„Hmyz už nevnímam ako niečo bodajúce, hryzúce, dotieravé,“ tvrdí Slovák, ktorý fotí úchvatné zábery

Mladý Slovák sa díva na hmyz z iného uhla.

Fotografuje odmalička, no, ako sám skromne vraví, „ja svoje fotografovanie považujem za použiteľné až od momentu, keď som si kúpil prvú zrkadlovku“. Hlavným dôvodom vraj bolo narodenie jeho prvej dcéry - „chcel som, aby mala nejakú hmatateľnú spomienku na svoje detstvo“. No nie sú to ľudia, ktorým Spišskonovovešťan František Dulík venuje svoju pozornosť fotografa. Jeho doménou je hmyz. A to poriadne zblízka.

Najhoršie je vstávanie

„Makrofotografia ma zaujala niekedy v období strednej školy,“ hovorí sympatický tridsiatnik. „Vtedy som prvýkrát videl dokument Mikrokozmos, ktorý ma prinútil dívať sa na hmyz z iného uhla. Hlavne ho nevnímať ako niečo bodajúce, hryzúce, dotieravé.“ Jedným dychom však dodáva, že začínal s fotením rastlín. Na to je však nevyhnutný statív a ten sa mu nechcelo vláčiť so sebou. Navyše, dvakrát oň takmer prišiel. „Prvý raz, keď som ho zabudol v botanickej záhrade pri fotení motýľov, druhýkrát pri rybníku,“ smeje sa. Keď sa pýtame, či je makrofotografia náročná, bez váhania odpovedá, že je to žáner ako každý iný.

Modlivka: Alebo príšera z vesmíru?
Modlivka: Alebo príšera z vesmíru?
FRANTIŠEK DULÍK

Foto: FRANTIŠEK DULÍK

„Tak ako krajinkár si musí ráno privstať a doslova vychodiť svoj vysnený záber alebo športový fotograf nájsť výhodnú pozíciu niekde pri trati, tak aj makrofotografia má svoje za a proti. Je to hľadanie zaujímavého motívu, svetla, uhla, z ktorého budeš fotiť,“ prezrádza František a so smiechom dodáva, že pre neho osobne je najťažšie skoré ranné vstávanie. A následná úprava fotografií v počítači.

„To je pre mňa nutné zlo!“ A koľko trvá, kým sa mu podarí „uloviť“ dobrý záber? „Je to relatívne, všetko zavisí od vonkajšej teploty, počasia, mojej nálady... Sú dni, keď môžem stráviť na lúke päť-šesť hodín a neodfotím nič, no týždeň nato odídem aj s desiatimi dobrými zábermi,“ vraví.

Príprava na lov

Pri pohľade na úchvatné zábery malých veľkých príšeriek je jasné, že tieto úlovky asi nebudú zadarmo. Teda v zmysle obetovania množstva času a najmä trpezlivosti. „Trpezlivosť… Áno, práca so živým hmyzom si jej vyžaduje veľa. Hlavne pri fotení pavúkov - ja sa zameriavam na skákavky -, ktoré ignorujú ranné nízke teploty a žijú si svojím životom nekompromisného predátora. Čerstvo si spomínam, ako som pri fotení mravcov náhodou natrafil na páriace sa skákavky. Pre fotografa hmyzu jedinečná situácia. Omylom som brnkol prstom po steble trávy a - skákavky boli preč! Vtedy som bol naozaj v koncoch.“ A ako vyzerá Ferova príprava na lov? Začína sa v sobotu - cez týždeň pracuje ako servisný technik zdravotníckych zariadení - prípravou „zbraní“.

Trpezlivosť ruže prináša: Platí to pre mravca aj pre fotografa.
Trpezlivosť ruže prináša: Platí to pre mravca aj pre fotografa.
FRANTIŠEK DULÍK

Foto: FRANTIŠEK DULÍK

„Musím nabiť batérie do foťáka a blesk, naformátovať karty, vyčistiť objektívy.“ Veď vravíme - hotový lovec. V nedeľu vstáva asi hodinu a pol pred východom slnka a rýchlo sa presunie do lesa, na lúku, k rybníku. „Hľadaním hmyzu a fotením trávim asi päť hodín. Potom to už nemá zmysel, keďže slnko je vysoko a hmyz sa pomaly prebúdza. Okolo deviatej hodiny ráno som už zvyčajne doma.“ Občas si nejaký hmyz aj chytí, doma nafotí a pustí späť do prírody. „Sú to prevažne fotografie pavúkov skákaviek. Vo voľnej prírode by bolo dosť ťažké takto ich zachytiť. Doma mám väčší pokoj a ak mi aj nejaká zmizne, ľahšie ju nájdem. Prioritne sa však snažím nafotiť hmyz tam, kde som ho našiel."

