Plus 7 dní

Aj hudba môže zabíjať, keď sa vám jej depresívne tóny dostanú pod kožu v zložitej životnej situácii. Clivých, melancholických skladieb existuje neúrekom, no žiadna nevlečie so sebou toľko nešťastia ako Szomorú vasárnap - Smutná nedeľa - maďarského autora Rezsőa Seressa z roku 1932.

Len v Maďarsku má údajne na svedomí minimálne devätnásť samovrážd, v Amerike ich počet vraj prekročil stovku. Smutných a krásnych piesní sú tisíce, táto však vraj obsahuje v sebe niečo zvláštne, čo niektorých ľudí môže lákať dobrovoľne ukončiť život.

Dokázať spojitosť Smutnej nedele so samovraždami nie je jednoduché. Aj samotný Seress by si ju možno nechal pre seba, keby videl, čo všetko jeho srdcervúcemu hudobnému výlevu pripisujú.

Seress, chudobný maďarský Žid z Budapešti a klavirista samouk, ju zložil ako 33-ročný - deň po tom, čo sa pohádal a rozišiel so svojou snúbenicou. Vyčítala mu, že nie je ochotný nájsť si slušnú prácu.

Skladanie pesničiek pre kabaret a vysedávanie po baroch vraj nie je robota pre chlapa. Mal by sa normálne zamestnať. O tom však Rezső, ktorý predtým okrem iného robil aj kočovného akrobata v cirkuse, nechcel ani počuť.

Bola sobota, snúbenica - vraj jedna z najkrajších v Budapešti - sa po hádke zbalila a zmizla. Seress sa s tým nevedel zmieriť. Na druhý deň bezradne sedel v prázdnom byte, oblohu halili ťažké mraky a začalo pršať. Vtedy mu tá melódia skrsla v hlave. Vzal ceruzku a rýchlo popísal starú pohľadnicu, ktorú mal poruke.

Či sa tak stalo v Paríži, kde chvíľu pôsobil, alebo v Budapešti, na tom sa zdroje nevedia dohodnúť. Na intenzite smútku, aký z hudby cítiť, to však nič nemení. Keď Seress skladbu zaniesol vydavateľovi, dostal zamietavú odpoveď.

„Je to príliš depresívne a nemá to rytmus. Kto by bol ochotný dobrovoľne čosi také počúvať?“ napísali mu. Seress sa však nevzdal a namieril si to k druhému vydavateľovi. Tam uspel.

Cesta skladby, ktorú neskôr preslávila Bilie Holiday a v rôznych úpravách naspievalo zhruba osemdesiat umelcov vrátane Sinead O’Connorovej, Björk, Raya Charlesa, Carmen McRae či Karla Gotta, sa mohla začať.

Pôvodne sa skladba volala Koniec sveta a hovorila o zúfalstve a depresii z vojny, no básnik a Seressov priateľ László Javor k nej napísal nové slová. Tie sa uchytili viac. Nazval ju Smutná nedeľa. Text rozpráva o mužovi, ktorému sa po samovražde v deň pohrebu prihovára mŕtva milenka, aby ju nasledoval na druhý svet.

Keď podľa Seressových nôt zaznela melódia prvý raz v berlínskom bare, jeden z mladíkov sa zdvihol, šiel domov, vytiahol revolver a zastrelil sa. V liste na rozlúčku oznámil, že melódiu nedokáže dostať z hlavy. Krátko nato sa obesila predavačka trpiaca depresiami. Noty Gloomy Sunday, ako znie anglický názov skladby, mala u seba v spálni.

Sekretárka v New Yorku si po jej vypočutí pustila plyn, no ešte predtým vyjadrila želanie, nech jej práve túto skladbu zahrajú na pohrebe. Ďalšia z legiend, ktoré sa dnes už nedajú overiť, zasa tvrdí, že pri jej počúvaní sa predávkovala istá žena v severnom Londýne. Keď ju našli susedia, mala v gramofóne vloženú práve Smutnú nedeľu.

V Maďarsku v tridsiatych rokoch minulého storočia vraj nepriamo zapríčinila samovraždu 19 ľudí. Vrátane budapeštianskeho obuvníka Josefa Kellera, ktorý sa zastrelil a v liste na rozlúčku zo skladby cituje. Ľudia v časoch hospodárskej krízy však samovraždou často riešili ťažkú existenčnú situáciu.

Skladba za všetko, prirodzene, nemohla. Jej obeťou sa stala aj Seressova milá. Našli ju otrávenú, s notovým prepisom Rezsőovej skladby v rukách. Ukončiť život sa rozhodol aj samotný Seress. V januári 1968 vyskočil z balkóna.

Prežil, no neskôr umrel v nemocnici. Bol nešťastný aj preto, lebo vedel, že podobný hit už zložiť nedokáže, no pravda je, že v tých časoch ho už sužovala rakovina.

Čo na magickú zvláštnosť Gloomy Sunday hovorí psychológ? Môže hudba vyvolať také silné emócie? „Hudba emócie vyjadruje a rovnako dokáže na emócie vplývať. Nemyslím si však, že dokáže emócie vyvolať.

Skôr sa domnievam, že ak jedinec niečo prežíva a toto prežívanie je podfarbené hudbou, môže za istých jedinečných podmienok emócie zosilňovať. A vtedy sa asi nedá vylúčiť naozaj intenzívna reakcia,“ hovorí psychológ Ľudovít Dobšovič z Inštitútu psychoterapie a socioterapie.

Ako tvrdí, v praxi sa ešte nestretol s tým, aby niekto pre hudbu uvažoval o samovražde. „Na druhej strane poznám viacero prípadov, keď hudba dokázala vyvolať smútok, následný plač a intenzívne prežívanie. Niečo, akoby sa otvorili brány podvedomia a von sa dostali potlačené, skryté či zabudnuté spomienky a s nimi spojené emócie.

Či by to mohlo byť spúšťačom samovraždy, to si netrúfam povedať. No ako v psychológii platí, všetko je možné. Hoci ja to považujem za veľmi nepravdepodobné,“ uzatvára Dobšovič.

Pieseň žije vlastným životom dodnes. V britskom rozhlase ju v začiatkoch druhej svetovej vojny označili za príliš rozrušujúcu a zakázali. Neskôr povolili aspoň jej inštrumentálnu verziu. Nedávno ju pripomenuli maďarskí obchodníci.

Keď tamojší parlament v decembri 2014 schválil zákon o zákaze nedeľného predaja, začalo pár majiteľov v reakcii na nové pravidlá v obchodoch hrať práve Glooomy Sunday.

Vlani pieseň mladej generácii pripomenulo sedemročné dlhovlasé dievčatko Angelina Jordanová, keď ju nečakane precítene zaspievalo štvorčlennej porote v nórskej televíznej súťaži Hlas. Našťastie, porotcov len rozplakala.

Hymna samovrahov odprevadila na druhý svet desiatky zúfalcov

Výber pre vás