Maracaná: Dejisko finálového zápasu. V hre bude 35 miliónov dolárov a najmä titul majstra sveta.

Futbalisti v Brazílii počas šampionátu nalietajú kvôli zápasom tisícky kilometrov

Bude to zvláštny turnaj. Aj pre veľké vzdialenosti, ktoré musia tímy kvôli zápasom nalietať. Väčšina mužstiev v Brazílii bude pomaly viac v lietadle než na zemi.

Nie sen, ale nočná mora. To vyhlasoval v polovici apríla dánsky novinár Mikkel Jensen, keď sa z Brazílie, kde sledoval prípravy na futbalové majstrovstvá sveta, vrátil domov.

Jensen sa kvôli šampionátu, ktorý sa začína vo štvrtok 12. júna súbojom Brazílie s Chorvátskom, dokonca naučil po portugalsky. Domov, ako píše špecializovaná príloha mesačníka World Soccer, sa vracal mimoriadne sklamaný.

„Organizátori pre domácich fanúšikov nerobia vôbec nič. Ba čo viac, veci sa v mnohých prípadoch ešte zhoršili,“ netajil znechutenie. Viacerí Brazílčania mu dali za pravdu. Turnaj si od októbra 2007, keď Medzinárodná futbalová federácia priklepla Brazílii majstrovstvá sveta, vyslúžil toľko kritiky ako máloktoré podujatie pred ním.

Nahnevaní

Mala to byť oslava futbalu, najpopulárnejšej hry na svete, no prípravu šampionátu sprevádzali nešťastné úmrtia robotníkov, obavy z nedokončených štadiónov a ostré protesty domácich, ktoré zaskočili aj šéfa FIFA Seppa Blattera. Nahnevaný národ sa búril už vlani v júni počas generálky, ktorou bol Pohár konfederácií.

Hoci domáci miláčikovia ho vyhrali, vo finále zdolali Španielsko 3 : 0, v uliciach protestovali tisícky ľudí. Proti vysokým nákladom na šampionát a nízkej životnej úrovni. Bolo ich toľko, že ani Blatter si pre agentúru DPA neodpustil poznámku. „Ak by sa to malo opakovať, možno sa natíska otázka, či nebola chyba prideliť majstrovstvá práve Brazílii.“

O trištvrte roka bolo všetko pri starom. „Bude to najúspešnejší šampionát všetkých čias,“ vyhlásil 78-ročný Švajčiar, ktorý je vo funkcii prezidenta Medzinárodnej futbalovej federácie štrnásť rokov.

Ktovie, čo si o tom myslela brazílska prezidentka Dilma Roussefová, ktorá stála vedľa neho - protesty totiž neustali. V máji, keď Brazílčania začínali v Riu de Janeiro záverečnú fázu prípravy, sa do vlády zasa pustili učitelia. Žiadali vyššie platy a lepšie podmienky.

Ako slimáci

Šampionát stojí Brazíliu štrnásť miliárd dolárov, no pracovné tempo usporiadateľov sa dlho nedalo nazvať inak než slimačie. „Potrebovali by nakopať do zadku,“ nedával si pred dvoma rokmi servítku pred ústa generálny sekretár FIFA Francúz Jerome Valcke. „Do konca roku 2013 budú všetky štadióny hotové,“ reagovala druhá strana.

Plané sľuby. Vyhlásenia s realitou príliš nekorešpondovali. Koncom mája, necelé dva týždne pred začiatkom turnaja, zostávalo dokončiť štadióny v Natale, Porto Alegre a São Paule.

Turnaj sa bude hrať v dvanástich futbalových stánkoch v dvanástich mestách. Sedem z nich musela krajina postaviť nanovo, zvyšných päť zrekonštruovať. Čo je horšie, so zvyšujúcim sa tempom práce pribúdali aj obete.

Na štadiónoch prišlo o život už minimálne osem ľudí. V São Paule spadol na dvoch robotníkov žeriav, v Cuiabe zabil elektrický prúd 32-ročného otca dvoch detí. Ďalší traja stavbári zahynuli pri výstavbe tribún v tropickom meste Manaus.

Dve peňaženky

Akoby nestačilo, že Brazília je siedmou krajinou na svete v počte vrážd. Ročne tam príde o život päťdesiattisíc ľudí a zločinnosť stále rastie. Len v Riu de Janeiro zavraždili vlani vyše štyristo ľudí. São Paulo eviduje od januára do apríla tohto roku osemdesiattisíc lúpežných prepadnutí.

