Rozdielne: Benešovci a Gottwaldovci v roku 1947. Hana Benešová, vľavo, študovala na Sorbonne v Paríži, Marte Gottwaldovej sa vzdelania nedostalo.

Klavírna virtuózka, bojovníčka za práva žien aj nemanželská dcéra. Aké boli manželky československých prezidentov?

O súkromí československých komunistických prezidentov sa veľa nepísalo, o ich manželkách takmer vôbec

Relax

Manželky prvých československých prezidentov boli dámy. Charlottu Garrigue Masarykovú od dievčenských rokov vábilo výtvarné umenie, literatúra, ale najmä hudba. Ako sedemnásťročná odišla z New Yorku študovať klavír na lipské konzervatórium. Ako manželka významného filozofa, politika a neskôr prezidenta sa podieľala na jeho úspechoch.

Na jej podnet Masaryk zaradil do prvej československej ústavy paragraf o rovnoprávnosti žien. Dôsledne odmietala oslovenie „milosťpani“ a pozdrav „ruky bozkávam“. Hana Benešová študovala na Sorbonne v Paríži a manželovi, neskôr profesorovi, pomáhala opravovať kompozície študentov, opisovala texty prednášok... Obe boli všeobecne uznávané.

Chcela byť elegantná: Manželka prvého komunistického prezidenta Klementa Gottwalda nosila kožuch aj v horúčavách. Foto: tasr

Pokorujúca mladosť

Marta Holubová, neskôr Gottwaldová, toľko šťastia nemala. Nedostalo sa jej vzdelania. Narodila sa ako nemanželské dieťa vdove, ktorej muž bol sluha na arcibiskupstvom dvore. Dcéra sa po skončení základnej školy učila za čašníčku, ale zakrátko kapitulovala. Tak trochu sa potĺkala životom. Živila sa ako slúžka - a vraj nielen ako slúžka - v Ostrave, v Trenčíne, potom sa vrátila do rodiska, do Kopřivnice.

Na akejsi tancovačke padla Marta Holubová, údajne celkom švárna deva, do oka o tri roky staršiemu poddôstojníkovi z povolania Klementovi Gottwaldovi. Plodom ich lásky bola dcéra. Nezatajoval ju, ale ani nemal záujem navliecť sa do chomúta. Službu u vojakov zanechal, nejaký čas sa venoval svojmu pôvodnému povolaniu, stolárčine, potom sa vrhol na politiku. Začínal vo Vrútkach. Aby unikol pred Martou?

Marta ho tam aj s dcérou vyhľadala. Kolovali chýry, že niekoľko ráz ušiel pred ňou von oknom so slovami: „S takou kurvou naozaj nemôžem žiť.“ Ale súdruhovia ho priškripli. Napísali mu: „Pred niekoľkými mesiacmi si vydal spisok o zásadách komunistického človeka, kde tvrdíš niečo iné. Táto súdružka nie je k..., ale obeť kapitalistického systému, a ty s ňou budeš žiť.“

Traja ľudia, ktorí sa narodili ako plod nemanželskej lásky (Gottwald otca nepoznal), nemali ustlané na ružiach. Klement veľa času venoval straníckej činnosti, schôdzam, a keďže prebojovával tvrdú boľševickú líniu, rodina bola často vystavená policajným návštevám. Keď v roku 1934 vydali na Gottwalda zatykač a Národné zhromaždenie ho zbavilo poslaneckej imunity, emigroval i s rodinou do Sovietskeho zväzu. Tam im nastali lepšie časy.

Nakoniec ustúpila: Božena Novotná nechcela, aby sa Antonín stal prezidentom. Foto: ČTK

Milosťpani

Pani prezidentová! Ona, ktorú okolnosti vyniesli zo spoločenského bahna na najvyšší stupienok spoločnosti. Nevedela, ako sa má správať. Hľadala si vzor a našla ho najmä vo svojej predchodkyni. Chcela byť elegantná ako ona a dala si šiť šaty podľa jej vzoru. Lenže pani Benešová bola štíhla a súdružka Gottwaldová objemných rozmerov. Tá prvá mala vkus, tá druhá nie.

Marta Gottwaldová na sebe nešetrila, rada sa parádila, šaty si dala šiť v najdrahších salónoch, obľubovala kožuchy, nosievala ich dokonca aj v horúčavách. Pozerajte, ako sa oblieka pravá dáma! Pravá dáma si rada vypila a hrala mariáš, nerada čítala, bola veselá, hlučná, chcela upútavať pozornosť, mala rada vtipy a často sekírovala muža. Lekár odporúčal prezidentovi prechádzky a zväčša chodieval spolu s manželkou. Jej sa často nechcelo a radšej nalievala mužovi, notorikovi, alkohol.

Do politiky sa neplietla. Za prvej republiky síce plnila niektoré manželovi príkazy - doručiť správu, zatajovať jeho činnosť pred úradmi -, ale z vlastnej iniciatívy sa do ničoho nezapájala. Nikdy ani nebola organizovaná v strane. Keď to Gottwaldovi vyčítali, odbil ich: „Takto je to azda lepšie.“ Po procese so Slánskym a ďalšími funkcionármi však povedala: „Ďalšie generácie nás budú preklínať.“ Robotnícka pani prezidentová sa nechala oslovovať „milosťpani“ . Komunistickí pohlavári sa predbiehali, kto jej donesie krajšiu kyticu kvetov.

Držgroš

Josefa Slánska napísala vo svojich pamätiach o Marte Gottwaldovej z čias ich spoločného pobytu v Sovietskom zväze: „Pre mňa zháňala, čo mohla, nosila mi potraviny, ba kúpila mi i šaty a k tomu obrus. Jednoducho to, čo dostala, len aby mi urobila radosť.“ Manželka popraveného generálneho tajomníka komunistickej strany nemala dôvod vychvaľovať Gotwaldovcov, takže to, čo napísala, je asi pravdivé. Klement bol vtedy tajomníkom Kominterny a dostal sa aj k exkluzívnejšiemu tovaru. Napríklad k ovociu alebo k zemiakom.

Marta sa ako pani prezidentová dostala k oveľa väčšiemu blahobytu. A tak priam zákonite sa stala držgrošom. Iní tento neduh pripisujú tomu, že v mladých rokoch si jej rodina užila veľa biedy a všetko si väčšmi vážila. Do honosných šiat však veľa investovala, napríklad do kuchyne málo. Kolovali chýry o jej lakomstve. Kľúče od špajze mala len ona. Vydávala suroviny, dozerala na kuchárov v hradnej kuchyni, aby využili každý kúsok, ba aby spracovali aj zvyšky z predchádzajúceho dňa.

Spriaznené duše: Marie Zápotocká sa nehrala na veľkú dámu, vždy stála po manželovom boku. Foto: ČTK

Zanietená Zápotocká

S Martou Gottwaldovou nemala veľa spoločného. Azda iba to, že aj jej dcéra sa hlásila na svet skôr. Lenže Antonín Zápotocký nezaváhal a hneď si ju zobral za manželku. Boli to spriaznené duše - obidvaja sa s nadšením venovali robotníckemu hnutiu. Obaja si to často aj odskákali. Osobitne po 1. svetovej vojne, keď sa Antonín vrátil ako zanietený Leninov prívrženec.

Chcel urýchlene postupovať ako on, ale pokus o boľševický prevrat v Československu v roku 1920 sa nepodaril a Zápotockému vymerali rok a pol väzenia. Nestačili vojnové roky, ďalej sa sama musela starať o dve dcéry. Ešte horší osud ich postihol za 2. svetovej vojny. Obaja sa ocitli v koncentračnom tábore. Ju odviezli na jar 1942, na slobodu sa dostala v apríli 1945.

Potom nasledovali šťastné roky. Manžel postupoval vo funkciách a po Gottwaldovej smrti sa ocitol v najvyššej. Bola jeho veľkou oporou. Dokonca aj vtedy, keď prispeli k zatknutiu Slánskeho. V ten večer pozvali Slánskych na večeru a zdržiavali ich dovtedy, kým im bezpečnosť nepripravila doma pascu. Tam ich zatkli. Marie Zápotocká sa ako prezidentova manželka nehrala na dámu veľkého sveta. Zostala v jeho úzadí a verná komunistickej ideológii.

Musela predsa vedieť, akých neprávostí sa režim dopúšťa. No vtedy už žila v bubline. Po mužovej smrti ju režim odmenil sa celoživotné služby rodnej strane, pridelili jej vilu, peknú penziu a šoféra. Jej meno ešte raz preniklo na verejnosť v roku 1968. Napodiv, podporila obrodný proces a dokonca niekoľko ráz odsúdila inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa.

V Bratislave: Irena Svobodová, vľavo, vedľa nej manželka komunistického funkcionára Vasila Biľaka Anna, počas návštevy prezidenta Ludvíka Svobodu na Slovensku. Foto: TASR

Rezolútne nie

V novembri 1957 odletela československá vládna a stranícka delegácia do Moskvy na oslavy 40. výročia Veľkej októbrovej revolúcie. Chýbal v nej prezident Zápotocký. Bol chorý, dostal infarkt, potom ešte ďalší a podľahol mu. Československá delegácia sa vracala domov, čakala na príchod áut, no v poslednej chvíli dobehol udychčaný minister vnútra Rudolf Barák s odkazom, že sa ihneď majú vrátiť k súdruhovi Chruščovovi. Ten prejavil hlbokú sústrasť a tlmočil požiadavku, že by za nového prezidenta mali zvoliť Antonína Novotného.

Po Benešovej smrti jeho funkciu prevzal predseda vlády Gottwald, po ňom zasa predseda vlády Zápotocký. Nepatrila tá funkcia Viliamovi Širokému, vtedajšiemu ministerskému predsedovi? Navyše bol Slovák a už by sa patrilo, aby ten post obsadil slovenský súdruh. No keď v Moskve zapískali, v Prahe sa postavili do pozoru. Je jedno, či za Stalina, alebo za Chruščova.

Rezolútne proti sa postavila Božena, Novotného manželka. Božka s Toníkom sa poznali od detských rokov. Historik Jiří Pernes píše o nej, že „nevynikala ani krásou, ani inteligenciou, bola však dobrá, tichá a poslušná“. Obaja boli robotníci, obaja chodili cvičiť do robotníckych telovýchovných organizácií, obaja pracovali v strane. Antonín sa vypracoval na vysokého straníckeho funkcionára a doma bol len ako na návšteve. A teraz ho odrazu chcú ešte aj povýšiť?! Neexistuje!

Po návrate z Moskvy prežili manželia ťažkú noc. Neskôr o tom povedala: „Šli sme spať s rozhodnutím, že kandidatúru neprijme.“ Tak to Novotný na predsedníctve strany aj povedal. Za Boženou sa prihnal Vladimír Koucký, jeden z najzanietenejších súdruhov, a vynadal jej. Čo je ona za súdružku, keď osobný záujem povyšuje nad stranu? Po rokoch povedala: „Div som sa z toho nerozplakala.“ Podriadila sa, ale až do konca zostala v úzadí - tichá a poslušná. Umrela v apríli 1980. Jej hrob pripomína čierny náhrobný kameň, na ktorom nie je nijaké meno, nijaký dátum, nijaké písmeno.

Povinná jazda manželiek: Na prechádzke v parku v Lánoch - sprava Nina Chrušcovová, manželka prvého tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, Božena Novotná, manželka prvého tajomníka Komunistickej strany Ceskoslovenska, Marie Zápotocká, manželka ceskoslovenského prezidenta, a Margita Široká, manželka predsedu vlády. Foto: ČTK

Zažili aj útrapy

Manželky československých prezidentov nemali ustlané na ružiach. Žili v prelomových obdobiach dejín a museli pykať za činy svojich mužov.

Charlotte Garrigue Masaryková: Keď sa jej manžel dostal do sporu s českými nacionalistami, rozvášnený dav ju div neukameňoval. Za 1. svetovej vojny si to celá rodina odskákala za činnosť, ktorú budúci prezident rozvíjal v zahraničí. Ju neuväznili, lebo bola ťažko chorá, zato ich dcéru Alicu áno.

Hana Benešová: Počas prvej svetovej vojny tri roky nevidela manžela.

Marta Gottwaldová: Dlhé roky prechádzala kalváriou. Najprv biedou, potom v strachu o muža, sfanatizovaného myšlienkou svetovej proletárskej revolúcie, ešte neskôr padaním hláv v jej okolí. Ešte aj na jeho pohrebe vykrikovala, že ho zavraždili v Moskve, keď bol na Stalinovom pohrebe. Umrela pol roka po ňom, keď predtým schudla takmer šesťdesiat kíl.

Božena Novotná: Antonína zatklo gestapo a z koncentráka sa vrátil až o štyri roky. Jeho manželka so synom boli odkázaní na pomoc cudzích ľudí.

Irena Svobodová: Manželka siedmeho československého prezidenta sa musela za 2. svetovej vojny ukrývať pred nacistami. Aj pre muža, aj pre činnosť, ktorú rozvíjala proti nim. Ich syn Miroslav zomrel v koncentráku. Musela prežiť i pokoru, ktorú im uštedril komunistický režim, keď generála Svobodu zbavili funkcií a poslali na zapadákov na Moravu.

Relax