Devätnásťmetrová loď Santa María bola najdlhšia z troch plavidiel Kolumbovej výpravy. Získal ju z druhej ruky a bola ťažkopádna a pomalá.

Kolumbove lode: Slávny moreplavec ich získal z druhej ruky

Americký archeológ verí, že pri Haiti našiel vrak lode Santa María, na ktorej Kolumbus objavil Ameriku

Keď tretieho septembra 1492 vyplával Krištof Kolumbus zo španielskeho prístavu Palos de la Frontera, veril, že sa mu podarí nájsť novú cestu do Indie. Vlajkovou loďou výpravy sa stala Santa María de la Inmaculada Concepción, známa pod skráteným menom Santa María, či pod prezývkami La Capitana alebo La Nao, sprevádzali ju Nina a Pinta.

Už o desať týždňov námorník Juan Rodriguez Bermejo zbadal z hliadkového koša pevninu. Až do svojej smrti bol Kolumbus presvedčený, že jeho noha spočinula na ázijskom kontinente a stal sa prvým, komu sa podarilo dostať do Indie kratšou cestou. Pôct, ktoré si neskôr vyslúžil od španielskeho kráľa v Lisabone, sa však jeho „Svätá Mária“ už nedočkala.

Na Štedrý deň vinou nepozornosti kormidelníka narazila na koralový útes pri pobreží dnešného Haiti a roztrieštila sa. Drevo stroskotanej lode použil Kolumbus na vybudovanie osady pre námorníkov a na počesť dátumu, keď sa udalosť odohrala, ju nazval Navidad - Narodenie Pána. Zvyšok lode klesol na dno.

Najväčší objav za päťsto rokov

Keďže presné miesto stroskotania nik nezaznačil, utopená v piesku a obrastená morskými riasami chátrala Santa María na morskom dne vyše pol tisícročia. Začiatkom mája však expedícia vedená populárnym americkým hľadačom vrakov a morským archeológom Barrym Cliffordom oznámila, že Kolumbovo plavidlo údajne našla pri severnom pobreží Haiti.

Zostáva len maličkosť - zozbierať zo dna dostatok dôkazov, že ide ozaj o stroskotanú Santa Maríu. Ak by sa to potvrdilo, išlo by o najväčší objav podmorských archeológov za posledných päťsto rokov.

„Všetky geografické, archeologické a topografické dôkazy dôrazne naznačujú, že tento vrak je skutočne Kolumbova Santa María,“ povedal médiám Barry Clifford. Neubránil sa pritom dojatiu. Veď po Santa Maríi pátra vyše desať rokov. Prvú expedíciu absolvoval v roku 2003.

Vykradnutá

Čo Clifforda vedie k presvedčeniu, že ide práve o Santa Maríu? Okrem pozorného štúdia Kolumbových denníkov a zvyškov obydlí Kolumbovej posádky na severných brehoch ostrova, ktoré objavili pred desiatimi rokmi, aj fotodokumentácia všetkých vrakov či možných vrakov odpočívajúcich pod hladinou mora pri severnom pobreží Haiti.

Ich podrobné skúmanie prinieslo zaujímavé výsledky - jeden z vrakov disponoval okrem iného delom, ktoré zodpovedalo kolumbovskej ére. „Keď som k tomu všetkému prirátal pôsobenie vodných prúdov, vyšlo mi, že zvyšky lode, ktorú som predtým prehliadol, by mohli patriť Santa Maríi. Bolo to veľmi vzrušujúce a dojímavé zároveň,“ hovorí Clifford s tým, že Santa María je pre neho čosi ako Mount Everest vrakov.

„Haitská vláda bola veľmi ústretová,“ dodáva, „teraz musíme pokračovať v spolupráci, aby sme vytiahli všetko, čo ešte vo vraku zostalo.“ Cliffordova poznámka nie je náhodná. Po tom, ako sa pred desiatimi rokmi potopili k vraku a jeho poloha prenikla na verejnosť, potopili sa k nemu mnohí dobrodruhovia a hľadači pokladov.

Loď poriadne vybrakovali, ukradli dokonca aj delo, ktoré ešte pred desiatimi rokmi potápači z Cliffordovej výpravy odfotografovali - vedci sa totiž vtedy sústredili len na fotodokumentáciu, na povrch nevyniesli žiadny artefakt. Clifford netají, že po tom, ako všetko zdokumentujú, by trosky lode rád dostal na povrch.

Plávajúca špajza

Mimochodom, hoci je dnes Kolumbova výprava ovenčená slávou, konala sa v podmienkach, ktoré boli, jemne povedané, úbohé. Všetky tri lode - Santa Maríu, Ninu aj Pintu - získal Kolumbus z druhej, ba až z tretej ruky a mohol byť rád, že ich vôbec má. Ani ich rozmery neboli veľkolepé.

Najväčšia Santa María mala iba niečo vyše devätnásť metrov, bola ťažkopádna a pomalá. O rozmeroch zvyšných dvoch lodí môžeme iba špekulovať, ale podľa historiek námorníkov neboli väčšie než priemerné jachty. Kým Nina a Pinta prepravovali najmä námorníkov, Santa María bola akousi plávajúcou špajzou.

No aj keď o posádke kolovali rozličné strašidelné historky - údajne bola zostavená z trestancov -, v skutočnosti sa na lodiach ocitli iba štyria chlapi, ktorí mali problémy so zákonom: muž, čo zabil súpera v súboji, a jeho traja priatelia, ktorí mu pomáhali utiecť z väzenia.

Zvyšok posádky tvorili skúsení námorníci z andalúzskeho prístavu Palos, z Galície a zo severozápadného Španielska.

Hoci podľa romantických príbehov španielska kráľovná Izabela Kastílska použila náhrdelník od manžela ako zálohu na úver na Kolumbovu cestu, v skutočnosti moreplavca financovalo konzorcium siedmich zámožných bankárov so sídlom v Seville. Zaujímavé je, že skupina mala väzby na Ameriga Vespucciho, ktorý dal neskôr meno americkému kontinentu.

Zabití domorodcami

A ako to bolo vlastne so stroskotaním lode? Wikipédia uvádza, že zaň mohol čiastočne aj Kolumbus, ktorý po jednej z osláv na počesť úspešnej cesty prinútil námorníkov, aby pokračovali v ceste na Kubu.

Chlapi unavení plavbou aj rumom zaspali, medzi nimi aj kormidelník, ktorý svojou prácou poveril neskúseného plavčíka. Neopatrné manévrovanie spôsobilo, že loď sa dostala na plytčinu a ostré skaliská jej okamžite rozpárali brucho.

Vnútro sa zaplnilo vodou a Kolumbovi a posádke neostalo iné, než ujsť. Keď sa na druhý deň vrátil, aby zrátal škody, uvedomil si, že loď je neopraviteľná, a tak aspoň poslal námorníkov, aby zobrali všetko, čo by sa mohlo hodiť. Dlhé roky sa verilo, že z lode zostala iba kotva.

Španieli ju vylovili z mora na predpokladanom mieste stroskotania a dnes je vystavená v haitskom Musée du Panthéon National Haitien. Drevo Santa Maríe dalo základ námorníckej osade La Navidad, ktorá sa stala domovom pre tridsaťdeväť členov Kolumbovej posádky. Ich ďalší osud je však neznámy.

Keď sa Kolumbus po svojich chlapov o rok vrátil - tentoraz už s pompéznou flotilou so sedemnástimi loďami - našiel osadu vypálenú a prázdnu. Po námorníkoch nebolo ani stopy. Zomreli počas konfliktu s domorodcami či sa pozabíjali sami? Ktovie.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].