Vločky sú povinná jazda

Hoci Ferovou doménou je hmyz, pri prezeraní jeho stránok nájdete aj iné témy. Napríklad snehové vločky. „Áno, fotenie vločiek je pre mňa v zime povinná jazda. Tu však narážam na niekoľko problémov. Na to, aby vznikla dokonalá vločka, je potrebná nízka teplota a vysoká vlhkosť vzduchu. Ak sa aj náhodou tieto elementy stretnú a začnú padať pekné vločky, tak som zvyčajne v práci, v aute, mám foťák v servise, nemám nabité baterky do blesku…“ Z toho vyplýva, že ideálne podmienky na fotenie vločiek sú asi trikrát za sezónu. No nehnevá ho to, naopak. Toto je vraj na fotení vločiek krásne, preto sa snaží z toho vytĺcť čo najviac. Apropo, naozaj neexistujú dve také isté vločky?

Súboj na život a na smrť: Pavúk skákavka má v skutočnosti len okolo päť milimetrov. Pre Františka Dulíka je obľúbenou témou.
Súboj na život a na smrť: Pavúk skákavka má v skutočnosti len okolo päť milimetrov. Pre Františka Dulíka je obľúbenou témou.
FRANTIŠEK DULÍK

Foto: FRANTIŠEK DULÍK

„Mýtus o jedinečnosti každej vločky vyvrátili už dávno, ale ak chcete na niekoľko hodín zabaviť svoju ratolesť, dajte jej nájsť dve rovnaké!“ odpovedá fotograf so smiechom.

Sen? Neprezradím

Ceny, ktoré už za svoje fotky získal, nepočíta, no najväčšmi ho potešilo umiestnenie v TOP 50 v prestížnej súťaži Sony World Photography Awards (SWPA). Mimochodom, v tej poslednej uspel ďalší Slovák, 16-ročný rodák z Novej Dubnice Andrej Kiripolský.

„Andrej sa venuje konceptuálnej fotografii, čo je úplne iný žáner, než robím ja. No držím mu palce, je to pre Slovensko vynikajúca reklama,“ vraví František Dulík. Zo svojich záberov si najviac cení fotografiu orosenej lienky na liste. „Primárne bolo veľmi ťažké vyfotiť ju, keďže je zložená z trinástich fotografií - fotené z ruky -, a sekundárne táto fotografia okrem toho, že vyhrala makrosúťaž, dostala sa na obálku časopisu Naše příroda,“ vysvetľuje. Druhá je šidielko, ktoré zabodovalo v SWPA.

Vločka: V zime je povinnou jazdou fotografa.
Vločka: V zime je povinnou jazdou fotografa.
FRANTIŠEK DULÍK

Foto: FRANTIŠEK DULÍK

„Pri tejto fotke som mal ‚tušák‘, že bude dobrá, hneď ako som ju nafotil. Spätná väzba po tom, ako som ju zavesil na fotoservery, bola dosť vlažná, ale aj tak som ju ako moju jedinú fotku prihlásil do SWPA - a ujala sa!“ Nezdar pri fotografovaní ho nenaštve. Čo ho však dokáže rozpáliť, je ľudská ľahostajnosť k prírode.

„Pre mňa je nepochopiteľné, že niekto si vezme so sebou do lesa vrecko komunálneho odpadu alebo súpravu zodratých pneumatík a jednoducho sa ich tam zbaví. To sú veci, nad ktorými by sa každý z nás mal zamyslieť.“ Hovorí sa, že každý umelec má svoj veľký sen. František Dulík nie je výnimka, no aký je ten sen, neprezradí. „Ak to vykvákam, tak sa mi to nesplní. Ale - bude to bomba!“

Vianočné tipy na darček