Hi-tech materiály, drevo a unikátny dizajn: Lyže študentov z Liptova

Jedinú slovenskú značku lyží vyrobili študenti z Liptova. V segmente exkluzívnych ručne vyrábaných boutique lyží patria k cenovo prístupnejším.

Relax

Takmer to pripomína výrobu stradivárok. Na každej kvapke, na každom grame najmodernejších materiálov záleží, aby bol výsledok dokonalý.

Jedinú slovenskú značku lyží navrhli a vyrobili dvaja študenti, bratia Jakub a Viktor Devečkovci z Liptovského Mikuláša. Do tímu patrí ešte Viktorova priateľka Broňa Brtáňová, ktorá sa stará o grafický dizajn značky. Forest sú lyže pre fajnšmekrov.

Drevené?

Občas na nich na svahu zazerajú. Vraj - čo to majú za predpotopné drevené lyže. Špecifický dizajn priťahuje pozornosť. Samozrejme, lyže nie sú iba drevené. Vnútri skrývajú unikátny, špeciálne navrhnutý mix siedmich typov hi-tech materiálov. V regióne pod Chopkom lyžuje azda každý.

Devečkovci vyrástli v Jasnej, neskôr tam robili inštruktorov. Na freeride nedajú dopustiť. Sneh a kopce si užívajú plnými dúškami. S lyžami však mali problémy. Každé sa rýchlo opotrebovali alebo im niečo chýbalo. Napadlo im, že so svojimi znalosťami kompozitných materiálov, technológií a fyziky by dokázali vymyslieť niečo lepšie. Pustili sa do práce.

Po troch rokoch vývoja im v kamarátovej stolárskej dielni vyšli spod rúk prvé dva prototypy. Dnes pre nich v manufaktúre v Prahe vyrábajú tri modely - Perún, Orkán a Forest. Onedlho sa na sneh postaví ďalší rad, Lotor.

Každá lyža prejde okrem odborníkov z manufaktúry cez Viktorove ruky. K zákazníkovi putuje až po dôkladných testoch. Základná cena páru lyží s unikátnou drevenou dyhou na povrchu je 1 100 eur. Veľa? V segmente exkluzívnych ručne vyrábaných boutique lyží patria k cenovo prístupnejším.

Sedem druhov laminátov

Nie je lyža ako lyža. „Je to ako s autami,“ vysvetľuje Jakub. „Každé ťa odvezie, no je rozdiel šoférovať Trabant a Ferrari.“ Bratia sú si istí, že ich lyže sú rýchlejšie, lepšie držia stopu, tlmia nárazy a lyžiara podržia aj v kritických momentoch. „Rozdiel je v konštrukcii. Bežné značky používajú dva až tri typy laminátov. My sedem,“ pokračuje Jakub.

„Vyhrali sme sa s nimi, dbali sme na každú kvapku materiálu.“ Využívajú karbón, kevlar, balistické vlákna v takom pomere, aby lyža bola dostatočne pevná, ale aj pružná a dobre tlmila nárazy. Chalani to vysvetľujú ako systém strún a tlmičov z technických vlákien, ktoré v optimálnom pomere spojili.

Ďalšiu tlmiacu funkciu má drevená povrchová dyha. Drevené je aj jadro lyže. Na koncoch ohybná a mäkká osika, v strede odolný jaseň. Grafitové sklznice možno po poškodení vo freeridovom teréne zrenovovať tak, že sú ako nové.

Celé lyže sú lepené ekologickými živicami. Viktor, Jakub a Broňa prinášajú svoje obľúbené lyže. Každý pár je trochu iný. Lyže na freeride sú dlhšie a širšie než na štýl all mountain, teda všestranné využitie na zjazdovky aj mimo nich. Najdlhšie majú takmer dva metre.

Freeridový lyžiar potrebuje lyže dlhé aspoň toľko centimetrov, koľko sám meria, ideálne ešte o niečo viac. Len tak si zaistí stabilitu a rýchlosť na nevyjazdených svahoch a nadnášanie v prašane.

Na Forestoch vyrábajú štyri typy päty, teda tvaru zadnej časti lyže. Aby si každý lyžiar mohol vybrať, čo mu vyhovuje. Päta ovplyvňuje dynamiku jazdy a hmotnostné rozloženie lyže. Twin-tip, fin tail, alpin, lastovička, každá má svoj ideálny spôsob využitia.

Najlepšia reklama

Prvé Foresty si kúpil Patrik Korš, vo freeridovej komunite známy svojou prieberčivosťou a tým, že zničil všetko, čo mu prišlo pod nohy. Veľmi náročný lyžiar si dal jednu jazdu na „lastovičke“ a už nechcel žiadne iné lyže. Napriek tomu, čo na nich postváral, sú stále plne funkčné.

Práve dobré skúsenosti lyžiarov sú základom marketingu Forestov. Študenti nemajú peniaze na drahé reklamy. Založili si len instagramové a facebookové konto. Informácie o ručne robených slovenských lyžiach šíria skúsení lyžiari, ktorí na nich jazdia a sú spokojní. V športovej komunite sa takí ľudia nazývajú „ambasádori“.

„Naše lyže si môžu vyskúšať na testovacích jazdách. Ideme do lyžiarskeho strediska a zadarmo ich požičiavame záujemcom na pár hodín. Kto sa do nich zamiluje, rovno si ich objedná. Alebo napíše kladnú recenziu,“ hovorí Broňa. Väčšinou sú to skúsenejší lyžiari alebo aktívni či bývalí pretekári.

„Lyže sú navrhnuté tak, aby nútili človeka lyžovať v správnom postoji. Aj menej skúseného lyžiara teda posúvajú v jeho technike.“ Využívajú ich freeridoví pretekári aj jediný slovenský ochrnutý freerider Marián Ligda, ktorý jazdí na špeciálne upravenej monolyži.

Ručná práca

Foresty sa však neprodukujú ako na bežiacom páse. Ručná práca si žiada čas. Šestnásť hodín čistej roboty ľudských rúk. Plus celé dni na odstátie a schnutie po jednotlivých fázach výroby. Zjednodušene to vyzerá tak, že sa navrstvia jednotlivé materiály, zalejú živicami a zalisujú, aby sa materiály spojili.

Po lisovaní z budúcich lyží trčí každý jeden materiál na všetky strany. Treba ich ofrézovať, obrúsiť, vyhladiť sklznicu a niekoľkokrát prelakovať povrchové drevo. Na začiatok aj na záver výrobného procesu dozerá v Prahe Viktor.

Najzvláštnejšie vyzerá test pružnosti. Až sa zľaknem, keď Viktor a Jakub z celej sily ohýbajú lyže doma v obývačke. „To je ešte nič,“ mávajú rukou. Pri testoch v Prahe ohnú lyžu do tvaru písmena L. Bez problémov sa vráti do pôvodného stavu. Keby takú fotografiu alebo video videli lyžiari, možno by ani neuverili, že takto odskúšaná lyža ešte môže ísť na svah.

Počet vyrobených Forestov sa doteraz pohybuje v desiatkach. Ani o nejakých ziskoch nemôže byť reč. Trojica svorne tvrdí, že projekt nerobí pre peniaze a vyžiada si to ešte veľa času, kým produkt začne skutočne zarábať.

Jakub študuje kompozitné materiály na univerzite v Mníchove v Nemecku, Viktor energetiku v Brne a Broňu živí filmová postprodukcia. Vo voľnom čase sami vyrážajú na svahy v Jasnej alebo v Alpách. Ferrari medzi lyžami navrhli a vyrobili vďaka vlastným skúsenostiam.

Relax