Gurmáni: Naši predkovia boli štíhli a zdraví. Jedli i ľudské mäso

V bronzovej dobe sme jedli psy, kone, ale aj ľudí. Poznali sme však i tajomstvo liečivých byliniek.

Kuchárska kniha našich predkov, ktorí na tomto území žili pred 3 500 rokmi, sa od nášho súčasného jedálneho lístka poriadne líši. Na rozdiel od dnešného obyvateľstva sa stravovali striedmo, zdravo, hoci na naše pomery dosť nezvyčajne. V jedálnom lístku mali totiž aj psy, bobry, kone a ľudské mäso. No poznali tiež bylinku čistec, pili kvasené nápoje a ovocné mušty.

Dokazujú to archeologické nálezy v Nižnej Myšli, ktoré odhalili fakty zo života ľudí z doby bronzovej - konkrétne z otomanskej kultúry.

„Jedno je isté. Mali kvalitnú a výživnú stravu. Objavili sme dokonca hrob dvadsať-dvadsaťpäťročnej ženy, ktorá mala pri nohách pripravené jedlo na druhý svet. Pozostávalo z akéhosi perkeltu zo psa, z teľaťa a zo šesťdesiatročného muža,“ prezrádza Ladislav Olexa, známy slovenský archeológ z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, pobočka Košice.

„Zaujímavé je, že v tomto jedle boli kosti najmä z hrudnej časti. Je pravdepodobné, že kvalitnejšie mäso skonzumovali ostatní pri pohrebnej hostine pochovanej ženy a len zvyšok jej dali na posmrtnú cestu. Zjavne však išlo o ojedinelý rituálny akt spojený s vtedajším predkresťanským náboženstvom.“

Zdravá strava

Stravovacie návyky našich predkov však vôbec neboli primitívne. Na rozdiel od nás nepoznali cukor a život i jedlá si sladili jedine medom a konzumovaním divého ovocia. Boli urastení, štíhlej postavy a vyslovene pekní a zdraví - čo dokazujú aj antropologické analýzy ostatkov vtedajšej populácie. Na nálezisku našli hroby bojovníkov vysokých vyše stoosemdesiat centimetrov!

„Ich prioritou bolo zabezpečiť svoje prežitie. Konzumovali všetko, čo im dala príroda,“ vysvetľuje archeológ. V tých časoch bola pri Nižnej Myšli príjemná stredomorská klíma, čo im umožňovalo venovať sa rozšírenému poľnohospodárstvu. Pestovali alebo dovážali štyri druhy pšenice - medzi nimi napríklad aj špaldovú -, pohánkovec obyčajný, ovos i proso.

„V strave im nechýbali strukoviny - šošovica a hrach. Zaujímavý je nález šalátu kompasového, rastliny, ktorá spolu so žeruchou mohla nahrádzať vlákninu na vylepšenie trávenia,“ dozvedáme sa od paleozoológa Lubora Pavlíka, ktorý dodáva: „Ak konzumovali aj korienky divých rastlín, môžeme povedať, že v bronzovej dobe by pokojne prežil aj silný vegetarián.“

Vykopávky potvrdzujú, že v tejto dobe už museli poznať liečivé účinky niektorých rastlín. Archeológovia totiž na nálezisku pri Košiciach našli zvyšky bazy chabzdovej, ktorá je čiastočne jedovatá, láskavca, mrlíka a čistca, ktorý svedčí o čulom obchode so Stredomorím. Aj potrebnú soľ získavali vyslovene výmenným obchodovaním.

Jedným z najstarších dokladov stravovacích návykov tohto obdobia je rituálny chlieb. „Bola to kvasená placka zmiešaná s hrachom a - keďže išlo o rituál -, s hlinou. Chlieb, päť až sedem centimetrov hrubú placku, piekli predkovia na rozpálených kameňoch,“ opisuje spôsob prípravy archeológ.

