Neurochirurg Eben Alexander zažil klinickú smrť.

Existuje život po smrti? Neurochirurg tvrdí, že má vedecký dôkaz neba

Zážitky ľudí, ktorí sa ocitli na prahu smrti, vraj nie sú dôkazom posmrtného života, myslia si niektorí odborníci. Ďalší im však oponujú.

Znamená smrť koniec alebo pokračovanie? Otázka, ktorá sužuje ľudstvo od počiatku, zamestnáva laikov, samozvaných kazateľov, pochybných vizionárov i mnohé učené hlavy.

Do nezriedka emotívnej diskusie výrazne zasiahol aj americký neurochirurg Eben Alexander. Lekár s vyše dvadsaťpäťročnou praxou, ktorý zažil klinickú smrť, už niekoľko rokov rezolútne tvrdí: „Našiel som vedecký dôkaz posmrtného života!“ Odborná verejnosť netají pochybnosti.

Večná téma

Literatúra zaoberajúca sa posmrtným životom vždy ašpiruje na titul bestseller. Či už spomenieme ten najslávnejší, takmer štyridsať rokov starý Život po živote Raymonda Moodyho, alebo dielo rešpektovaného neurochirurga Ebena Alexandra Dôkaz neba, ktoré dlhé týždne figurovalo v zozname bestsellerov New York Times.

Téma posmrtného života fascinuje rovnako ako v minulosti. Aj filmový klasik Woody Allen priznáva: „Neverím v posmrtný život, no pre istotu si so sebou vezmem rezervnú bielizeň.“

Rozlúštiť význam intenzívnych zážitkov na rozhraní života a smrti sa pokúšali mnohí. K zhode nedospeli. Odborníci sa nedokážu dohodnúť ani na tom, či je takzvané NDE (neardeath experience, čo možno voľne preložiť ako zážitok z blížiacej sa smrti - pozn. redakcie) dôkazom existencie posmrtného života. Väčšina vedcov neverí, že často spomínané svetlo na konci tunela by bolo z iného sveta.

Treba však priznať, že aj tí najväčší pochybovači musia čeliť niekoľkým dobre zdokumentovaným a ťažko vysvetliteľným javom. Príkladom toho, že NDE nerozlišuje medzi vzdelaním, je slávny švajčiarsky psychiater a psychoterapeut Carl Gustav Jung.

Pri infarkte v roku 1944 zažil klinickú smrť a „cestoval“ vesmírom. Na základe nevšednej skúsenosti podrobne opísal obraz Zeme z vesmíru. Stalo sa tak necelé tri desaťročia predtým, ako vznikla prvá podobná fotografia. Ešte tajomnejší je prípad slepej Vicky Noratukovej, ktorá sa narodila predčasne a nevyvinul sa jej zrakový nerv ani očná buľva.

Po autonehode zažila klinickú smrť - vystúpila z tela, videla a neskôr presne opísala miesto nehody, lekára i nemocnicu, kde ju previezli. A tým sa výpočet nekončí.

Dôkaz neba?

V roku 2008 ochorel Eben Alexander na zápal mozgových blán a na týždeň upadol do kómy. Počas nej vraj zažil cestu do posmrtného, nadprirodzeného sveta. Keď sa vrátil, vyhlásil: „Mám vedecký dôkaz, že posmrtný život existuje.“

Neurochirurg, ktorý vyučoval na viacerých univerzitách a pracoval v niekoľkých nemocniciach, pritom patril k tým, čo neverili na fenomén predsmrtných zážitkov. „Vždy som bol presvedčený, že existuje vedecké vysvetlenie. Po siedmich dňoch v kóme som však zažil niečo také hlboké a intenzívne, čo mi dalo vedecký dôvod veriť v existenciu vedomia po smrti.“

A pridáva dôkaz: „Kým neuróny môjho kortexu ochromili baktérie, moje vedomie, oslobodené od mozgu, sa vydalo na cestu do širšej, novej dimenzie vesmíru.“ Alexandrovi vraj trvalo mesiace, než sa vyrovnal s nezvyčajným zážitkom. „Nielen s tým, že bolo medicínsky nemožné, aby som bol počas kómy pri vedomí, ale aj s tým, čo sa v tom čase dialo,“ dodáva muž, ktorý dodnes vyvoláva vášnivé diskusie.

Na začiatku svojho dobrodružstva vraj bol v oblakoch. „Veľkých, nadýchaných, oranžovobielych mrakoch, ktoré kontrastovali na tmavomodrej oblohe. Vysoko nad mrakmi lietali kŕdle priehľadných, svetielkujúcich bytostí a zanechávali za sebou dlhé stopy. Boli to vtáky? Anjeli?

Tie slová sa na ne nehodia. Boli to bytosti vyšších foriem. Zhora sa šíril zvuk, obrovský a zvučný. Bol takmer hmotný, bolo to ako dážď, ktorý cítite na koži, ale nezmoknete,“ približuje nevšednú skúsenosť.

Vedci sú skeptickí

Ani neurochirurg však nedokázal presvedčiť odbornú verejnosť. „Myslím, že tu nejde o paranormálny jav. Manifestácie normálnych mozgových funkcií zlyhali. Verím, že naše mozgy nemôžu konštruovať živé skúsenosti najmä v situáciách zmätku a traumy. Mozog sa snaží reinterpretovať svet a čo sa deje,“ vyhlásil o Alexandrovom zážitku psychológ Dean Mobbs.

Pripomína, že mnohí, ktorí hovoria, že prežili klinickú smrť, ju vlastne neprežili, kým väčšina tých, čo „zomreli“ krátko pred resuscitáciou, si nevybavila, že by niekam odišla. Renomovaný český psychiater Cyril Höschl v minulosti pripomenul, že psychiatria hľadí na zážitky blízkej smrti ako na zmenené stavy vedomia podobné tým, aké si človek môže navodiť hypoxiou, čiže nedostatkom kyslíka, liekmi alebo drogami.

„Nemá zmysel ľahkomyseľne hovoriť o nebi ako o mieste, kde musí každý automaticky prísť. Vidieť však konečnú ‚adresu‘, na ktorú môže človek dospieť, u Boha, čiže v nebi, to dalo mnohým ľuďom silu čeliť zlu, konať dobré veci a prežiť neuveriteľné protivenstvá. Či už to boli mučeníci v prvých storočiach, alebo z čias komunistickej totality,“ poznamenáva kňaz Aleš Opatrný.

Otázka viery

Psychológ Jeroným Klimeš upozorňuje, že otázka života po smrti nie je o vede samotnej. Z vedeckého hľadiska možno podľa neho potvrdiť iba jediné - fenomén NDE existuje, bol opísaný, skúma sa. Háčik je v interpretácii. Kým pre jedných je dôkazom existencie posmrtného života, pre druhých ide o fyziologickú záležitosť, o zmenené stavy vedomia.

„Myslím si, že fenomén NDE funguje tak, že človeka presviedča o tom, že posmrtný život existuje, no sám osebe nie je produktom kontaktu s nadpozemským svetom. Z veľkej miery do toho vstupuje fantázia,“ hovorí Klimeš. Nevšedná skúsenosť má však na ľudí značný vplyv.

„Ľudia sa z klinickej smrti vracajú iní. Neboja sa smrti a po návrate dostanú nový zmysel života - učiť sa milovať ďalšie bytosti,“ tvrdil už takmer pred štyridsiatimi rokmi Raymond Moody, autor bestselleru Život po živote. Ale to zrejme aj väčšina z tých, čo sa ocitli na prahu smrti.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].