Predražil nakrúcanie: V novej verzii Vraždy v Orient Exprese si zahral aj Johnny Depp. Jeho vášeň k alkoholu nakrúcanie predĺžila a predražila.

Hollywood nakrútil remake najúspešnejšieho
 príbehu Agathy Christie. Otázka je - načo

Relax
Martina Štefániková

Vražda v Orient Exprese sa dočkala ďalšieho spracovania. Reakcie sú rôzne.

Keď v roku 1974 prišiel do kín film Sidneyho Lumeta Vražda v Orient Exprese, bola to veľká vec. Nielen preto, že sa odohrával v exkluzívnom prostredí, v najluxusnejšom vlaku sveta, nielen preto, že Lumet bol v tom čase už re-špektovaný režisér s niekoľkými oscarovými nomináciami, ale aj preto, že v ňom hral každý, kto v tom čase niečo vo svete filmu znamenal - a to naprieč kontinentmi. Od Bonda Seana O’Conneryho cez hviezdu 40. a 50. rokov Lauren Bacallovú, vtedy najkrajšiu herečku sveta Jacqueline Bissetovú, najslávnejšieho d’Artagnana Michaela Yorka až po švédsku star Ingrid Bergmanovú, ktorá, mimochodom, za svoj výkon dostala Oscara pre najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe. Akadémia ju ocenila za to, ako si počínala počas vypočúvania Poirotom.

Apropo, Poirot. V tejto doteraz najúspešnejšej a najlepšej adaptácii slávneho krimirománu Agathy Christie - a jedinej, s ktorou bola autorka spokojná, film mal premiéru necelé dva roky pred jej smrťou - si úlohu belgického detektíva, ktorý namiesto akcie používa „malé sivé bunky“, zahral Albert Finney. Možno si naňho spomeniete z filmu Erin Brockovichová, no ani tak by ste ho v Orient Exprese nespoznali. Silný mejkap - keďže mal v tom čase veľa nakrúcania, maskovali ho v spánku a na pľac vozili v sanitke tak, aby ho nezobudili - z neho urobil celkom iného človeka.

Posledný: Najnovší Orient Expres je plný známych tvárí. Zahrali si v ňom aj M z Jamesa Bonda, Judi Denchová, Penélope Cruzová, Willem Dafoe či Johnny Depp. Poirota stvárnil Kenneth Branagh, ktorý film aj režíroval.
Posledný: Najnovší Orient Expres je plný známych tvárí. Zahrali si v ňom aj M z Jamesa Bonda, Judi Denchová, Penélope Cruzová, Willem Dafoe či Johnny Depp. Poirota stvárnil Kenneth Branagh, ktorý film aj režíroval.
Archív

Lumetov Orient Expres je, úprimne, neprekonateľný. Napriek tomu sa o to z času na čas ktosi pokúsi. Pokiaľ ide o televízne produkcie, dá sa to ešte vydržať aj pochopiť.
 Napokon, len v roku 2010 sa Vražda v Orient Exprese dočkala aj spracovania v najpopulárnejšom poirotovskom seriáli s Davidom Suchetom v hlavnej úlohe. Inak, veľmi solídneho spracovania.

Najnovšie sa na sláve tohto „materiálu“ pokúsil priživiť britský režisér Kenneth Branagh. Otázka je -
načo.

Chcel si zahrať Poirota

Je to pre nedostatok nových tém alebo ide len o stávku na istotu, prečo sa v posledných rokoch tak často vyťahujú úspešné filmy z minulosti, nahodia sa do akože moderného hávu, napumpujú trikmi, akciou a hercami, ktorí letia?

Kenneth Branagh určite nie je zlý režisér ani bez invencie, a tak odpoveďou na otázku, prečo sa rozhodol nakrútiť remake filmu, ktorý už svoj vrchol dosiahol, môže byť iba to, že si, skrátka, chcel zahrať Poirota.

Podobne ako Lumetov aj jeho film je nabitý hviezdami. Od Bonda si v ňom tentoraz zahrala Judi Denchová, v ďalších úlohách sa zaskveli Michelle Pfeifferová, Penélope Cruzová i Johnny Depp, kvôli ktorému sa vraj nakrúcanie pretiahlo - bol totiž permanentne namol - aj predražilo. Po-dľa Wikipédie film stál 55 miliónov dolárov a človeku napadne, ako úboho museli byť platené hviezdy v 70. rokoch, keď Lumet svoj Orient Expres nakrútil za smiešny 1,5 milióna.

Z pohodlného bonvivána atlét

Za prvý víkend zarobila len v Amerike Branaghova snímka 1,5 milióna dolárov - čo je podľa magazínu Variety „solídne“. U našich českých susedov sa dokonca vyšplhala na vrchol rebríčka návštevnosti a porazil aj komiksového Thora.

V každom prípade, prvé reakcie boli skôr priaznivé. Veď ťažko odolať nádhernej kostýmovej produkcii v krásnych interiéroch a ťažko odolať Deppovi, ktorý napriek zašumenej hlave má stále neopakovateľný šarm. Zarytí poirotovci však napriek tomu vyjadrili viacero výhrad a všetky sa týkali hlavnej postavy.

To, že si Kenneth Branagh uchmatol väčšinu filmu pre seba, by ešte prehltli, no to, že z uhladeného, márnivého a rezervovaného Poirota, ktorý sa úporne vyhýba akejkoľvek fyzickej aktivite, zato miluje lakovky, sladké likéry a dobré jedlo, urobil takmer akčného hrdinu, ktorý behá a s každým sa objíma, ich štve.

