Kuriózne i krvilačné: Tieto vianočné zvyky a postavičky vás prekvapia

Zdajú sa vám niektoré slovenské vianočné zvyky čudné? Na Islande počas Vianoc straší ľudožravá mačka, vo Švédsku horí koza.

Natieranie ovocných stromov chlebovým cestom, sypanie smetí na krížne cesty či striktný zákaz vstupu žien do cudzej chalupy počas Štedrého dňa. Zdajú sa vám niektoré slovenské zvyky zvláštne? Tak sa s nami pozrite za hranice.

Horiaca koza

V našich končinách by si sotva niekto dokázal predstaviť menej vianočné zviera, ako je koza. A predsa je tento živočích symbolom Vianoc pre celú Škandináviu.

Presný pôvod tohto výberu nepoznáme, no vieme, že vianočná koza vychádza zo starých germánskych zvykov a kedysi dokonca deťom roznášala darčeky. Dnes to už robí škriatok, no vianočná koza ho pri tom sprevádza. Presne tak ako sob Rudolf Santa Clausa.

Určite najslávnejšia je vianočná koza zo švédskeho mestečka Gävle. V roku 1966 ju tam prvý raz postavili v nadživotnej veľkosti zo slamy priamo na námestí. Dnes má svoju vlastnú stránku na Facebooku a na Instagrame a pridružil sa k nej aj ďalší bizarný zvyk.

Už tridsaťkrát totiž trinásťmetrovú gavelskú kozu ktosi podpálil alebo inak zničil vrátane tej prvej. Raz sa dokonca pokúsili uniesť ju vrtuľníkom. Z podpaľovania gavelskej vianočnej kozy sa stala nová vianočná tradícia. Strážili ju viaceré švédske celebrity, Švédi uzatvárajú stávky, či prežije Vianoce v poriadku.

Čítajte viac:

Ježiško a tí druhí: Kto je vlastne Dedo Mráz a kde mačka žerie deti?

Vianočné príšery

Aj na Islande sa s Vianocami spája zviera - mačka Jólakötturinn. Na rozdiel od tých milých a prítulných však ide o krvilačného zabijaka, ktorý obchádza dediny a zožerie každého, kto nedostal nové oblečenie na Štedrý večer.

Tento čudesný zvyk má vraj korene v tradíciách starých farmárov, ktorí sa snažili do Vianoc spracovať vlnu. Usilovným robotníkom sľubovali nové šaty, lenivých, naopak, strašili, že nedostanú nič. A ešte ich aj zožerie veľká mačka.

Strašidelných bytostí chodí po svete počas Vianoc viacero. Napríklad vo Walese vraj môžete stretnúť Mari Lwyd, hrôzostrašnú postavu v bielej plachte, ktorá má namiesto tváre konskú lebku.

Deti v Južnej Afrike zasa straší malý Danny. Neposlušný chlapec kedysi zjedol koláčiky, ktoré jeho babička nachystala pre Santa Clausa, a hoci to neznie veľmi výchovne, ona ho za to od zlosti zabila.

Čítajte viac:

Experti Katalánci: Vianočné šťastie im nosí kakajúca postavička

Kde sa skrýva Caganer?

Medzi vianočné bizarnosti určite patrí postavička kakajúceho roľníka v tradičnej katalánskej červenej čiapke, ktorú môžete nájsť v katalánskych betlehemoch. Panáčik sa volá Caganer a zvyčajne býva učupený niekde v tmavom rohu stajne.

Ako sa táto postavička dostala do takej duchovnej scenérie, nie je jasné, no údajne sa v betlehemoch objavuje už od 17. storočia. Etnograf Joan Amades jej funkciu vysvetľuje tak, že „ľudia verili, že tento ‚vklad‘ symbolicky zúrodní pôdu v betlehemoch a zabezpečí tak plodnosť scenérie z jasličiek na ďalší rok. A spolu s ňou zdravie tela a pokoj ducha“.

Dnes máva Caganer často podobu známej osobnosti a má aj svoju spoločnosť Amics del Caganer, Priateľov Caganera. Mimochodom, Caganer nie je jediná katalánska tradícia spojená s vyprázdňovaním.

Veľmi populárny je Tio de Nadal, vianočné poleno, ktorému sa často hovorí aj „kakajúce poleno“. Ide o kus dutého dreva s namaľovanou tvárou, ktoré je prikryté dekou. Na Štedrý deň doň deti tlčú palicami a spevom ho vyzývajú, aby sa vyprázdnilo. A ono im - možno od strachu - vypustí sladkosti.

Vianočné tipy na darček