Zatiaľ je vystavená len menšia časť toho, čo sa v hrobke našlo.

Hrobka spred 1 600 rokov sa zachovala vďaka lupičom

Hrobka spred 1 600 rokov, ktorú objavili v Poprade, sa zachovala paradoxne vďaka tým, ktorí ju vylúpili.

Tajomná a unikátna - taká je hrobka germánskeho kniežaťa z doby okolo roku 400 nášho letopočtu, ktorú našli pod Tatrami. Je úplne iná ako ostatné hroby z tohto obdobia, čo objavili archeológovia. Nie je to samotný hrob - je to doslova „dom mŕtveho“ veľký štyri krát tri metre, vybudovaný v päťmetrovej hĺbke. Hoci sa nezachovala celá kostra mŕtveho kniežaťa, zostalo prekrásne lôžko, na ktorom nebožtík ležal, a značná časť jeho pohrebnej výbavy.

Pod vodou

Hrobku objavil bagrista náhodne pred siedmimi rokmi v Poprade-Matejovciach pri výkopových prácach na príprave priemyselného parku. Keďže išlo o drevený zrub zaliaty vodou, stavitelia sa domnievali, že ide o bunker z druhej svetovej vojny. Archeológom však nález doslova vyrazil dych. Pod nánosmi hliny sa ukrývala hrobka stará 1 600 rokov!

Vedci i laici sa zhodujú, že je to jedinečný objav európskeho významu. Hrobka však nie je kompletná, vyplienili ju vykrádači tých čias a takmer všetky cenné kovové súčasti hrobovej výbavy odniesli a pravdepodobne speňažili. Paradoxne, ich čin mal aj pozitívne následky - tunelom vykrádačov do hrobky prenikla voda a tá ju zachovala až do 21. storočia.

„S istotou môžeme povedať, že išlo o muža z vyššej spoločenskej vrstvy, ktorý zomrel vo veku dvadsaťpäť až tridsať rokov,“ vraví archeológ Karol Pieta z Archeologického ústavu SAV v Nitre. „Z kostry sa, žiaľ, nezachovala žiadna ucelená časť, ktorá by nám viac napovedala,“ konštatuje archeológ. Mohlo ísť o príslušníka vtedajšej rímskej armády, príčina jeho smrti zatiaľ nie je známa. „Zachovalo sa približne osemdesiat kostí a len tri zuby,“ vyratúva.

„Bol 172 centimetrov vysoký, dobre živený, jeho strava bola mimoriadne bohatá na zeleninu, čo nás utvrdzuje v tom, že sa pohyboval v oblasti Stredomoria. Podľa dochovanej časti kostry sa nedá zistiť, či zomrel násilnou, alebo prirodzenou smrťou,“ vysvetľuje Pieta. Určite išlo o vladára, síce bez mena, no rozhodne človeka, ktorý sa rád obklopoval prepychom.

Dokazuje to jeho hrobka vybavená podľa antického vzoru. Datovanie hrobky spresnil zlatý prívesok z rímskej mince razenej v roku 375. Z jeho života sa teda nevie veľmi veľa. Nie je jasné, či mal ženu i deti, odkiaľ vlastne pochádzal, ani to, kto boli jeho rodičia. Odborníci môžu vychádzať a čítať iba z artefaktov, ktoré sa našli v hrobke.

Šikovní: Okrúhla tabuľa stola s priemerom 93 centimetrov. Je vytočená na sústruhu z jediného kusa dreva. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Dizajnérsky unikát

Aj keď si vtedajší vykrádači hrobiek odniesli cenné kovy, nechali dostatok zaujímavých fragmentov tej doby, ktoré sú dnes unikátmi. Podľa Karola Pietu už samotná konštrukcia hrobky naznačuje priamu viazanosť obyvateľstva spod Tatier s antickým svetom. „Je izolovaná rovnakým spôsobom, aký opisujú rímske stavebné príručky. Ide o nečakane pevné previazanie s civilizačnými centrami tej doby."

"Aj samotné lôžko je unikum. Ide totiž o kópiu jedného z antických ležadiel, aké sú zobrazované na rímskych reliéfoch. Bolo vyrobené z tvrdého tisového dreva. Rozhodne ho neprenášali z Ríma pod Tatry, ale už v tejto lokalite poznali rímsky dizajn a mali odborníkov, ktorí ho vedeli vyrobiť. Mohli to byť zajatci z Rímskeho impéria alebo miestni remeselníci, ktorí ho pripravili podľa určitých predlôh. Zatiaľ ťažko povedať,“ odkrýva ďalšie pozoruhodnosti Karol Pieta.

Hrobka bola celá rozhádzaná, napríklad zlatý prívesok zhotovený zo zlatej mince rímskeho cisára Valensa sa našiel na jej okraji. Podľa archeológov preto, lebo vypadol vykrádačom. „Predpokladáme, že si odniesli drvivú väčšinu zlatých a strieborných predmetov. No niekoľko šperkov tam nechali, možno ich nevideli. Tak sa zachoval zlatý a pozlátený prívesok, strieborné šidlo, strieborná pracka z obuvi a jantárová perla. Našli sme aj zachované bronzové vedro, v ktorom sa pravdepodobne podávalo korenené varené víno,“ opisuje obsah hrobky. Zachovali sa však ďalšie zaujímavé predmety.

Napríklad drevená hracia doska na spoločenské hry podobné dáme so štvorcovými políčkami. Namiesto figúrok však používali biele a tmavozelené sklené hracie kamene. Našiel sa i stôl, nádoby, stoličky a celý rad kožených súčastí odevu i zlatom pretkávaných textílií, ktoré sa vďaka vode v hrobke uchovali.

Interesantný je aj drevený stolík s priemerom 93 centimetrov. „Doska stolíka je vytočená na sústruhu z jediného kusa dreva. Ide o dôkaz úžasnej technickej zručnosti vtedajších remeselníkov,“ vysvetľuje ďalej Pieta. Hrobka je unikátna aj tým, že sa v nej našlo množstvo organických nálezov, ktoré sa bežne rozkladajú v pôde ako prvé.

„Tým, že vykrádači hrobov vykopali k hrobke tunel a cezeň hrob nakoniec zaliala voda, vytvorili sa v nej vhodné geologické podmienky na to, aby tu ostali zachované drevené, textilné i kožené materiály,“ vysvetľuje nálezy Karol Pieta. Nájdené artefakty z hrobky a kostrové pozostatky analyzovali špičkové svetové laboratóriá a konzervujú ich poprední odborníci.

„V nemeckých laboratóriách sa nábytok konzervoval vo vákuových komorách z európskeho kozmického programu a prúdili sem celé procesie vedcov, len aby si obzreli predmety nájdené v hrobke.

Mimoriadnu pozornosť prejavili bytoví dizajnéri. Nábytok z tohto obdobia sa v nadalpskej Európe totiž nikde nezachoval. Pre dizajnérov ide o dosiaľ nepoznaný zdroj inšpirácie. Ktovie, možno bude onedlho svetová nábytkárska firma vyrábať efektný kaviarenský stolík podobný tomu veľmožovmu nájdenému v hrobke,“ pousmeje sa nad záujmom nábytkových dizajnérov archeológ.

V Podtatranskom múzeu v Poprade je zatiaľ vystavená len menšia časť obsahu nájdenej hrobky. Zvyšok sa stále konzervuje v zahraničí. Celá „hrobka“ by mala byť vystavená o tri roky.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].