Albert Finney: Poirot z Lumetovho filmu.
Albert Finney: Poirot z Lumetovho filmu.
Archív

Nehovoriac o fyzickej podobe - hoci po Suchetovi je asi každý Poirot trápny. Ktovie, čo by povedala Agatha Christie, ktorá sa po zlých skúsenostiach s filmármi zaťala a odmietla predať práva na svoje romány? Jej Poirot bol starnúci územčistý chlapík s vajcovitou hlavou, v podstate čudák, často smiešny a samoľúby. Branagh ho poňal ako filozofa - a to ešte pripekného.

Podľa niektorých by Christie asi bola spokojná s jedinou vecou - s Poirotovými fúzikmi. Či lepšie fúziskami. Tie jediné totiž Branagh dodržal presne podľa knihy. A tie jediné spisovateľke prekážali na Finneym - mal ich vraj primalé. „Agatha Christie opisuje Poirotove fúzy ako obrovské a presne také sme sa ich rozhodli urobiť,“ vysvetľoval Branagh v rozhovore. Aspoň niečo.

Informácia, že Branagh už rokoval s vnukom Agathy Christie o opätovnom nakrútení ďalších slávnych poirotoviek, je každopádne trochu znepokojujúca.

Skutočná vražda

Ako sme už spomínali, Vražda v Orient Exprese patrí medzi filmármi k najobľúbenejším románom Agathy Christie. Nakrútili ju už niekoľkokrát, má dokonca svoju špeciálnu japonskú verziu, ktorá vznikla v roku 2015. Trvá päť hodín a japonský Poirot v nej cestuje špeciálnym Orient Expresom, ktorý premáva medzi Šimonoseki a Tokiom v roku 1933.

Román vyšiel prvý raz v januári 1934 pod názvom Vražda v Calais Coach. Autorka sa voľne inšpirovala tragickým príbehom únosu a vraždy trojročného syna letca Charlesa Lindbergha, ktorý sa stal v roku 1932. Zo zločinu bola sprvu obvinená nevinná slúžka Lindberghovcov, ktorá po krutom policajnom vypočúvaní spáchala samovraždu. Predlohou snežnej búrky, ktorá uväzní vlak v horách, bola tiež reálna udalosť. V roku 1929 zadržala Orient Expres búrka v tureckom meste Çerkezköy, na dlhých šesť dní. Dva roky potom sa do podobnej situácie dostala aj autorka - cestu Orient Expresom jej znepríjemnili silné záplavy.

Najluxusnejší: Orient Expres po prvý raz vyrazil na cestu 4. októbra 1883.
Najluxusnejší: Orient Expres po prvý raz vyrazil na cestu 4. októbra 1883.
Archív

A, mimochodom, aj vražda sa v legendárnom Orient Exprese odohrala. Rok po tom, ako vyšla slávna kniha. Istý Karl Strasser okradol o šperky Maru Farcasanuovú a potom ju vysotil z idúceho vlaku.

Legenda Orient Expres

Najluxusnejší vlak na svete prvý raz vyrazil z Paríža, zo stanice Gare de l’Est, do Rumunska 4. októbra 1883. Išlo o špeciálny vlak pre štyridsať cestujúcich a všetkých na výlet osobne pozval Belgičan Georges Nagelmackers, v ktorého hlave sa nápad na luxusné cestovanie v dokonale vybavenom vlaku zrodil.

Cieľovou stanicou bol odpočiatku Istanbul - v tom čase ešte Konštantínopol -, vlakom sa však dalo docestovať len do rumunského mesta Giurgiu. Potom museli cestujúci prestúpiť na trajekt a do cieľa sa dopraviť lokálnymi vlakmi.

Tak či onak, myšlienka to bola skvelá a jeho spoločnosť Compagnie Internationale des Wagons-Lits et des Grands Express Européens čoskoro začala vypravovať luxusné spacie vlaky v modrej a zlatej farbe pravidelne. Simplon Orient, ako sa v tom čase vlaku hovorilo, jazdil najmä do Milána a Benátok, po roku 1910 aj do Terstu. Na niekoľko rokov prerušila jeho prevádzku 1. svetová vojna, po nej sa však fungovanie Orient Expressu obnovilo v plnej sile.

Cesta z Paríža do Istanbulu trvala 56 hodín, cestujúci sa však mohli spoľahnúť na to, že v luxusnom vlaku strávia vždy tri noci.

Po opätovnom prerušení - tentoraz 2. svetovou vojnou - sa vlak až do roku 1962 vrátil na trať len ako stredne luxusný, pribudli mu dokonca dovtedy nemysliteľné vozne druhej triedy.

Návrat k bývalej sláve Orient Expresu sa započal v polovici 70. rokov 20. storočia. Švajčiarsky podnikateľ Albert Glatt dal zrekonštruovať pôvodné vozne tak, aby čo najviac pripomínali pôvodný vlak. Nový Orient Express vyštartoval na trasu v máji 1982, ale súdny spor o značku jeho cestu opäť zastavil.

Dnes premávajú po Európe dva vlaky Venice Simplon - Orient-Express. Štyrikrát za rok sa zastavia aj u našich susedov v Prahe. Cena lístka v dvojmiestnom kupé sa pohybuje od 2 000 do 7 500 eur.

  • Martina Štefániková

Vianočné tipy na darček