Kontroverzná architektka Zaha: Zomrelo 500 robotníkov? Čo ma po nich!

Iracko-britská architektka porušuje zákony fyziky. Pre stavby, ktoré vymyslela, však ľudia prichádzali o domy aj zomierali.

Označujú ju za prvú dámu svetovej architektúry. Nepochybne oprávnene. Vytvorila desiatky úchvatných stavieb, ktoré popierajú fyzikálne zákony, ale sú tiež na míle vzdialené akýmkoľvek iným architektonickým dielam na svete.

Hovoria o nej, že je odvážna, vizionárska, ale aj tvrdohlavá, nekompromisná, neústupčivá a občas sa vraj dokáže poriadne rozčúliť. Ako nedávno, keď náhle ukončila rozhovor v BBC, pretože redaktorka nesprávne podotkla, že pri stavbe „jej“ futbalového štadióna pre majstrovstvá sveta v Katare zahynulo tisícdvesto robotníkov.

Zaha Hadidová, britská architektka, rodáčka z irackého Bagdadu, si to však môže dovoliť. Veď sa jej BCC o pár hodín aj pokorne ospravedlnilo, pretože pohnevať si Zahu Hadidovú znamená, že proti sebe postavíte značnú časť umeleckej obce. A to nielen v oblasti architektúry.

Tvorivý záber architektky, ktorá nedávno oslávila šesťdesiatpäťku - vôbec na ňu nevyzerá -, je totiž neuveriteľné široký. V jej portfóliu nájdete nielen domy, ale aj topánky, vybavenie pre domácnosť, šperky, futuristické autá, jachty, tenisky, či trebárs scénu na koncert britskej skupiny Pet Shop Boys.

Mrakodrapy v Bratislave

Na Slovensku Zahu Hadidovú doteraz okrem architektov a znalcov umenia pravdepodobne poznali iba športoví fanúšikovia - na olympiádu v Londýne v roku 2012 navrhla unikátny plavecký štadión, ktorý vraj dokonca vďaka svojej konštrukcii pomohol zvýšiť počet rekordov. To by sa však malo onedlho zmeniť.

V roku 2010 totiž jej štúdio vyhralo projektovú súťaž na vybudovanie novej obytnej zóny na rozhraní bratislavského Starého Mesta a niekdajšej priemyselnej zóny. Projekt Čulenova podľa posledných vizualizácií zahŕňa dva vežiaky - tridsaťalebo tridsaťtriposchodové -, ku ktorým časom pribudne administratívna budova.

Mrakodrapy budú slúžiť na luxusné bývanie. A tiež ako architektonická zvláštnosť, ktorá - ako dúfajú investori z Penty - pritiahne do Bratislavy turistov a dodá jej punc ozajstnej európskej metropoly.

Nečudo, veď Zaha Hadidová si za svoju prácu vyslúžila poriadny rad ocenení. Okrem iných prestížnu Pritzkerovu cenu. Dostala ju v roku 2004 ako prvá žena a tiež ako najmladšia architektka.

Dlhá cesta k sláve

Do značnej miery za to vďačí otcovi. Podnikateľ, ekonóm a spoluzakladateľ irackej Národnej demokratickej strany bol osvietený muž, ktorý nepodľahol tradíciám a dcére poskytol kvalitné vzdelanie. Najskôr na cirkevnej dievčenskej škole vo Švajčiarsku, potom na Americkej univerzite v libanonskom Bejrúte, kde vyštudovala matematiku.

Nasledovalo štúdium na londýnskej Architectural Association School of Architecture, kde spoznala svojho mentora a budúceho prvého zamestnávateľa, holandského architekta Rema Koolhaasa. Práve v jeho štúdiu OMA sa naučila vidieť architektúru inak, než je bežné. Po dvoch rokoch otvorila vlastný ateliér.

Mať stavbu od Hadidovej je dnes vec prestíže, no pravda je, že trvalo takmer pätnásť rokov, kým štúdio, ktoré nádejná architektka založila v roku 1979, skutočne realizovalo svoj prvý projekt. Dôvod bol prostý - nikto si netrúfol previesť do reality Hadidovej odvážne a nekonvenčné návrhy.