Lovili i chovali

Konzumácii mäsa sa naši predkovia nevyhýbali a v podstate zjedli všetko, čo sa hýbalo. Lovili hocičo. Bobry - nielen pre mäso, ale aj kožušinu -, jelene, diviaky, srnčiu zver, medvede, zajace, líšky, vlky a vydry.

„Keďže žili v blízkosti veľmi výhodnej riečnej lokality, v značnej miere konzumovali ryby - divé kapry, šťuky, zubáče, sumce a pstruhy potočné. „Svedčí o tom nález hrobu rybára, ktorý mal k posmrtnej výbave pribalené bronzové háčiky,“ dodáva Olexa.

Obyvatelia bronzovej doby sa však nespoliehali len na prírodu a prísun živého mäsa si zabezpečovali sami. „Už vtedy chovali ovce, kozy, prasatá, kravy aj kone. Mali domestifikovaného osla - onagera. No a konzumovali aj domáce psy,“ poukazuje na rôznorodosť stravy archeológ. Jedlo pripravovali rôznymi spôsobmi.

„Podľa nájdených kostí zvierat sa dá presne určiť, ako bolo ich mäso spracované. Či varené, alebo pečené, aj to, ako bolo delené. Našli sme kompletné kuchynské výbavy.

Mäso napríklad pripravovali v prenosných pieckach alebo na rozžeravených kameňoch na ohnisku, na ktoré postavili nádoby a varili,“ opisuje kuchárske umenie spred tritisícpäťsto rokov Ladislav Olexa. „Mäso narezali a údili nad ohňom alebo sušili na slnku.“

Delili sa

Zaujímavý bol spôsob uskladňovania potravín. „Naši predkovia si robili akési živé konzervy. Veľmi obľúbeným doplnkom potravy boli mušle korýtka, ktoré nazbierali na dne rieky v jesennom období.

Aby sa im nepokazili, jednoducho ich zasypali v jamách hlinou a pieskom. Jedli ich potom počas zimy, aby si vytvorili dostatočnú zásobu bielkovín potrebných na jej prečkanie,“ vysvetľuje archeológ nálezy mnohých jám plných týchto živočíchov.

Keďže počas horúcich dní mäso nemali ako uskladňovať, najideálnejšou vtedajšou „chladničkou“ bola spomínaná živá konzerva. „Jednoducho zvieratá chovali a v prípade potreby ich zabili.

Vedeli, že mäso musia konzumovať čerstvé, a preto je viac než isté, že sa delili aj so susedmi. Jednoducho, raz zabil koňa alebo psa jeden obyvateľ sídliska, o týždeň-dva zas ďalší. Napokon, dodnes je na dedine zvykom, že pri zabíjačke sa nosí výslužka po susedoch,“ smeje sa Olexa.

Podľa neho naši predkovia cielený pôst nepoznali. Tým, že žili spätí s prírodou a celý jedálny lístok prispôsobovali sezónnej ponuke, istý čas prečkali aj bez konzumácie mäsa.

„Určite to bolo späté s príchodom jari, keď už z chovného dobytka dospelé jedince pobili a nechali si iba tie na množenie. Kým sa nenarodili mladé kusy a nedorástli do dostatočnej veľkosti, postili sa a jedli len rastlinnú stravu,“ opisuje Olexa pôstne obdobie ľudí otomanskej kultúry pri Košiciach.

Pestré nápoje

Zaujímavé je, že naši predkovia nepili len vodu. „Poznali tajomstvo kvasenia. Či už chlebový kvas potrebný na pivo, alebo kvasenie ovocia. Ba dokonca, na území Slovenska, Rumunska a Maďarska sa z tohto obdobia našli aj prenosné destilačné prístroje.

Preto môžeme pokojne povedať, že hoci sa traduje, že alkohol vymysleli až v desiatom storočí nášho letopočtu Arabi, môže to byť len akési znovuobjavenie toho, čo u nás už bolo v bronzovej dobe,“ prezrádza archeológ.

Dôkazom vraj majú byť nájdené prenosné piecky, ktoré podľa Olexu fungovali ako prenosné destilačné prístroje.

Vianočné tipy na darček