Kanibali a ľudské obete: Legendárne Mesto opičieho boha sa našlo

Podarilo sa archeológom po desaťročiach skutočne objaviť tajomné Mesto opičieho boha? Prvý o ňom v 40-tych rokoch rozprával dobrodruh, ktorý inšpiroval tvorcov Indianu Jonesa.

Relax

Keď sa v júli 1940 americký prieskumník Theodore Morde vynoril z najtemnejších džunglí Strednej Ameriky, rozprával o neuveriteľných veciach, ktoré v pralese objavil.

Dobrodruh, ktorým sa neskôr inšpirovali tvorcovia filmového hrdinu Indianu Jonesa, sa pokúšal nájsť mýtické La Ciudad Blanca – Biele mesto. Namiesto okázalého sídla zo zlata, ktoré malo byť dielom mayskej a aztéckej civilizácie, však natrafil na čosi iné.

Obete ako pre King Konga

La Ciudad Blanca hľadali nadšenci po celé stáročia už od čias španielskeho dobyvateľa Hernanda Cortésa. Ostávalo stále iba legendou. V 20. storočí sa Theodore Morde vybral do srdca dažďových pralesov, vzdialených vyše 30 tisíc kilometrov od nehostinnej púšte rozprestierajúcej sa v Hondurase a v Nikaragui.

Štyri mesiace sa so spoločníkom Lawrenceom Brownom brodil džungľou a močiarmi, vyzbrojený iba revolverom a mačetou. Od miestnych Indiánov sa dopočul o civilizácii veriacej v čudného opičieho boha, ktorého socha mala byť pochovaná pod množstvom vegetácie kdesi uprostred džungle.

Kult sa spájal s krvavými rituálmi, ktorých súčasťou boli ľudské obete, pojedanie opíc a kanibalizmus. Sám Morde tvrdil, že na vlastné oči videl jeden z obradov, z ktorého sa človeku zdvíhal žalúdok. Dobrodruh mal už ako 29-ročný na konte päť plavieb naprieč svetovými oceánmi a do Ameriky priniesol z pralesa vyše tisíc artefaktov, vrátane kamenného riadu a vyrezávaných opičích masiek.

Návratu sa nedožil

Mladík nikdy neprezradil, kde sa Opičie mesto nachádza. Mal strach, že ho vyplienia rôzni dobrodruhovia, kým sa doň opäť vráti. Žiaden comeback sa ale nekonal. V roku 1954 Morde záhadne zomrel a tajomstvo si vzal do hrobu. Po ňom sa vybrali do džungle ďalší nadšenci, no namiesto múrov tajomného mesta nachádzali len vápencové útesy.

Až doteraz. Výprava amerických a honduraských archeológov sa nedávno vrátila z nehostinnej džungle. Jej členovia tvrdia, že v údolí obklopenom strmými horami našli to, čo kedysi popisoval Morde – pozostatky Mesta opičieho boha. Podľa niekoľkých členov redakcie magazínu National Geographic, ktorí sa tiež zúčastnili výpravy, sa našli pozostatky kultúry zažívajúcej vrchol asi pred tisíc rokmi.

Archeológovia objavili valy, úchvatnú kolekciu kamenných sôch, hlinené pyramídy a základy čohosi, čo mohlo byť kedysi sochou opičieho božstva.

Aj bez kopania našli vedci vyše 52 artefaktov trčiacich zo zeme. Boli medzi nimi kamenné obradné tróny a jemne vyrezávané nádoby zdobené hadmi, supmi a zvieratami.

Pomsta za panny

Civilizácia, ktorá vybudovala mesto, je takmer neznáma. Sám Morde ju nazval Chorotegáncami. Podľa mýtov opičie božstvo produkovalo zvláštne tvory, napoly ľudí a napoly opice. Miestni obyvatelia verili, že „chlpatí ľudia“, ako potomkov opičieho boha prezývali, kradnú z osád panny a plodia s nimi ďalšie potomstvo.

Legenda vyústila do krvavých rituálov. Opičieho boha zvykli domorodci stelesňovať. Každoročne vybrali spomedzi seba fyzicky dokonalého mladého muža, ktorého rozmaznávali a posielali s nemu najkrajšie dievčatá.

Po 12 mesiacoch hýčkania čakal mladíka krutý osud. Zabili ho uprostred pyramídy v hornej časti chrámu, vytrhli mu srdce z hrude a telo zhodili dolu. Tam ho nakrájali a rozdelili medzi ľud, ktorý ho doma rituálne konzumoval. Desivé obrady mali byť pomstou opičiemu bohu za krádež panien jeho chlpatými potomkami.

Indiáni, ktorí o civilizácii rozprávali Mordemu, ho varovali, že mesto je prekliate a ak doň vstúpi, skôr či neskôr bude musieť zaplatiť krutú daň. Dobrodruh skutočne o niekoľko rokov spáchal samovraždu. Okolnosti jeho smrti neboli nikdy objasnené.

Relax