Ona sa však nevzdávala. A nezaháľala. Učila na svojej bývalej škole, prednášala na Harvarde, Yalovej i Kolumbijskej univerzite. Svoje návrhy vytrvalo posielala do súťaží - a vyhrávala. Až v roku 1993 svet konečne uvidel, že Hadidovej projekty nie sú nereálne. Dôveru jej dala slávna nábytkárska firma Vitra, ktorá podľa jej návrhu postavila požiarnu zbrojnicu v nemeckom meste Weil am Rhein.

Nasledoval skokanský mostík v Innsbrucku, terminál prímestskej dopravy v Štrasburgu či Rosenthalovo stredisko pre súčasné umenie v americkom Cincinnati, ktoré New York Times označil za „najvýznamnejšiu budovu na území USA od konca studenej vojny“.

Čítajte viac:

Najluxusnejšie metro na svete bude pripomínať palác

Kontroverzná Zaha

Nie všetci sú však prácami Zahy Hadidovej nadšení. V súvislosti s jej stavbami sa občas objavia aj kontroverzné témy. Sem-tam preniknú na verejnosť informácie o tom, ako panovačne sa správa k svojim podriadeným i spolupracovníkom.

Vyčítajú jej extrémne náklady na realizáciu projektov - preto napríklad Japonsko po dvoch rokoch naťahovania stoplo Hadidovej návrh na štadión pre olympiádu v Tokiu v roku 2020 - či to, že jej budovy občas nie sú také funkčné ako krásne. Príkladom je olympijský plavecký štadión v Londýne, kde z niektorých miest vôbec nevidno na pretekárov.

Britský odborník na architektúru a dvorný novinár The Guardian Oliver Wainwright sa zasa čudoval tomu, že architektka prijala ponuku na stavbu kolosálneho Kultúrneho centra Gejdara Alijeva v Baku a už ju nezaujímalo, že preň azerbajdžanská vláda pokojne dala zbúrať dvestopäťdesiat domov.

Stavba bakuského centra vyvolala veľa búrlivých reakcií i demonštrácií aj preto, že sa pri nej hovorilo o zneužívaní srbských a bosnianskych robotníkov, ktorým údajne odobrali pasy, aby ich prinútili pracovať v zlých podmienkach. A kameňom úrazu bol aj spomínaný futbalový štadión v Katare.

Pri jeho stavbe síce zahynulo „iba“ päťsto robotníkov, no keď sa Zahy Hadidovej novinári pýtali, prečo sa proti tomu neohradila, odpovedala: „Ja predsa nemám s robotníkmi nič spoločné. Myslím si, že to je vec vlády. Ak je tam problém, má to riešiť ona. Ja ako architektka nemám prečo sa tým zaoberať.“

Nič ju nezlomí

„Mala by si občas možno lepšie premyslieť, od koho berie zákazky,“ napísal Wainwright vlani v júni, narážajúc okrem iného na jej projekty v Číne, Azerbajdžane, v Saudskej Arábii. Aj na dom, ktorý pre modelku Naomi Campbellovú dal postaviť jej milenec, ruský miliardár, v Moskve. Na druhej strane, tie stavby sú fakt úžasné.

A potom, Zaha Hadidová nie je zďaleka jediná architektka, ktorá prijíma objednávky od „toxických“ vlád. Na popularite to však Zahe Hadidovej očividne neuberá. Koniec koncov, práve tvrdohlavosť a neústupčivosť ju dostali tam, kde dnes je.

Na prvé miesto rebríčka svetových architektiek. Za svoju prácu dostáva ceny, jej ateliér je zahrnutý ponukami a chrlí nové a nové projekty na fantastické stavby.

A, ako sme už spomínali, nepracuje len na nich. S módnym návrhárom Karlom Lagerfeldom vytvorila cestovnú tašku pri príležitosti päťdesiateho výročia založenia módnej značky Coco Chanel, s hudobníkom Pharellom Williamsom zasa tenisky pre firmu Adidas.

Londýnsky luxusný obchodný dom Harrods, kam chodia nakupovať všetky celebrity, vrátane členov britskej kráľovskej rodiny, vlani otvoril špeciálne oddelenie s Hadidovej vybavením pre domácnosť.

Najlacnejšia je šálka za 38 libier, no kúpiť sa tam dá aj misa na ovocie za 9 999 libier. „Som si istá, že by sme mali ľuďom prinášať do ich životov trochu vzrušenia, niečo nečakané,“ tvrdí Zaha Hadidová. Ona sama to rozhodne robí. Nech už s jej prácou súhlasíte, alebo nie.

Vianočné tipy na darček