Posledná spoločná: Česko-slovenská hokejová radosť.

Koniec dvoch ér. Aká bola posledná olympiáda pod vlajkou Česko-Slovenska?

V roku 1992 sa OH a ZOH konali naposledy v jednom roku a naposledy so spoločnou reprezentáciou Česko-Slovenska.

Pred rovným štvrťstoročím, v nedeľu 9. augusta 1992, sa uzavreli dve historické olympijské kapitoly. V ten deň sa skončili Hry XXV. olympiády v Barcelone, na ktorých sa naposledy predstavila spoločná československá výprava.

Česká a Slovenská Federatívna Republika prestala existovať 31. decembra toho roku a v priestupnom roku 1992 sa naposledy okrem letných olympijských hier (OH) konali aj zimné olympijské hry (ZOH).

Rozluka po 68 rokoch

Celých 68 rokov - od VIII. OH 1924 v Paríži a premiérových ZOH 1924 vo francúzskom Chamonix - sa športový výkvet sveta vždy v priestupnom roku (s výnimkou dvoch vojnových - 1940 a 1944) stretával najprv na zimných a potom na letných olympijských hrách. To sa v roku 1992 skončilo. ZOH vo francúzskom Albertville a OH v španielskej Barcelone boli v olympijskej histórii posledné v tom istom roku. Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v roku 1986 rozhodol, že sa zmení cyklus ZOH - počnúc rokom 1994 ich presunul na párne roky medzi priestupnými, čo platí aj dnes.

Motívy tejto zmeny boli pragmatické - rozloženie cyklu olympiád na jednej strane uľahčilo národným olympijským výborom prípravy účasti ich výprav a na druhej strane MOV umožnilo generovať väčšie príjmy z predaja vysielacích práv a z celosvetového marketingu. Barcelona mohla za pridelenie olympiády vďačiť do značnej miery svojmu rodákovi Juanovi Antoniovi Samaranchovi. Ten už od roku 1980 ako prezident pevnou rukou riadil MOV. Katalánska metropola hrami oslávila 500. výročie legendárnej Kolumbovej výpravy, pri ktorej objavil Ameriku. Vďaka rozumnému plánovaniu pre svoj všestranný rozvoj vyťažila z olympiády viac než ktorékoľvek mesto pred ňou. Výrazne sa zmodernizovala, skrásnela a stala sa turistickou top destináciou.

Organizačne aj celkovou atmosférou jednoznačne prevýšila rozporuplné a komerčné Albertville. Olympijskú premiéru zažilo v Albertville akrobatické lyžovanie, rýchlokorčuliarsky šorttrek a ženský biatlon, v Barcelone zase bedminton a bejzbal. V Albertville sme naposledy boli svedkami takzvaných ukážkových súťaží - v curlingu a v rýchlostnom lyžovaní. Pri tréningu v ňom sa v Les Arcs zabil Švajčiar Nicolas Bochatay.

Politické zmeny

ZOH a OH sa v roku 1992 konali po búrlivých politických zmenách vo svete, najmä v Európe. Zjednotenie Nemecka, rozpad Juhoslávie i Sovietskeho zväzu a postupujúca deštrukcia režimu apartheidu v Južnej Afrike sa, pochopiteľne, prejavili aj na olympiádach. Južná Afrika sa vrátila pod päť kruhov po 28-ročnej prestávke. Po bojkotoch OH v Los Angeles 1984 aj v Soule 1988 sa opäť predstavila Kórejská ľudovodemokratická republika. Celkový počet zúčastnených krajín v porovnaní s nedávnou minulosťou výrazne stúpol, takže čísla z oboje hier boli rekordné.

V Albertville štartovalo 1 801 športovcov reprezentujúcich 64 národných olympijských výborov (NOV), do Barcelony vyslalo 172 NOV spolu 9 367 športovcov. Z niekdajšej Juhoslávie už v Albertville samostatne štartovali výpravy Chorvátska a Slovinska. Individuálni športovci zo zvyšku bývalého štátu vzhľadom na vojnové udalosti na Balkáne mohli štartovať len ako nezávislí účastníci pod olympijskou vlajkou. Tímy z Juhoslávie, ktoré sa kvalifikovali na OH v Barcelone, však povolenie na štart nedostali. Z toho vyťažili vodní pólisti Česko-Slovenska, ktorí dostali dodatočné pozvanie.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].

Vianočné tipy na darček