Hádajte sa! Snaha vyhnúť sa výmene názorov partnerstvu nepomôže

Párom sa zvyčajne vypomstí, ak sa chcú za každú cenu vyhnúť konfliktom a otvoreným konfrontáciám. Ak majú partneri dospieť ku kompromisu, musia sa niekedy aj pohádať.

Nijaké hádky ani vášnivé zmierenia, žiadne rozpory ani hľadanie kompromisov, iba poslušné pritakávanie a súhlas. Naoko absolútna zhoda a súlad, v skutočnosti nerovnocenný vzťah s jedincom bez vlastného názoru.

Aj tak by sa dalo v skratke charakterizovať spolužitie Kataríny a Antona, ktoré sa po rokoch trápenia skončilo rozchodom. Katarínina predstava, že si udrží partnera, keď mu nebude oponovať a v prípade hroziaceho konfliktu radšej ustúpi, sa ukázala mylná.

Základom zdravého a funkčného vzťahu je totiž partnerstvo dvoch rovnocenných osobností, ktoré napriek rozdielom dokážu nájsť kompromis a rešpektujú vzájomnú „inakosť“, a nie iluzórna harmónia z červenej knižnice.

Milá za každú cenu

Katarína sa na manžela takmer vždy usmievala. Myslela si, že zárukou dobrého vzťahu je byť pozorná a prívetivá za každých okolností. Keď mala pocit, že sa schyľuje k hádke, radšej ustúpila. Ak náhodou došlo k názorovému konfliktu, prispôsobila sa. Na Antona nikdy nezvýšila hlas, prudké, impulzívne gestá jej boli cudzie.

Manželstvo sa napriek Kataríninej úpornej snahe rozpadlo. Anton ju opustil pre temperamentnú Jarmilu, ktorá sa nebála prejaviť vlastný názor, hoci za cenu sporov a „tichej“ domácnosti. Anton tvrdil, že sa mohol konečne prejaviť, byť otvorenejší, sám sebou.

Psychologička Jitka Douchová potvrdzuje, že názorový nesúlad partnerov je prirodzený. „Ani siamské dvojčatá nemôžu mať na všetko rovnaký názor. Partnerstvo je o hľadaní spoločného názoru prostredníctvom kompromisov, pochopenia toho druhého,“ zdôrazňuje.

Byť milá a dobrá za každú cenu sa podľa nej nevypláca. „Hraničí to so submisívnosťou a stratou samej seba, svojich názorov, vlastných hraníc,“ dôvodí. Do partnerstva podľa nej patrí nielen porozumenie a vzájomná sexuálna príťažlivosť, ale aj rešpekt a úcta!

„V žiadnom prípade sa neoplatí byť milá, ak partner neopätuje vašu snahu a starostlivosť. Nebuďte milá len preto, že nechcete, aby došlo k hádke, alebo preto, aby ste od kriku ušetrili deti A už vôbec nie preto, že namiesto hľadania riešenia radšej zavriete oči a budete sa tváriť, že problém neexistuje. Vráti sa vám to ako bumerang.“

Nevyrovnané vzťahy

Odborníčka pripomína, že ak žena potláča skutočné emócie, okrem iného tým potvrdzuje nezmyselný patriarchálny model partnerstva. Prísne rozdelenie rolí, podľa ktorého mal muž vo vzťahu dominantné postavenie s právom veta a žene prináležala úloha sekundantky zodpovednej za plnenie manželových rozhodnutí, je v našej kultúre prežitok.

Neznamená to však, že opraty vo vzťahu prináležia žene. „Partnerstvo nie je klietka, nemá byť postavené na tom, že jeden z dvojice je ten dominantný, kto rozhoduje o všetkom, a druhá strana iba slepo poslúcha a podriaďuje sa,“ upozorňuje Douchová.

Špecialistka na oblasť rodinného a manželského poradenstva potvrdzuje, že v praxi sa často stretáva s nevyrovnanými vzťahmi. Súčasťou párovej terapie je vtedy spoločné hľadanie optimálnej rovnováhy vo vzťahu.

„Hľadáme, kde sa začínajú a kde sa končia kompetencie jednotlivých partnerov, kedy má mať posledné slovo žena a kedy, naopak, muž. Nie je to však iba o poslednom slove. Partneri by mali tvoriť funkčný tím.“

Prospešná hádka

Douchová upozorňuje, že párom sa zvyčajne vypomstí, ak sa chcú za každú cenu vyhnúť konfliktom a otvoreným konfrontáciám. „Ak majú partneri dospieť ku kompromisu, musia sa niekedy aj pohádať,“ hovorí. Podľa nej nie je nič horšie, ako zametať problémy pod koberec a kumulovať v sebe pocity nespokojnosti, frustrácie a ublíženia.

Ak má mať hádka zmysel a priniesť riešenie, treba zabudnúť na výčitky a vzájomné obviňovanie. „Umenie riešiť konflikt je jedným z najkonštruktívnejších komunikačných umení. Hádky sa nesmú niesť v konfrontačnom tóne, nesmú mať podobu predhadzovania starých krívd z minulosti. Majú byť o hľadaní riešenia konkrétneho nesúladu,“ zdôrazňuje.

K hádkam patrí aj zvýšený hlas, nemal by ich však sprevádzať od začiatku až do konca. „Pre niektoré dvojice je takzvané Taliansko nevyhnutnosťou, adrenalínom.“ Po hádke by malo nasledovať zmierenie. Slová ako prepáč, viem, že som to prehnal/ prehnala, sú nevyhnutné.

Odborníčka pripomína, že každý z nás má iný reakčný čas. Ak je jeden z partnerov príliš rýchly, vykričí sa na toho druhého a spor uzavrie bez toho, aby zistil, ako sa cíti druhá strana, nastáva problém. „Ak ten rýchlejší necíti, že partner ešte v sebe všetko spracováva, tak mu neempaticky vstupuje do osobnej bubliny a snaha všetko uhladiť a znormalizovať je kontraproduktívna.“

Vianočné tipy na darček