Popularita: V New Yorku dokonca funguje reštaurácia inšpirovaná nindžami.

Koniec nindžov: Povestní japonskí bojovníci odchádzajú do histórie

Záhadní bojovníci z Japonska prenikli v posledných desaťročiach do západnej populárnej kultúry a získali si svetovú slávu, ale ich dni sú zrátané.

Ako informuje britská rozhlasová stanica BBC, na svete zostali len dvaja nindžovia a ani jeden z nich nevychováva svojho nasledovníka. Napriek tomu im úplné zabudnutie zrejme nehrozí, zachovajú sa vo filmoch či ako turistická atrakcia.

Žiadni žiaci

„V čase občianskych vojen obdobia Edo boli schopnosti nindžov špehovať, zabíjať či miešať bylinné jedy a lieky mimoriadne užitočné,“ vysvetľuje 63-ročný Jiniči Kawakami, 21. hlava rodiny Pan, ktorá je jednou z 53 rodín patriacich do slávneho klanu nindžov Koka. „Ale dnes máme zbrane, internet a omnoho lepšie lieky, takže v modernej dobe umenie nindžucu nemá miesto.“

Vyštudovaný inžinier, ktorého múzeum nindžov Iga-rju označuje za posledného veľmajstra, sa práve preto rozhodol nevybrať si nasledovníka. Namiesto toho vyučuje históriu nindžov na univerzite v meste Cu v prefektúre Mie. Kawakami sa začal učiť nindžucu, teda umenie nindžov, ako šesťročný pod dozorom majstra Masaza Išidu. „Myslel som si, že sa iba hráme, nevnímal som to ako výcvik,“ smial sa v rozhovore pre BBC.

Americký nindža: Michael Dudikoff vo filme z roku 1985 ovládal nindžucu, naučil sa ho od trénovaných japonských bojovníkov.Foto: Profimedia.sk

„Občas som dokonca mal obavy, či ma netrénuje za zlodeja, lebo ma učil kráčať potichu a vlámať sa do domu.“ Medzi ďalšie schopnosti nindžov vždy patrilo vyrábanie rôznych elixírov a výbušnín. „Dodnes dokážem vytvoriť z rastlín taký jed, ktorý obeť síce nezabije, ale vyvolá u nej symptómy nákazlivej choroby,“ tvrdí.

Záhadný

Napriek celosvetovej sláve sa nad nindžami stále vznáša rúško tajomstva. Vzťahuje sa na ich minulosť a schopnosti, navyše japonských bojovníkov obklopujú rôzne mýty a legendy. Záhadnosť im pridáva aj tmavé oblečenie, zahaľujúce celé telo s výnimkou očí, ktoré ich robí v noci prakticky neviditeľnými. Typický je aj ich pohyb bez hluku a zbrane, ktoré dokázali usmrtiť ticho a účinne. Či už ide o hviezdicu šuriken, alebo fúkačku fukija.

Služby týchto bojovníkov si spravidla najímali vznešení samuraji. Nie je však celkom jasné, kedy a za akých podmienok sa nindžovia objavili na historickej scéne. Prvé zmienky sa viažu k začiatku spomínaného obdobia Edo. To sa týka vlády šógunov z rodu Tokugawa v rokoch 1603 až 1868.

Vedľajšie zamestnanie

Išlo o odborníkov na špionáž a tiché vraždy. Nezabíjali hlava-nehlava, ako sa to môže zdať na základe hollywoodskych filmov. Súperov sa v prvom rade snažili poraziť inteligenciou, po zbrani siahali až v prípadoch núdze, tasenie meča sa považovalo za nižší stupeň bojového umenia. Šable pritom nepoužívali iba na boj, ale pomocou nich sa šplhali na strmé múry, keď chceli vniknúť do hradu alebo pozorovať svojich nepriateľov. „Neboli len zabijakmi, ako sa to môže zdať z filmov, mali aj svoje civilné zamestnanie,“ priblížil Kawakami ďalší rozmer života bojovníkov.

„Ak by boli len nindžami, jednoducho by sa neuživili.“ Sú viaceré teórie o ich zamestnaniach. Podľa niektorých nindžovia pracovali ako roľníci, podľa ďalších boli pouličnými predavačmi, čo im prišlo vhod pri špionážnych aktivitách. „Niektorí sa počas obdobia Edo stali aj samurajmi,“ naznačil Kawakami ich možný profesionálny postup.

Ešte jeden posledný

Najznámejšími klanmi nindžov sú Koka a Iga, ale v Japonsku pôsobil aj celý rad ďalších. Medzi nimi je Togakure, z ktorého pochádza druhý žijúci majster, 80-ročný Masaaki Hacumi. O svoje poznatky sa delí doma i v zahraničí.

Jiniči Kawakami: Jeden z dvoch posledných nindžov.Foto: Profimedia.sk

Založil školu bojových umení Bujinkan, ktorú celosvetovo navštevuje až tristotisíc študentov. „Sú medzi nimi aj zahraniční vojaci a policajti,“ tvrdí. Napriek tomu ani Hacumi neuvažuje o tom, že by si zvolil svojho nástupcu. „Moji študenti budú naďalej cvičiť niektoré z techník, čo používali nindžovia,“ vysvetlil pre BBC dôvody svojho rozhodnutia.

„Ale môj nástupca by musel byť osudom predurčený, aby prevzal klan. Takého nevidím.“ Majster klanu Togakure nemá obavy, že nindžovia upadnú do zabudnutia.

Z kedysi obávaných bojovníkov sa však stávajú turistické atrakcie. Múzeum v meste Iga, odkiaľ je aj povestný klan, ponúka návštevníkom z celého sveta predstavenie skupiny Ašura, ktorá predvádza triky nindžov. Okrem toho nindžovia zrejme aj naďalej budú vystupovať ako postavy v rôznych románoch, filmoch a počítačových hrách.

Mýty

Práve Masaaki Hacumi sa v nemalej miere pričinil o prienik nindžov do západnej kultúry. Ako poradca vystupoval pri natáčaní veľkého počtu hollywoodskych filmov. Medzi nimi bola aj bondovka so Seanom Connerym Žiješ len dvakrát z roku 1967, ktorá ako prvá predstavila záhadných bojovníkov širšej svetovej verejnosti. Ruka v ruke s rastúcou popularitou nindžov vznikali o nich rôzne mýty. Napríklad, že dokážu kráčať po vode, lietať či zmiznúť rýchlejšie, než žmurknete. „Je to nemožné, lebo nech trénujete akokoľvek, nindžovia sú stále iba ľudia,“ uviedol veci na správnu mieru Kawakami.

Dá sa však predpokladať, ako vznikali niektoré z týchto povier. Keďže nindžovia zručne narábali s výbušninami, vedeli vytvárať šikovné dymové clony, pomocou ktorých dokázali bleskovo unikať nepriateľom. Takže niekomu sa mohlo zdať, že jednoducho zmizli. Pokiaľ ide o kráčanie po vode, jedno z vysvetlení poskytujú archívy CIA. Podľa nich nindžovia mali akési „vodné topánky“. Išlo o drevené dosky, pomocou ktorých sa údajne udržiavali na hladine vo vzpriamenej polohe. Pohybovali sa pomocou bambusových vesiel. Pretrvávajú však pochybnosti, či je niečo podobné možné.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].