Dronománia: Z hi-tech hračky sa stáva bestseller, ktorý môže byť nebezpečný

Drony sú čoraz populárnejšie a napriek tomu, že nejde o lacnú záležitosť, je ich čoraz viac. Pre technické problémy alebo neodbornú obsluhu však prichádza k haváriám alebo nebezpečným situáciám.

Intel v spolupráci s nemeckým inštitútom Ars Electronica vytvoril v novembri minulého roku nový svetový rekord, keď dokázal zosynchronizovať 100 dronov. Tie v tme predviedli neuveriteľnú svetelnú šou počas toho, ako orchester hral naživo Beethovenovu Piatu symfóniu.

Podľa predpovede Steva Koeniga, šéfa analytického oddelenia spoločnosti CTA, organizujúcej aj najväčší veľtrh spotrebnej elektroniky na svete CES, budú práve drony popri fitnesnáramkoch, smart hodinkách, 3D tlačiarňach a virtuálnej realite patriť v tomto roku k najväčším technologickým hitom.

Drahá hračka

Presné štatistiky predaja dronov neexistujú, no len v USA sa ich napríklad za uplynulý rok predalo vyše 700-tisíc a predpovede hovoria, že na prelome tejto a budúcej dekády by ich nad našimi hlavami malo lietať už viac ako 12 miliónov. A pritom to nie je lacná záležitosť.

Ak vezmeme do úvahy najznámejších výrobcov a najočakávanejšie modely tohto roku, priemerná cena dronu sa bude pohybovať okolo 800 eur. Samozrejme, mnohé z nich sú už vybavené kvalitnými full HD a niektoré aj 4K kamerami.

Nie je to málo peňazí, no treba vziať do úvahy aj to, že napríklad za outdoorovú GoPro Hero4 Black edition zaplatíte okolo 450 eur. Niekto sa môže nad týmito sumami pozastaviť, no treba si uvedomiť, že to, čo zväčša vidíte v supermarketoch s cenou aj výrazne pod 100 eur, nie sú drony, ale lietajúce hračky, ktoré využívajú v podstate rovnakú technológiu ako autíčka na diaľkové ovládanie.

Čítajte viac:

Žravé aplikácie: Tieto vám zaberú najviac miesta v smartfóne

Špičkové technológie

A čo je na skutočných dronoch také drahé? Predovšetkým výbava a pokročilé technológie. Namiesto teórie skúsme názorné príklady. Za jeden z najlepších hoby dronov na trhu sa považuje DJI Phantom 3 Professional. Jeho výhodou je schopnosť lietať aj v budovách, kde nemôže komunikovať s GPS. Preto okrem satelitnej navigácie využíva sonar a snímač pohybu VPS (Vision Positioning System).

Sonar určuje výšku, kamera zas sníma podlahu pod ním. Navyše má ovládač, cez ktorý sa prenášajú priamo do smartfónu alebo tabletu všetky telemetrické údaje týkajúce sa letu a snímaný obraz v HD kvalite - a to až do vzdialenosti dvoch kilometrov, ktorú výrobca garantuje.

Kamera, teda jej upevnenie, navyše využíva trojosovú stabilizáciu, takže z dronu získavate takmer taký kvalitný obraz, akoby ste ho mali na statíve, navyše s maximálnym rozlíšením 4K. Za takúto špecialitku dnes zaplatíte okolo 1 400 eur.

Špičkový: DJI Phantom 3 Professional dokáže bezpečne lietať aj v uzavretých budovách. Foto: DJI

Progresívne technológie neznamenajú len lepšiu, ale predovšetkým jednoduchšiu ovládateľnosť. To je jeden z najdôležitejších parametrov umožňujúcich ich budúce rozšírenie. Príkladom môže byť nový dron Lily, ktorý by sa na trhu mal objaviť už vo februári alebo v marci.

Lily je v skutočnosti obojživelná kamera, ktorou sa dá hádzať, alebo - ak chcete - dron s kamerou, ktorý lieta, pláva a navyše vás sleduje. Vôbec ju netreba riadiť, pretože objekt, ktorý chcete fotiť alebo filmovať, má na sebe sledovacie zariadenia a dron za ním automaticky chodí všade, kam sa pohne. A zvláda to až do rýchlosti 40 km/h.

Navyše vie plávať a môže pristávať aj na vode, pomocou jediného tlačidla tak spraví automaticky. Zvláda full HD video s frekvenciou 60 fps, slow-motion a robí 12-megapixelové fotky. Do predaja by sa mala dostať vo februári alebo v marci, po oficiálnom uvedení bude stáť približne 1 000 eur.

Autonómny

O drony sa už intenzívne zaujímajú aj technologickí giganti, napríklad spoločnosť Intel. Na tohtoročnom veľtrhu CES, ktorý sa začiatkom januára konal v Las Vegas, bol za najlepší dron výstavy označený model Yuneec Typhoon H.

Ten je vybavený výkonným procesorom Intel Atom, dokáže natáčať video s rozlíšením 4K, podobne ako Lily je vybavený technológiou follow me, takže vás dokáže nasledovať, a predovšetkým sa automaticky vie vyhýbať kolíziám.

Neznamená to, že pri zlej navigácii narazí do steny budovy alebo inej prekážky, dokáže si poradiť aj s náhlymi a nečakanými situáciami - napríklad je schopný bez akéhokoľvek zásahu majiteľa vyhnúť sa padajúcemu stromu.

