Káva za 15 eur a vojaci so samopalmi: Benátky dneška

Najväčšie benátske symboly sa pomaly menia. Turistom to zjavne neprekáža.

Relax

Námestie svätého Marka, most Rialto, karnevalové masky a gondoly. Hádam štyri najväčšie symboly Benátok čelia v posledných rokoch zákazom a legislatívnym zmenám, zhubným účinkom času a lacnej čínskej konkurencii, dokonca aj teroristickým hrozbám. Ako sme sa však mohli presvedčiť, stále z toho vychádzajú víťazne.

Policajti a holuby

Keďže na vchod do Baziliky svätého Marka sú už tradične vyše hodinové rady, rozhliadneme sa po ľudovejšej zábave. No a čo už v čase sociálnych sietí a selfie môže byť zmysluplnejšie ako fotenie s povestnými holubmi? Ale aj tu je háčik. Ak ste v minulosti navštívili Benátky, dnes si na prvý pohľad všimnete, že vtákov je o poznanie menej.

Nakoniec s úľavou predsa len zaregistrujeme skupinku turistov, uprostred ktorej stojí ruská blondína asi s desiatimi holubmi na rozpažených rukách.

„Proibito, zakázané. Už takmer desať rokov,“ odbije nás predavač suvenírov, keď sa ho opýtame na krmivo pre vtákov, pomocou ktorého sme chceli nalákať holuby na seba. A trochu znechutene mávne rukou. Zrejme patril medzi vyvolených stánkarov, ktorí mali licenciu predávať ho.

Malé vrecúška so zrnom dlhé roky išli na dračku, ale potom sa do toho zamontovali vedci. Štúdie odhalili, že holuby prenášajú choroby a ich trus ničí historické fasády, takže benátske úrady kŕmenie zakázali. Výsledok? Menej holubov a škrt cez rozpočet pre predajcov.

„A čo táto?“ pýtame sa nášho stánkara a ukazujeme na turistku s holubmi. „Asi si doniesli vlastné krmivo. Ale hrozí im pokuta za kŕmenie, tuším až päťdesiat eur,“ vysvetľuje.

Zdá sa však, že muži zákona tradičnú zábavku tolerujú. Pritom na Námestí svätého Marka o nich nie je núdza, stretnete carabinierov v miestnych uniformách, ale aj vojakov v maskáčoch. Benátky sa totiž v posledných mesiacoch viackrát skloňovali v súvislosti s teroristickou hrozbou.

Počas februárového karnevalu zvýšili bezpečnostné opatrenia v obavách pred džihádistami, ešte predtým prenikla na verejnosť správa, že po terore ako prostriedku boja by mohli siahnuť aj miestni separatisti.

V skutočnosti to však až tak dramaticky nevyzerá, príslušníci bezpečnostných zložiek hlavne pózujú turistom. Sledujeme ich jediný zásah: dve policajtky odvádzajú z námestia muža s kyticou ruží. Nemal povolenie na ich predaj.

Nezmizli: Napriek zákazu kŕmenia si turisti šou s holubmi stále užívajú. Foto: Norbert Grosz

Iná káva

Určite ste aj vy niekedy riešili dilemu, či si naplno užiť pozoruhodný kus histórie za skutočne premrštené ceny. Caffé Florian na Námestí svätého Marka jednoznačne patrí medzi miesta, pri ktorých musíte absolvovať toto náročné rozhodovanie.

Najstaršia kaviareň na svete funguje od roku 1720 a za ten čas ňou prešli osobnosti ako Goethe, lord Byron, Marcel Proust či Charles Dickens. Už v prvých rokoch po otvorení patrila medzi najliberálnejšie v meste a mohli do nej chodiť aj ženy, takže povestný záletník Casanova kaviareň vnímal ako lovný revír.

A ak vám historické celebrity až tak veľa nehovoria, do Caffé Florian počas natáčania filmu Cudzinec zavítala aj Angelina Jolieová s Bradom Pittom. Vyhliadneme si stôl priamo pred hudobníkmi, ktorí hrajú hlavnú tému z filmu Krstný otec.

Nápojový lístok potvrdí naše podozrenie, že to tu nebude zadarmo. Espreso stojí šesť a pol eura, kapučíno dokonca až deväť a pol. Ale to nie je všetko. Čašník nám nenápadne podsunie lístok, na ktorom je vkusne napísané, že musíme počítať aj s príplatkom za živú hudbu. Je to taká maličkosť, šesť eur na osobu.

Nedá nám to a pokúsime sa s Talianmi vybabrať. Presunieme sa z ulice do pôvodných historických kójí. O chvíľu za nami príde iný čašník s rovnakým lístkom. Hudbu počuť aj tu. Takže zrátané-spočítané: fotografujeme sa v najstaršej kaviarni na svete pri kapučíne za vyše pätnásť eur. No, nebrali by ste to?

Caffé Florian: Nedáte si kávu za 15 eur? Foto: Norbert Grosz

Tvrdá konkurencia

„Ak si chcete kúpiť originálnu karnevalovú masku, musíte si dať veľký pozor,“ vysvetľuje nám predavačka Anna. V Benátkach masky nájdete doslova na každom kroku, ale ich kvalita je diametrálne odlišná. „Najlacnejšie sú umelohmotné, často ich dovážajú z Číny, kúpite ich doslova za pár eur,“ vysvetľuje.

„Tradične vyrábame masky zo špeciálnej papierovej zmesi. Ale aj v prípade tohto materiálu musíme rozlišovať strojovú výrobu od ručnej. Iba ručne vyrobené masky sú skutočné umelecké diela, niektoré z nich stoja aj stovky eur.“

V predajni ateliéru Il Canovaccio je rušno. Skupina dospelých Američanov si pozorne prezerá masky, zatiaľ čo ich deti hádžu na štýlový klavír najnovší hit benátskych ulíc - umelohmotné prasiatko, ktoré sa pri údere o rovnú plochu rozpleskne a vzápätí vráti do pôvodného tvaru.

„Môj šéf je skutočný umelec,“ hovorí nám Barbora, kým ju nasledujeme do malej dielne v rohu predajne. „Základom masky je papier maché, špeciálna zmes papiera, lepidla a vody, ktorú nalievajú do foriem,“ narýchlo nám opisuje tradičný výrobný postup a ukazuje kamennú formu.

Tá je tiež mimoriadne dôležitá. Každá je unikát a práve od nej sa odvíja konečný vzhľad masky. „Po vyliatí do formy sa papierová zmes suší, potom sa z nej odstraňujú prípadné nerovnosti a nakoniec sa farbí. Výsledok je spravidla úchvatný,“ nadchýna sa Barbora.

Nič bez reklamy

Od predajne Il Canovaccio je k povestnému mostu Rialto cez Canal Grande zo 16. storočia zopár minút chôdze. A to sa občas veľmi pomaly predierame cez húfy turistov, ktorých ročne príde do Benátok priam neuveriteľných dvadsať miliónov.

Na renesančnej stavbe sa stretávame s chronicky známym obrazom. Návštevníci sa tlačia pri stánkoch s najrozličnejším tovarom - od bežných suvenírov cez miestne ovocné špeciality až po hodinky a šperky.

Trochu rušivo pôsobia iba plachty, zakrývajúce časti mosta, ktoré práve rekonštruujú. Menší šok zažijeme, až keď sa na Rialto pozrieme od reštaurácií pozdĺž Canala Grande. Svieti na ňom obrovská reklama. Ako sme sa dozvedeli, za „ozdobu“ môžu vysoké náklady už viac ako rok trvajúcej rekonštrukcie mosta.

Rialto: Povestný most zdobí reklama. Foto: Norbert Grosz

Módny magnát Renzo Rosso prispel na ňu sumou päť miliónov eur pod jednou podmienkou - že na moste budú umiestnené reklamy propagujúce jeho značky. Zároveň prisľúbil, že tieto „bilbordy“ budú vkusné, priam umelecké.

Mimochodom, most už rekonštrukciu naozaj potreboval. Podľa odborníkov mu úplný kolaps síce nehrozil, ale boli viaceré náznaky, že čas začína mať na stavbu zhubný účinok. V lete 2011 sa napríklad zrútili viaceré malé stĺpiky podporujúce zábradlie.

S GPS

„Gondolierom som 31 rokov. Je to drina, ale nesťažujem sa. Teraz je to predsa len lepšie ako v minulosti,“ povedal nám Flavio. Na nedostatočnú vyťaženosť sa s kolegami naozaj nemôžu v týchto dňoch sťažovať. Asi polhodinová okružná jazda na gondole stojí osemdesiat eur, v noci si priplatíte dodatočných dvadsať za romantiku.

Napriek nie celkom ľudovým cenám je na nástupištiach na povestné benátske plavidlá rušno. Pri plavbe sme potom v jednom z menších kanálov dokonca zažili skutočnú dopravnú zápchu. Ku gondolám sa pridalo niekoľko vodných taxíkov a zrazu nebolo kam prejsť. Našťastie, výreční talianski gondolieri rýchlo nájdu spoločnú reč a spoločné východisko.

„Takto to je takmer každý deň od mája do októbra,“ naznačil nám Flavio, ako dlho v Benátkach trvá hlavná turistická sezóna. Na porovnanie s minulosťou sme sa ho však pýtali v súvislosti s nedávnou zmenou predpisov. V roku 2013 sa s gondolou zrazil vodný autobus, takzvané veporetto, pričom zahynul nemecký turista.

V dôsledku toho úrady prijali viaceré opatrenia s cieľom zvýšiť bezpečnosť plavby po kanáloch. Gondoly už napríklad musia mať poznávacie značky a GPS zariadenia. „Sú to síce pre nás drobné komplikácie, ale dá sa s tým žiť,“ dodal gondolier.

Relax