Koľko majú náhradných hokejok? Toto ste o výstroji hráčov nevedeli

Do dejiska hokejového šampionátu poputovali okrem hráčov a realizačného tímu aj neuveriteľné dve tony materiálu. Kto chlapcom zabezpečuje výstroj a koľko stojí?

Hokej je na výbavu náročný šport, hráčsky výstroj zvykne vážiť aj deväť kíl. Brankári si na seba nahadzujú pätnásť až dvadsať kíl.

„Do dejiska šampionátu sme vypravili zhruba dve tony materiálu. Prvých tisíctristo kilogramov išlo napred dodávkou, zvyšok autobusom. Keď sa ide do zámoria, všetko ide lietadlom, no Česko je blízko. Aj do Švédska, Nemecka či Švajčiarska využívame dodávku,“ objasňuje výstrojový manažér nášho hokejového zväzu Miroslav Karafiát, bývalý tréner ženskej hokejovej reprezentácie.

Hokejisti majú vlastný výstroj z klubov, no len čo dostanú reprezentačnú pozvánku, zväz sa o nich stará aj z materiálovej stránky. „Každý hráč bude mať na šampionáte priemerne dvanásť náhradných hokejok, no sú takí, čo si berú aj osemnásť. Vyrábajú sa im na mieru, zväz zabezpečuje výrobu. Prípadne si ich nechajú vyrobiť sami a my preplácame faktúry,“ pokračuje Karafiát.

Drevu odzvonilo

Drevené hokejky medzi nimi nenájdete, hoci hviezdy ako Jozef Stümpel či Žigo Pálffy na ne dodnes nedajú dopustiť. Súčasné kompozitné, s ktorými medzi prvými vybehol na ľad Kanaďan Paul Kariya v roku 1995 a dal s nimi za sezónu päťdesiat gólov, však vytlačili pôvodný materiál.

„Hovorí sa, že kompozitné vydržia viac, ale nie je to pravda. Sú krehké, lámu sa. Stačí, keď dostanete sekeru - úder hokejkou na hokejku - a často nevydržia,“ hovorí Karafiát. Aj preto hráči potrebujú náhradné.

„Na zápas majú zvyčajne tri-štyri hokejky, niektorí však už v prípravných zápasoch zlomili dvanásť. Pamätám si, ako raz Zdeno Cíger v zápase so Švédskom zlomil tri. A to hrával s tými najdrahšími.“

Zväz zabezpečuje hráčom aj rukavice v slovenských farbách a návleky. „Tie si potom dávajú na nohavice, v ktorých si zvykli hrávať v kluboch. K tomu dve súpravy dresov, jedny svetlé, jedny tmavé. Nie sme futbal, u nás sa dresy po zápasoch nemenia,“ smeje sa Karafiát.

Korčule za tisícku

Korčule, na ktoré sú hráči hákliví, im často stačia jedny na celý turnaj. No rezerva musí byť. „Ak v nich hrá celú sezónu, po ôsmich mesiacoch bývajú dosť zdemolované. Každý hráč musí mať na šampionáte aspoň dva páry.

Tímy majú k dispozícii aj náhradné nože. Niektorí hokejisti si ich dávajú brúsiť každý deň, iní každý druhý. Korčule sú najdrahšia záležitosť. Keď sú vyrobené na mieru v Kanade, vyjde pár aj na tisíc eur. Aj teraz čakám na jedny pre Bartoviča. No oplatí sa, kanadské sú kvalitnejšie.“

Brankárske korčule majú nižšie nože. Gólmani si korčule potom viažu o spodnú časť betónov špeciálnymi remeňmi. „S brankármi je pred MS vždy najväčší problém. Musíme ich odmerať. Veľkosť lapačiek, vyrážačiek, betónov, všetko musí sedieť a spĺňať predpísané rozmery. Ak nie, tak sa maséri zapotia. Musia to ručne orezávať a obšívať,“ tvrdí Karafiát.

Od dvetisíc vyššie

Hokejisti toho majú na sebe až-až. Ochrannú vestu, chránič ramien, krku, lakťov, holených kostí či suspenzor, ktorý zabraňuje bolestivým zraneniam najchúlostivejších častí. Pod tým všetkým spodnú bielizeň, ktorej sa hovorí ribano.

Mnohí nezabúdajú ani na chránič chrupu, aby nemuseli tak často chodiť k zubárovi. Brankársky výstroj vrátane ponožiek sa skladá zo šestnástich častí.

„Kompletný výstroj sa dá zohnať aj za tristo eur, no profesionálne vybavenie vyjde zhruba na dve tisícky. Ale aj na oveľa viac,“ informuje nás vedúci špecializovanej hokejovej predajne v Bratislave.

Na ilustráciu, nemecká špecializovaná firma robí na mieru aj chrániče na základe sadrových odliatkov z karbónových vlákien. Len ten kolenný stojí takmer dvetisíc eur.

V bratislavskej predajni ponúkajú drevené hokejky zhruba za 50 eur, cena kompozitných sa začína niekde na 215 eurách. Kým kompozitné sa vyrábajú zväčša v Číne a v Mexiku, drevené zvláda aj neďaleká Ukrajina.

Aj v hokeji všetko napreduje. Hmotnosť chráničov je podľa Karafiáta z roka na rok nižšia. „Hokej je rýchlejší a tvrdší, no telo viac chránené. Helmy boli voľakedy plastové škrupinky, ktoré mali vpredu a vzadu penu na spánky. Teraz sú čalúnené, so špeciálnymi trojcentimetrovými penovými výplňami,“ dodáva.

Hokejistu bez helmy dnes nenájdete. Do roku 1928, keď sa s ňou vydal v NHL na ľad George Owen, ich svet nepoznal. V prípade Owena to bola skôr frajerina ako seriózna snaha chrániť si hlavu. Používal ju predtým pri hraní amerického futbalu. Viac mu na hlave zavadzala, než pomáhala.

Helmy boli dobrovoľné do sezóny 1978/1979. Dnes sú povinné - v NHL aj na majstrovstvách sveta. Posledným hráčom v NHL, ktorý si trúfol ísť na ľad bez nej, bol Craig McTavish zo St. Louis Blues - v sezóne 1996/1997.

Vianočné tipy na darček