Z hľadiska kvality snímania výbavy je to už takmer profesionálny dron. Na trh by mal prísť v prvej polovici tohto roku, jeho cena bude okolo 1 800 eur, no za systém na vyhýbanie kolíziám si bude treba priplatiť.

Čítajte viac:

Spoveď cez iPhone? Cirkev využíva najnovšie technológie

Riziková zábava

Kolízie sú dnes pri dronoch jednou z najdiskutovanejších tém. Lieta ich čoraz viac a pre technické problémy alebo neodbornú obsluhu prichádza k haváriám alebo nebezpečným situáciám, ktoré začínajú ohrozovať ľudí aj lietadlá.

Koncom minulého roku napríklad obletelo svet video, pri ktorom sa profesionálny televízny dron zrútil tesne za chrbát rakúskeho lyžiara Marcela Hirschera počas jeho slalomovej jazdy v talianskom Madonna di Campiglio.

Necelý mesiac predtým v britskom Stourporte narazil dron do 18-mesačného chlapčeka, ktorý pri kolízii prišiel o oko. Taktiež bolo už oficiálne zaznamenaných niekoľko desiatok kolízií lietadiel s dronmi, zatiaľ však pri nich, našťastie, neprišlo k žiadnej tragickej nehode. Experti sa však zhodujú v tom, že je to len otázka času.

Vedci z Bard College, ktorí pracujú na rozsiahlej štúdii venovanej kolíziám a nebezpečným priblíženiam dronov k pilotovaným lietadlám, vytvorili databázu, v ktorej evidujú už takmer tisíc takýchto incidentov, pričom 241 z nich Federálny letecký úrad v USA klasifikoval ako vážne.

Svetový rekord: Sto zosynchronizovaných dronov koncom minulého roku vytvorilo svetelnú šou k živému orchestrálnemu predvedeniu Beethovenovej Piatej symfónie. Foto: Intel

Prísne predpisy

Aj preto sa čoraz viac sprísňujú pravidlá na ich využívanie. Sú napríklad zakázané na mnohých športových podujatiach. Je to pomerne komplikovaná záležitosť, u nás je to špecifikované v rozhodnutí č. 1/2015 z 19. augusta minulého roku, ktoré vydal Dopravný úrad.

To má osem strán a odporúčame ho prečítať si každému, kto dron vlastní, a zvláštnu pozornosť by mu mali venovať všetcí, najmä však tí, čo s ním chcú fotografovať alebo majú stroje s hmotnosťou 20 kilogramov a viac.

Pre nich totiž platia prísne predpisy spojené s nutnosťou registrácie dronu, vykonania skúšok a v prípade fotografovania aj zaplatenia nemalého ročného poplatku.

Týmto predpisom je u nás zatiaľ zakázané aj jedno z najperspektívnejších využití dronov. Veľké internetové obchody - napríklad Amazon, Alibaba alebo Google - by ich totiž chceli využívať na doručovanie tovaru. V našich končinách však s nimi nesmiete lietať v husto obývaných sídlach, takže je to zatiaľ vylúčené.

Trochu iné drony

V Číne vzniká kuriózny dron Ehang 184 AAV. Má byť schopný automaticky odviezť jedného pasažiera a pár kilogramov batožiny na krátku až strednú vzdialenosť.

Všetko, čo potrebujete vedieť, je cieľ. Ten zadáte pomocou dotykového displeja a po stlačení tlačidla letíte k nemu. Vrtuľník automaticky komunikuje s riadením letovej prevádzky a ostatnými strojmi vo vzduchu. Pre prípad poruchy má špeciálny systém a cestujúci mu môže rozkázať, aby zostal „levitovať“ na mieste.

Slabý dolet: Poháňa ho osem elektromotorov s výkonom 106 kW/142 koní. Na uloženie energie využíva 14,4 kWh batériu, ktorú možno nabiť za 2 až 4 hodiny. Jej kapacita postačuje na 23 minút letu na úrovni mora.

Maximálna rýchlosť predstavuje 100 km/h a dokáže letieť v maximálnej výške 3,5 kilometra. Vrtuľník by mal byť plne funkčný koncom tohto roka a z peňaženky vám vytiahne 200- až 300-tisíc dolárov. Tvorcovia ho začnú testovať najprv doma v Číne a neskôr aj v zahraničí.

Antidron: Celkom iný dron vyvíjajú Američania, presnejšie, je to lovec dronov. Existujú dve cesty, ako sa chrániť pred dotieravými dronmi. Prvá je elektronická, založená na komplikovaných lokátoroch a rušičkách, druhá viac-menej mechanická. Nespratný dron jednoducho ulovíte do siete, ktorá môže byť vystrelená zo zeme alebo z iného dronu.

Touto cestou sa vydali aj študenti z Michigan Technological University pod vedením profesora Mo Rastgaara. Ich lovec dronov je špeciálne upravená oktokoptéra, ktorá môže byť riadená zo zeme, no môže fungovať aj čiastočne autonómne.

Sieť by mala byť taká rýchla, že po jej vystrelení z maximálnej vzdialenosti približne 12 metrov by z nej nemali uniknúť ani tie najrýchlejšie civilné drony, ktoré sú dnes na trhu. Bližšie informácie o zariadení zatiaľ nie sú známe. (dk, md)

Vianočné tipy na darček