Už na letiskách - aj ich výstavba meškala - čakajú fanúšikov letáky, ako sa správať v prípade prepadnutia. Nekričať, nediskutovať. A pre istotu mať poruke dve peňaženky. Na políciu sa spoliehať nedá. Objasnenosť zločinov je len osem percent. Vyše 660 miliónov eur, ktoré na bezpečnosť vyčlenil kabinet prezidentky Roussefovej, ťažko bude stačiť na všetko.

V uliciach miest však budú hliadkovať desiatky tisíc policajtov a vojakov. Do organizátorov sa pustil aj Romário, brazílsky majster sveta z roku 1994, ktorý dnes robí politika. Kritizoval predražený šampionát aj neschopnosť usporiadateľov zabezpečiť prístup na štadión aj hendikepovaným fanúšikom.

Finálové samovraždy

Futbalové majstrovstvá sveta sa do Južnej Ameriky vracajú po tridsiatich šiestich rokoch. Naposledy sa konali v Argentíne 1978. Domáci tím vtedy po predĺžení zdolal vo finále v Buenos Aires Holandsko 3 : 1. Brazília si iný scenár nepripúšťa. Titul musí zostať doma. Tlak na hráčov je obrovský.

„Najradšej by som bol, keby sa turnaj začal už zajtra. Niekedy preto nemôžem zaspať,“ vyhlásil dva týždne pred jeho štartom obranca domácich David Luiz. „Všetky veľké futbalové národy šampionát v domácom prostredí vyhrali. Tak musíme aj my. Máme skvelý tím plný výborných hráčov, ktorých tréner Scolari vie ideálne skĺbiť,“ verí trojnásobný účastník MS a brazílska legenda Zico.

Aj štatistika favorizuje Brazílčanov. Z devätnástich svetových šampionátov až šesť vyhrali usporiadateľské krajiny. Naposledy Francúzi v roku 1998. Domáce krajiny majú aj tri bronzy a dve striebra, no druhé miesto Brazília za úspech nepovažuje. A už vôbec nie striebro z MS 1950. Naopak.

Väčšiu hanbu ako prehru vo finále s Uruguajom 1 : 2, hoci ešte v polovici druhého polčasu viedli 1 : 0, brazílsky futbal nezažil. Na štadióne Maracaná - hrkáločka - sa 16. júla 1950 zápasu o zlato prizeralo neoficiálne dvestotisíc fanúšikov.

Už-už sa brazílski fanúšikovia chystali aplaudovať, no Uruguaj v závere otočil skóre. Brazília to nepredýchala. Za pätnásť minút prišla o všetko. Priamo na štadióne zomreli dvaja ľudia na infarkt, ďalší dvaja spáchali samovraždu. Celý národ bol v šoku.

Víťazom sa nehrala hymna, len vtedajší prezident FIFA Jules Rimet strčil do ruky sošku uruguajskému kapitánovi Varelovi a utekal preč. „To ticho na štadióne bolo také ťaživé, že sa nedalo uniesť,“ spomínal Rimet.

Vtedajších brazílskych reprezentantov sprevádzal finálový kolaps celý život. „Hral som futbal ešte devätnásť rokov, získal pár titulov, no doma si ma všetci pamätajú len ako chudáka,“ posťažoval sa v autobiografii krídelník Zizinho. Jeho partner z útoku Jair sa vraj ešte dlhé roky bál, že ho niekto podreže.

Nemci si veria

Brazíliu favorizujú aj stávkové kancelárie. Nasleduje Argentína a Nemecko. Obhajcovia titulu Španieli sú až štvrtí. „Ak Iniesta so Xavim prídu na turnaj oddýchnutí, budú Španieli tvrdým orieškom pre všetky tímy,“ myslí si tréner Holanďanov Louis van Gaal, ktorý po šampionáte prevezme Manchester United.

Člen zlatého tímu Nemecka z roku 1990 Jürgen Kohler v tom má jasno. „Vyhráme my. Španieli nie sú takí silní ako pred dvoma rokmi. Jediný tím, ktorý nám môže narobiť problémy, sú Brazílčania. Sú doma a dokonale poznajú podmienky.“

Bude to aj boj Európy s Južnou Amerikou. Žiadny iný kontinent v doterajšej histórii majstrovstiev týmto dvom kontinentom víťaznú trofej nevyfúkol. Európa zatiaľ vedie 10 : 9, no ak Juhoameričania premenia domáce prostredie na prvenstvo, dorovnajú skóre.

