Odvážne: Vikinské ženy nielen bojovali,
ale aj velili vojskám.

Krásna bojovníčka Xena naozaj existovala. A nebola jedinou drsnou fešandou

Vedci majú dôkaz, že vo vikinských vojenských jednotkách, dokonca na ich čele, stáli aj ženy

Severanky v dávnej minulosti sa na nedostatok úcty a rešpektu zo strany mužov ťažko mohli sťažovať. Mali právo zúčastňovať sa na slávnostiach, cestovať, kam sa im zapáčilo. Prijímať mužské návštevy, správať sa a obliekať vyzývavo bez toho, aby ich okolie odsudzovalo. Vyberať si manželov alebo sa s nimi bez problémov rozviesť.

V ére Vikingov sa zúčastňovali na vojenských výpravách a nejedna povesť hovorí o divokých hrozivých bojovníčkach, ktoré stáli proti nepriateľom po boku mužov. O tom, či skutočne existovali, sa však dlho len polemizovalo. Väčšina expertov ich považovala skôr za súčasť severského „folklóru“. Dôkazy totiž neexistovali. Až donedávna.

Nejasné pohlavie

Švédsky tím vedcov sa pred časom podujal vyriešiť nejasnosti v súvislosti s kostrou človeka z desiateho storočia, ktorú objavil archeológ Hjalmar Stolpe ešte v roku 1880 na území niekdajšieho významného obchodného mesta Birka neďaleko Štokholmu. Spolu s ostatkami našiel v hrobe vikinskú výzbroj.

Keďže výška nebožtíka presahovala počas života 170 centimetrov, čo v tom čase nebolo málo, odborníci predpokladali, že ide o bojovníka muža. Napriek tomu v otázke pohlavia neboli všetci celkom jednotní, a tak špecialisti začali skúmať zvyš-ky kostry znova.

Ako píše britský Daily Mail, rozhodujúca bola analýza DNA, ktorá preukázala, že všeobecný konsenzus spred takmer pol druha storočia nebol správny. Objavené kosti totiž nepochybne patrili žene. A nie hocakej. V hrobe s ňou boli pochované dva kone, rôzne zbrane a figúrky na dobové hry. To podľa nich znamená, že žena nebola len profesionálna bojovníčka, ale musela mať v armáde vysoké postavenie.

„Figúrky napovedajú, že zrejme išlo o dôležitú osobu, ktorá sa zaoberala stratégiou a taktikou a mohla viesť vojakov do vojenských akcií,“vysvetľuje Charlotte Hedenstierna-Jonsonová zo Štokholmskej univerzity. Jonsonová ako šéfka skupiny expertov zverejnila nové poznatky v odbornom časopise American Journal of Physical Anthropology. „Tu už nehovoríme o valkýrach z dávnych ság, ale o reálnom vojenskom vojvodcovi, ktorým bola žena,“ zdôrazňuje.

Významný objav

Aby mali vedci úplnú istotu, okrem analýzy DNA urobili viacero vyšetrení kostí, ktorých tvary rovnako preukazovali správnosť ich tvrdenia. Izotopová analýza zas viedla k domnienke, že zhruba tridsaťročná žena prekonávala veľké vzdialenosti a žila kočovným spôsobom. To v kontexte s ostatnými nálezmi opäť smerovalo k predpokladu, že pôsobila vo vojenských zložkách.

„Historické písomné zdroje síce príležitostne spomínajú ženské bojovníčky,“ cituje Daily Mail profesora archeológie a starovekej histórie z univerzity v Uppsale Neila Pricea. „Až teraz sme však prvýkrát našli presvedčivé archeologické dôkazy o tom, že naozaj existovali.“

  • peg
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].