Falošná propaganda nie je žiadna novinka. Robili to fašisti, aj komunisti

Výstava v Slovenskej národnej galérii je poučná i mrazivá.

Obrazy vojnových hrôz, utečencov nadžganých v člnoch či fotografie chlapov, čo v krčme za stolom robia veľkú politiku. A tiež Svätopluk na erdžiacom koni, plagáty propagujúce slovenskú rodinu aj Starých Slovákov. Zdá sa vám to povedomé? Ibaže tentoraz nejde o dnešok - ale o diela z čias slovenského štátu. Aktuálne ich vystavuje Slovenská národná galéria (SNG) pod názvom Sen verzus skutočnosť. Trojica autoriek - Katarína Bajcurová, Petra Hanáková a Bohunka Koklesová - prešla množstvo archívov a galérií. Podľa nich dosiaľ žiadna galéria na Slovensku neukázala kontroverzné obdobie takto otvorene.

JAKUB MICHEL

Hlinka večne živý: Socha zdobila slovenský snem. Foto: JAKUB MICHEL

Viac než tisíc diel

„Výstava je materiálovo postavená veľmi vyčerpávajúco, ale nič sa ňou neuzatvára, skôr naopak. Slovenský štát v súčasnosti vo veľkej miere rozdeľuje slovenskú spoločnosť. Výstava by mala zmierniť tieto dve extrémne pozície, mala by prispieť k prijatiu problematickej minulosti a určite aj prispieť ku komplexnejšiemu poznaniu daného obdobia - výsledkom by azda mohlo byť to, že v dnešných kritických dobách by sme sa dokázali lepšie a najmä poctivejšie rozhodovať,“ hovorí Bohunka Koklesová.

Vystavených je viac než tisíc diel a toto úctyhodné číslo potvrdzuje, že výstavu koncipovali autorky naozaj širokospektrálne. Za šesť rokov existencie slovenského štátu vzniklo množstvo totalitného braku aj viacero nadčasových diel - od propagandistických plagátov a vojnových fotografií cez náboženské motívy a Benkove krajinky po moderné výtvarné diela nezávislých umelcov. V úvode výstavy autorky konštatujú, že nechcú dávať jednoznačné odpovede.

Fakt je, že zachytáva kontroverzné obdobie našich dejín. Napríklad jeden z motívov - dobovú fotku obrovskej Hitlerovej tváre na fasáde Národného divadla - pôvodne plánovali použiť na informačný plagát k výstave, napokon ju radšej nepoužili. Aj predošlá výstava v SNG, ktorá sa týkala komunistickej totality, vzbudila ohlas vo verejnosti a vášnivé reakcie, sochu Stalina ktosi polial červenou farbou. Nebáli sa autorky, že nová výstava vzbudí podobné reakcie ?

„Obávali, ale prevaha názorov na výstavu je pozitívna, čo nás veľmi teší,“ hovorí Bohunka Koklesová a Petra Hanáková dopĺňa: „Reakcie sú rôzne. Podľa jedného názoru je to odvážna výstava, ktorá by sa mala stať stálou expozíciou a mementom svojho druhu. Podľa iného názoru je to zlomyseľná a tendenčná výstava, ktorá vraj šíri zlo. Závisí to od perspektívy, s ktorou už diváci na výstavu prichádzajú a čo v nej chcú vidieť.“

Vpred!: Fašistická a komunistická propaganda mali veľa spoločných rysov.
Vpred!: Fašistická a komunistická propaganda mali veľa spoločných rysov.
MÚZEUM SNR MYJAVA

Vpred!: Fašistická a komunistická propaganda mali veľa spoločných rysov. Foto: MÚZEUM SNR MYJAVA

Podobnosť čisto náhodná?

Niektoré scénky sa, napodiv, prakticky vôbec nezmenili. Dokazuje to fotografia nášho fotografa Jána Halašu z roku 1942, nazvaná ironicky Vysoká politika - traja muži sedia v kúte krčmy na pive a rozhutujú. A hoci nás od druhej svetovej vojny delí vyše sedemdesiat rokov, opakujú sa aj niektoré kampane. Podobne ako dnes politické strany sľubujú „lepšiu budúcnosť“, hlásala to aj totalitná Hlinkova strana a ďalšie plagáty zasa volali: „Sme jednotní!“

Podobne je to s bombastickými ľudáckymi obrazmi Starých Slovákov a Svätopluka na koni - dnes sa vyníma na Bratislavskom hrade, kam ho nainštalovala Ficova vláda. A napríklad súčasný Pochod za život sa ponáša na heslá z vojnového plagátu. „Zdravé dieťa v rodine! Zdravý národ v krajine!“ Plagát pozýval na prvý ročník Sviatku slovenskej rodiny v roku 1940, ba ľudáci usporiadali aj pochod, konkrétne „žiactva na ihrisko gymnázia“, kde nasledovali „prednesy o slovenskej rodine“.

A dnešné kampane kotlebovcov voči Rómom majú nielen obsahovú, ale aj vizuálnu podobu s letákmi počas genocídy - len okrem Rómov nenávideli ľudáci Židov. Mrazivo pôsobí fakt, že niektoré dobové plagáty z výstavy v SNG žijú svoj život aj inde. Napríklad motívom, kde gardista kamarátsky podáva ruku esesákovi, sa dnes chvália neonacisti.

Ako si autorky výstavy vysvetľujú tieto relikty totalitnej propagandy? Kam sme sa dopracovali, ak fungujú ešte v 21. storočí? „Asi sme odvtedy veľmi nezmúdreli a medzi technologickým a mentálnym vývojom slovenskej spoločnosti neexistuje priama úmera,“ myslí si Petra Hanáková. „Možno nám v učebných osnovách chýba nejaký predmet z vizuálnej gramotnosti, no a stále nie sme dostatočne imúnni proti demagógii.“

Utečenci Cypriána Majerníka: Smutný obraz pripomína výjavy z dnešnej doby, vznikol v roku 1942.
Utečenci Cypriána Majerníka: Smutný obraz pripomína výjavy z dnešnej doby, vznikol v roku 1942.
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA BRATISLAVA

Utečenci Cypriána Majerníka: Smutný obraz pripomína výjavy z dnešnej doby, vznikol v roku 1942. Foto: SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA BRATISLAVA

Zvrátené

„Nedáš nás viac na bubon, raz a navždy, Žide, von! - Marš zo Slovenska! - Vypasené, zasmradnuté, hnusné Židáčisko!“ Aj takéto heslá produkoval náš štát, razili ich politickí predstavitelia a kričali z plagátov na uliciach. Týkajú sa tragického obdobia našich dejín, keď sme ako jediná európska krajina vlastnými prostriedkami poslali svojich spoluobčanov na smrť. Popri všemožných „našských“ motívoch však takmer absentuje samotný holokaust - spomedzi tisícok fotografií len pár zachytáva deportácie.

„Žiadna politická reprezentácia nemala záujem zanechávať svedectvá svojej represívnej politiky. Platilo to pre všetky totalitné a autoritatívne režimy - ani z čias komunizmu nepoznáme fotografie z jáchymovských baní alebo pracovných táborov,“ hovorí Bohunka Koklesová. „To však znamená, že tieto politické režimy si boli veľmi dobre vedomé, že na časti obyvateľstva páchajú zlo. Oficiálny obraz krajiny mal byť bezproblémový, s perspektívou udržania nastolených ideológií a poriadkov.“

Petra Hanáková súhlasí. „Podobná situácia bola vo filme. A je to zvláštne, lebo noviny a rozhlas sa v antisemitizme vyslovene pretekali. Kým obrazových dokumentov sa zachovalo málo, o to desivejšie sú potom tie, ktoré po oslobodení odkryli koncentračné tábory.“ Dodáva, že absencia fotografií a filmu ohľadom holokaustu je presne v zmysle zvrátenej inštrukcie vtedajšieho šéfa tlače Imricha Kružliaka - mimochodom, dodnes žije -, ktorý počas genocídy nariadil nepísať o Židoch tak, aby vznikol dojem krivdy, lebo by „vzbudzovali v ľude sympatie“.

Propaganda: Jej vulgárnosť a primitivita sú odpudivé aj s odstupom desaťročí.
Propaganda: Jej vulgárnosť a primitivita sú odpudivé aj s odstupom desaťročí.
ARCHÍV SNM BRATISLAVA

Propaganda: Jej vulgárnosť a primitivita sú odpudivé aj s odstupom desaťročí. Foto: ARCHÍV SNM BRATISLAVA

Dôkazy zločinov aj fetiše

Nenávisť a xenofóbia, politické heslá aj malé hajlujúce detičky z Hlinkovej mládeže - neobávali sa autorky, že sa môžu dotknúť napríklad obetí, ktoré prežili holokaust, a zájsť, takpovediac, za čiaru? „Isteže sme chvíľu pri šovinistických propagandistických materiáloch uvažovali o nejakom inom režime vystavenia, z obavy aby sme sa nestali pútnym miestom neonáckov. Ale tieto veci treba ukazovať,“ myslí si Petra Hanáková.

„Ani pri vystavení fotky Hitlera na fasáde Národného divadla nerobíme reklamu Hitlerovi, ale odkrývame historickú situáciu, teda našu vtedajšiu spoluprácu s Hitlerom, kolaborantský režim. Na druhej strane, tieto propagandistické veci majú silný výraz, sú už zo svojej povahy ,atraktívne‘, takže by bolo nebezpečné presoliť to.“

Kedysi: Počas vojny pochodovali za rodinu ľudáci.
Kedysi: Počas vojny pochodovali za rodinu ľudáci.
ŠA BB BANSKÁ BYSTRICA

Kedysi: Počas vojny pochodovali za rodinu ľudáci. Foto: ŠA BB BANSKÁ BYSTRICA

Na výstave prezentujú diela, ako sa zachovali - ak ich ľudia sami nezničili tak, ako sa po vojne ničili mnohé dôkazy. Takisto sú neznámi mnohí autori vystavených letákových kampaní. K niektorým materiálom sa zasa autorky nedostali z opačného, takisto háklivého dôvodu. Napríklad taký kult Andreja Hlinku by si zaslúžil širokú prezentáciu, ale narazili na nezáujem niektorých inštitúcií. Ďalšie predmety sa nedali vystaviť skrátka preto, lebo ich osud je neznámy, napríklad vínny súdok darovaný Tisovi od hlinkovcov zo Svätého Jura.

A vystaviť sa nedajú ani nehmotné darčeky, ako keď trnavskí saleziáni venovali prezidentovi 2 292 ružencov, 1 879 svätých prijímaní a 5 142 sebazaprení. Iné predmety ako Tisove busty či jeho tanierová súprava vraj dodnes „zdobia“ mnohé domácnosti. V katalógu k výstave uviedla Jana Švantnerová zo SNG, že v rukách neoľudákov sa z nevinných predmetov „stávajú relikvie a nebezpečné nástroje indoktrinácie“.

ARCHÍV SNM BRATISLAVA

Foto: ARCHÍV SNM BRATISLAVA

Aj hodnotné diela

Počas vojny však nevznikala len propaganda a diela na politickú objednávku. Práve v čase bigotnej, zakomplexovanej a pred svetom uzavretej totality vznikali aj hodnotné a progresívne výtvarné diela. „Vtedy nastúpilo nové pokolenie mladých, mimoriadne talentovaných umelcov, bola to historická zhoda ,náhod‘ aj konkrétnych dobových súvislostí,“ vysvetľuje Katarína Bajcurová.

Medzi výtvarníkmi sa podľa nej našla väčšina, ktorá zostala rezistentná aj preto, že avantgarda bola skôr ľavicová a umelci vyrástli a študovali v demokratickom prostredí, v medzivojnovej Prahe. „Napadá mi aj iná paralela. Počas normalizácie vzniklo na Slovensku veľa originálnych diel, ktoré stáli mimo oficiálnych štruktúr, dnes svet obdivuje autenticitu a silu ich umeleckej výpovede. Niekedy vonkajší tlak mobilizuje sústredenie i vnútorné umelecké sily na výnimočné výkony...“

Na výstave tak nájdete motívy utečencov od Cypriána Majerníka, obete vojny od Jána Mudrocha či Vincenta Hložníka, ale aj zabitú, ošklbanú holubicu na obraze Petra Matejku namaľovanom uprostred vojnovej kataklizmy v roku 1941. Na obraze Ľudovíta Vargu, ktorý zahynul počas vojny, sú vydesené tváre deportovaných a skice Jozefa Fedoru vznikali priamo v koncentračnom lágri. Umelec ich maľoval na nacistické tlačivá, ako to vidieť na rube skíc. V prenesenom zmysle slova, rub aj líce vojnovej totality môžu návštevníci vidieť do konca februára 2017.

Vysoká politika: Ako bolo kedysi, tak nech je aj dnes a až na veky vekov...
Vysoká politika: Ako bolo kedysi, tak nech je aj dnes a až na veky vekov...
SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA BRATISLAVA

Vysoká politika: Ako bolo kedysi, tak nech je aj dnes a až na veky vekov... Foto: SLOVENSKÁ NÁRODNÁ GALÉRIA BRATISLAVA

Vianočné tipy na darček