Klimatické podmienky hovoria pre nich, najmä v Manause, uprostred amazonského dažďového pralesa, bude pekelne horúco a vlhko. Anglický tréner Roy Hodgson pred žrebom turnaja otvorene vyhlásil, že tam hrať nechce. Švajčiarsky kouč Ottmar Hitzfeld to zdupľoval tvrdením, že je „priam nezodpovedné, aby sa zápasy MS hrali v takom prostredí“.

Pre víťaza 35 miliónov

Čiernym koňom šampionátu by mohla byť Bosna a Hercegovina, náš premožiteľ v kvalifikačnej skupine. Prípadne Belgicko, ktorého talentovaný tím zažiaril v kvalifikácii. „Radšej nech nás berú ako outsiderov. Vtedy hráme lepšie,“ želá si 96-násobný bývalý reprezentant Jan Ceulemans, rekordér v počte štartov za národný tím.

Šampionát potrvá vyše mesiaca - od 12. júna do 13. júla, keď sa hrá finále na štadióne Maracaná. Dvestotisíc divákov na štadióne určite nebude. Súčasná kapacita je „len“ 78-tisíc miest. No je to jeden z najväčších štadiónov v celej Južnej Amerike.

Víťaz nezíska len slávnu Zlatú Niké, ale aj 35 miliónov dolárov. Najviac v doterajšej histórii majstrovstiev, keďže FIFA zvýšila objem finančných bonusov na 576 miliónov. Každý z tridsiatich dvoch účastníkov len za to, že sa prebil do Brazílie, získal jeden a pol milióna.

Krížom-krážom

Bude to zvláštny turnaj. Aj pre veľké vzdialenosti, ktoré musia tímy kvôli zápasom nalietať. Väčšina mužstiev v Brazílii bude pomaly viac v lietadle než na zemi. Dejiská zápasov delia často tisícky kilometrov, a tak mužstvám nezostáva nič iné, len brázdiť krajinu krížom-krážom vzduchom.

Najviac hodín strávia vo vzduchu Američania. Hoci si hlavný stan rozložili v São Paule, prvý zápas v skupine G s Ghanou odohrajú v prístave Natal. Potom ich na opačnom konci, uprostred amazonského dažďového pralesa, v 2,5-miliónovom Manause, čakajú Portugalci. A na záver základnej skupiny znovu pri Atlantiku v Recife Nemci. Spolu šestnásťtisícdvestopäťdesiatšesť kilometrov.

V priebehu desiatich dní! Nemeckému trénerovi Američanov Jürgenovi Klinsmannovi síce núkali tréningové centrum bližšie k dejisku zápasov, no v São Paule sa mu počas januárového prípravného kempu tímu páčilo natoľko, že sa tam rozhodol zostať. Len o čosi lepšie sú na tom Kamerunčania - nalietajú pätnásťtisícosemto kilometrov, Mexičania len o sto menej. Najmenej sa nacestujú Belgičania - vo vzduchu prebrázdia dvetisícdvesto kilometrov.

Šampionátové naj

Najstaršie mužstvo: Argentína - vekový priemer 28,4 roka Najmladšie mužstvo: Ghana - 24,9 roka Najmladší hráč: Kamerunčan Fabrice Olinga - 18 rokov Najstarší hráč: kolumbijský brankár Faryd Mondragon - 43 rokov Liga s najväčším počtom zastúpených hráčov na MS: anglická Premier League - takmer 15 percent zo 736 nominovaných futbalistov

Zloženie skupín

A: Brazília, Chorvátsko, Mexiko, Kamerun B: Španielsko, Holandsko, Čile, AustráliaC: Kolumbia, Grécko, Pobrežie Slonoviny, JaponskoD: Uruguaj, Kostarika, Anglicko, TalianskoE: Švajčiarsko, Ekvádor, Francúzsko, Honduras F: Argentína, Bosna a Hercegovina, Irán, Nigéria G: Nemecko, Portugalsko, Ghana, USA H: Belgicko, Alžírsko, Rusko, Južná Kórea


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní