Hárún ar-Rašíd: Bol vari najznámejším moslimským vládcom. Často vystupoval v rozprávkach Šeherezády.

Hárún ar-Rašíd: Muž, z rozprávok krásnej Šeherezády naozaj žil

Legendárny Hárún ar-Rašíd z príbehov Tisíc a jedna noc bol skutočným panovníkom.

Najznámejším spomedzi vládcov moslimov je Hárún ar-Rašíd z dynastie Abbásovcov. Jeho život sa stal námetom mnohých príbehov, povestí a legiend. Jeho prepychový dvor, palác s háremom v Bagdade a ohromné bohatstvo obdivovali počas jeho života arabskí poddaní aj obchodníci a cestovatelia z cudziny.

Rozprávky Hárún a otrokyňa, Hárún a traja básnici, Príbeh kalifa Hárúna s princeznou Zubajdou a mnoho ďalších mu venovala krásna Šeherezáda vo svojich rozprávkach zo zbierky Tisíc a jedna noc. Väčšina z nich je len fikciou, fakt však je, že za jeho vlády ríša Arabov najviac prosperovala.

Hárún podporoval umenie a vedu. Vďaka nemu prekvitala medicína, matematika, astronómia a literatúra. Z gréckeho a latinského jazyka prekladali filozofické a lekárske knihy do arabčiny. Mnohé sa dodnes zachovali len v tomto jazyku. Jeho meno zostalo ešte dlho v pamäti ľudí aj po smrti. Aký vlastne bol tento rozprávkový vládca?

Kalif

Hárún sa narodil v meste Rajj v dnešnom Iráne kalifovi al-Mahdímu a jemenskej otrokyni al-Chajzurán okolo roku 763 až 766. Keďže jeho starší brat vládol len jeden rok, stal sa napokon kalifom on. V tom čase mal dvadsať rokov. Pochádzal z dynastie, ktorá vládla nad celou ríšou od roku 750.

Hneď na začiatku svojho panovania dali Abbásovci vyvraždiť príslušníkov zosadenej rodiny Umajjovcov, čo bolo dovtedy nemysliteľné. Abbásovskí kalifovia si dávali ozdobné vladárske mená. Hárún si zvolil ar-Rašíd, čo znamenalo „správne vedený, spravodlivý“.

Za jeho panovania sa ríša zmenila na absolutistickú monarchiu. Kalif sa začal pokladať za „boží tieň na zemi“. Rozhodoval nad životom a smrťou svojho ľudu. Vládol zvrchovane a despoticky a od poddaných si udržiaval veľký odstup. Na audienciách vznikol komplikovaný a honosný ceremoniál. Dvorania pred ním museli padať na kolená a bozkávať zem pod jeho nohami. Tento znak úcty bol pri vzniku islamu nepredstaviteľný, keďže moslimovia sa mali klaňať len bohu.

Abbásovcom už nestačili štyri manželky, ktoré povoľoval Korán. Zakladali si obrovské háremy a čoraz viac sa podobali starodávnym perzským kráľom. Tento prepychový život už nemal veľa spoločného s učením proroka Mohameda.

Barmakovci

Napriek týmto zmenám v živote kalifov vládol v arabskej ríši pokoj a prosperita. Vzbury potláčali už v zárodkoch a kalif dokázal zabezpečiť svojim poddaným bezpečnosť. Výrazný podiel na tom mala rodina Barmakovcov.

Perzskí Barmakovci pochádzali z Baktrie a pred prijatím islamu boli pravdepodobne budhisti. Stali sa vezírmi kalifov a udržiavali si silné politické postavenie. Jahjá ibn Chálid a jeho syn Džafar ibn Jahjá boli vezírmi Hárúna a fakticky kontrolovali celú štátnu administratívu. Boli považovaní za patrónov mnohých vied a umení. V Bagdade zanechali mnoho honosných stavieb, založili prvé dielne na výrobu papiera a zaslúžili sa o rozvoj písomníctva.

Počas vlády Hárúna bol v Bagdade založený Bajt al-Hikma - Dom múdrosti. Bola to knižnica a vedecké centrum. Tu vznikli preklady Pytagora, Aristotela, Galéna, Hippokrata či indického Brahmaguptu.

