Javier Sotomayor: O rekord by mohol prísť aj legendárny Kubánec.

Koniec bradatých rekordov „bradatých atlétok“? Atletika chce vymazať zápisy dopingových hriešnikov

Atletika chce spraviť revolučný krok. Krok, ktorým by očistila svoje meno od dopingových hriešnikov minulosti.

Relax

Európska atletická asociácia (EAA) navrhla zrušiť všetky svetové rekordy, ktoré pretekári dosiahli pred rokom 2005. O zápis by tak prišiel napríklad Jan Železný (50) či Jarmila Kratochvílová (66). Hviezdy minulosti sa preto búria.

Futbalový mišmaš: Keď neexistuje krajina, neexistuje ani národný tím. Naozaj?

Tragický osud: Američanka Florence Griffithová-Joynerová vytvorila fantastické rekordy v behu na 100 a na 200 metrov. Nečakane umrela vo veku 38 rokov.
Tragický osud: Američanka Florence Griffithová-Joynerová vytvorila fantastické rekordy v behu na 100 a na 200 metrov. Nečakane umrela vo veku 38 rokov.
profimedia.sk

Rasistické športovkyne? Víťazstvo vraj oslavovali gestom zosmiešňujúcim inú rasu!

Pomocou dopingu

Studená vojna medzi Východom a Západom zúrila nielen na politickom, ale aj na športovom poli. Oba tábory chceli víťaziť za každú cenu a neraz si pri tom pomáhali dopingom. Kolovali vtipy o tom, že niektoré atlétky sa museli holiť aj dvakrát denne. Dôvodom malo byť to, že vďaka podporným prostriedkom - často na báze mužských hormónov - im rástli nielen svaly, ale aj brada a fúzy. „Svetové rekordy sú bezvýznamné, ak im nikto neverí,“ konštatoval šéf EAA Svein Arne Hansen pre BBC. Európska atletika preto navrhuje ponechať v platnosti len tie svetové rekordy, ktoré spĺňajú tri podmienky. A to, že rekord padol na podujatí s certifikátom a meracie zariadenia i rozhodcovská komisia splnili najvyššie štandardy. Atlét sa v mesiacoch pred prekonaním rekordu musel podrobiť predpísanému počtu testov.

Materská škola? Športové súťaže dospelých čoraz častejšie ovládajú deti

Ponúka východisko: Český oštepár Jan Železný prišiel s kompromisom, vďaka ktorému by o rekord neprišiel.
Ponúka východisko: Český oštepár Jan Železný prišiel s kompromisom, vďaka ktorému by o rekord neprišiel.
profimedia.sk

No a nakoniec, vzorka odobraná po rekorde bola uskladnená pre potreby opakovaného testovania minimálne desať rokov. Práve tretí bod je hlavným kameňom úrazu. IAAF totiž skladuje vzorky moču a krvi až od roku 2005. „Bradaté“ rekordy, ktoré sú v platnosti viac než 12 rokov, by v tom prípade neplatili.

Cyklistický boom: Bikeri bojujú o každý centimeter priestoru

Sú teraz všetci čistí?

Azda najostrejšie vystupuje proti návrhu bývalá britská vytrvalkyňa Paula Radcliffová, ktorá drží rekord v maratóne. „Riadiace orgány majú povinnosť chrániť čistých atlétov a teraz znovu zlyhali. Aj keď sa spravil obrovský krok vpred, vieme zaručiť, že rekord z roku 2015 je stopercentne čistý a ten z roku 1995 nie?“ pýta sa verejne. Svetoznámy atletický manažér zo Slovenska Alfons Juck tvrdí, že EAA „treba pochváliť za odvahu“ prísť s takýmto návrhom. „Uvedomujú si, že minulosť - a nechcem menovať nikoho konkrétneho - bola farebná a všeličo sa tam udialo. Súčasná generácia atlétov nemá v niektorých disciplínach vôbec šancu atakovať svetové rekordy z obdobia 80. či 90. rokov,“ uviedol pre PLUS 7 DNÍ.

profimedia.sk

Železný ponúka riešenie

Rovnako podľa neho treba chápať čistých atlétov z minulosti. Juck bol napríklad manažérom fenomenálneho oštepára Jana Železného. „S Janom sme stále v kontakte a aj preňho je tento návrh neprijateľný, keďže podľa navrhovaných kritérií by o svoj svetový rekord prišiel. Chápe však frustráciu súčasných atlétov v niektorých disciplínach a vie si predstaviť technické riešenie,“ naznačil a dodal, že v prípade jeho disciplíny by šlo o zmenu hmotnosti či ťažiska oštepu. Znamenalo by to, že staré rekordy by sa nevymazali, iba by sa odsunuli do histórie. Súčasní atléti by súťažili s novým oštepom a prekonávali by nové rekordy. Aj množstvo ženských zápisov je v tabuľkách na prvom mieste už viac než 25 rokov. „Niektoré rekordy sa zdajú neprekonateľné - vo vrhu guľou, v behu na 100 metrov a svojím spôsobom aj na 800 metrov,“ vymenoval Alfons Juck tie najproblematickejšie.

Nečakaná smrť

Ženskú stovku ovládla Američanka Florence Griffithová- Joynerová počas národnej kvalifikácie na olympiádu 1988 v Soule časom 10,49 sekundy. Zarážajúce je, že predtým bolo jej maximum 10,96 sekundy. Osobný rekord si teda vylepšila o neuveriteľných 47 stotín sekundy. Podľa viacerých jej súčasníkov dosiahla pred olympijskou sezónou výrazný nárast svalovej hmoty. Kariéru ukončila týždeň po tom, čo IAAF oznámila, že bude neohlásene testovať atlétov aj mimo súťaží.

Zomrela nečakane vo veku 38 rokov. A hoci ju počas olympijských hier v Soule veľakrát testovali, nikdy jej nič nenašli. Druhý najlepší čas na 100 metrov patrí jej krajanke Carmelite Jetterovej z roku 2009 a má hodnotu 10,64 sekundy.

Československá stopa

Rekord v behu na 800 metrov žien drží československá reprezentantka Jarmila Kratochvílová. Má hodnotu 1:53,28 a v súčasnosti je najdlhšie platným atletickým rekordom v rámci všetkých disciplín pod otvoreným nebom. Dosiahla ho na MS v roku 1983.

Odvtedy sa k nemu najviac priblížila len Keňanka Pamela Jelimová v roku 2008, ale s časom horším o 73 stotín. Vo vrhu guľou žien drží primát sovietska atlétka Natalia Lisovská výkonom 22,63 metra, ktorý dosiahla v roku 1987 v Moskve. Rekord z haly dodnes patrí Helene Fibingerovej ešte z roku 1977, ktorý vrhla v Jablonci nad Nisou. Má hodnotu 22,50 metra. Zaujímavé je, že ak by IAAF schválila návrh o rekordoch, jeho držiteľkou sa stane Novozélanďanka Valerie Adamsová za výkon 21,24 metra. Ten ju radí až na 24. miesto historických tabuliek. Podľa Jucka je dobré, že diskusia sa začala. Predpokladá, že bude pokračovať celý rok. „Na to, aby návrh prešiel, ho však musia schváliť aj všetky ostatné asociácie z iných kontinentov,“ dodal.

Relax
  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.