútený meniť pre zranenia nomináciu. Z pôvodnej zostavy mu vypadli napríklad obrancovia Dominik Graňák a Michal Sersen, nahradili ich Milan Jurčina z TPS Turku a René Vydarený z Hradca Králové.

Napriek mnohým problémom zostával náš kouč pokojný. „V Soči budú najlepší hráči sveta, mimoriadne dobre poskladané mužstvá. Najmä Kanady, Ruska i Švédska, ktoré favorizujem. Nie každý favorit však zahrá podľa predstáv a ak sa nám podarí prebiť do štvrťfinále, bude to celé o jednom zápase. Potom je možné už všeličo.“

Slovenskí hokejisti v ére samostatnosti ešte na olympiáde na stupňoch víťazov nestáli. Aj náš olympijský šéf František Chmelár by si prelomenie hokejovej olympijskej smoly želal ako soľ, no žiadne vzdušné zámky si pri pohľade na reálny stav nášho športu číslo jeden nestavia.

„Máme hráčov, ktorí majú najvyššiu výkonnosť, ale až toľko ich zasa nie je. Ostatní sú svetový a európsky priemer, povedzme si rovno. Ak však budú naozaj chcieť a podarí sa im vytvoriť súdržný kolektív, do osmičky by sa prebojovať mohli,“ tvrdí. Olympiáda v Soči potrvá od 7. do 23. februára.

Program slovenských hokejistov v základnej skupine

Štvrtok 13. februára o 13.30 stredoeurópskeho času (v Soči bude o tri hodiny viac) - Slovensko - USA, sobota 15. februára o 9.00 h - Slovensko - Slovinsko, nedeľa 16. februára o 13.30 h - Rusko - Slovensko

Viac o olympiáde nájdete na našej stránke pluska.sk a tiež v špeciáli týždenníka Plus 7 DNÍ SOČI 2014

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].