Zbavil sa ich

V roku 803 však rodina Barmakovcov stratila priazeň kalifa Hárúna ar-Rašída. Dôvod tejto zmeny sa zachoval v rôznych príbehoch. Najznámejší z nich rozpráva o vzťahu vezíra Džafara Barmaka a Hárúnovej sestry Abbásy, ktorí napriek zákazu kalifa splodili syna. Džafara popravili, rodinu Barmakovcov uväznili a ich obrovské majetky skonfiškovali.

Historik Ibn Chaldún spochybnil tento príbeh a ako dôvod uvádza neúctivé správanie členov barmakovskej rodiny. Vstupovali ku kalifovi neohlásení, vydávali štátne nariadenia bez jeho vedomia a svoju autoritu kládli nad autoritu kalifa. Vybudovali si vlastnú silnú armádu a stali sa pre Hárúna reálnou hrozbou.

Ďalšia legenda vraví o nesmiernom bohatstve Barmakovcov. Džafarova rezidencia v Bagdade stála údajne dvadsať miliónov dirhamov a jeho otec Jahjá mal dom vykladaný zlatými dlaždicami. Keď sa kalif prechádzal po Bagdade a uvidel krásnu stavbu, zaujímal sa, komu patrí. Povedali mu, že Barmakovcom...

Kontakty s vládcami

Mesto Bagdad sa v tom čase stalo skutočným hlavným mestom sveta. Hárún ar-Rašíd udržiaval kontakty s mnohými vládcami a kráľmi. Jedným z nich bol franský kráľ a neskorší cisár Karol I. Veľký, ktorý vyslal do Bagdadu svojich emisárov. O týchto stykoch informujú latinské pramene Annales regni Francorum a Vita Karoli Magni. Medzi darmi Karola Hárúnovi boli španielske kone a lovecké psy.

Hárún poslal európskemu vladárovi hodvábne látky, parfumy a balzamy, šachové figúrky zo slonoviny, obrovský stan z farebných látok a živého ázijského slona menom Abul-Abbas. Toto pre Európanov nezvyčajné zviera do Franskej ríše priviedol Karolov emisár židovského pôvodu Izák.

Na cisárskom dvore v Aachene slona vystavovali pri mnohých príležitostiach. Legenda hovorí, že slona Abula-Abbasa využili v roku 804 v boji proti dánskemu kráľovi Godfredovi. Slon zomrel v roku 810 a jeho kosti sa zachovali konzervované v mestečku Lippenham až do 18. storočia.

Hárún nadviazal kontakty aj s čínskymi cisármi dynastie Tang. V tom čase Čína udržiavala dobré vzťahy s islamským svetom a Hárúna vo svojich záznamoch nazývali A-lun.

Byzancia platila Hárúnovi pravidelný ročný tribút za mier. Keď sa však na byzantský trón dostal Nikeforos I., odmietol tieto peniaze odvádzať. Na zadnú stranu jeho listu, v ktorom, naopak, požadoval poplatky od kalifa, mu Hárún odpísal: „Nebudeš počuť, budeš vidieť moju odpoveď.“ Napadol Byzantskú ríšu a po slávnom víťazstve Arabov musel Nikeforos I. podpísať potupný mier.

Rozprávky pretrvali

Na konci vlády kalifa Hárúna ar-Rašída sa v ríši začala prejavovať kríza. Aj keď vládol oceľovou rukou, nemohol udržať takú rozsiahlu ríšu pokope. Na západe sa oddelili časti na Pyrenejskom polostrove, kde moc uchvátil Abd al-Rahmán, jeden z umajjovských princov, ktorý prežil vraždenie v roku 750. Vznikol tam štát Al-Andalús.

Aby zabránil ďalšiemu štiepeniu, rozdelil Hárún ríšu medzi svojich dvoch synov. To však viedlo po jeho smrti k občianskej vojne. Hárún ochorel pri potláčaní vzbury v provincii Transoxánia a v roku 809 zomrel. Dedičstvo, ktoré zanechal, bolo obrovské. Arabský historik Al-Tabarí píše, že „keď Hárún ar-Rašíd zomrel, zanechal deväťsto miliónov dirhamov v štátnej pokladnici“.

Bol pochovaný v Mašhade, čo je v súčasnosti druhé najväčšie mesto v Iráne. Jeho hrobka bola zničená v roku 1220 počas devastačných nájazdov Mongolov. Rozprávky, báje a povesti, v ktorých legendárny kalif vystupuje, však pretrvali dodnes.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].