Legendy by mali problém: Krasokorčuliari musia dnes jazdiť ako automat

Bratislavský šampionát nadchol, no bodovací systém aj po dvanástich rokoch občas vyvoláva zmätok.

Relax

Dobe nekonečných povinných cvikov, keď rozhodcovia ležali na ľade a kontrolovali dráhu pohybu korčúľ pretekárov, už v krasokorčuľovaní odzvonilo.

Škandál na zimnej olympiáde v Salt Lake City 2002, kde ruská športová dvojica Jelena Berežná - Anton Sicharulidze porazila kanadský pár Jamie Salová - David Pelletier len vďaka podplatenej francúzskej rozhodkyni, zasa pomohol tomuto športu k radikálnej zmene pravidiel.

Medzinárodná korčuliarska únia vtedy šalamúnsky udelila zlaté medaily obom dvojiciam a do dvoch rokov vypracovala nový bodovací systém, aby sa podobným kiksom raz a navždy vyhla. Bez magických šestiek a maximálnej známky, no oveľa objektívnejší. Existuje už dvanásť rokov.

„Je vymyslený tak, aby fungoval, no pretekári aj tréneri v ňom majú stále občas zmätok. V našom esteticky náročnom športe je objektívnosť veľmi ťažká. Najmä keď záleží aj na výbere hudby, kostýme či ladnosti pohybu. Krasokorčuľovaniu chýba voľnosť, sme zviazaný šport bez kreativity,“ myslí si český majster Európy z roku 2008 Tomáš Verner.

Na majstrovstvách Európy v Bratislave fungoval ako asistent českého krasokorčuliara Jiřího Bělohradského, spolukomentátor Českej televízie aj ako tvár ostravského šampionátu, kde sa bude o európske tituly bojovať na budúci rok.

Ako automat

„Kedysi ste videli, koľko vám ktorý rozhodca dal bodov, teraz už nie, čo sa mi až tak nepáči,“ pridala názor Hilda Múdra, bývalá trénerka nášho olympijského víťaza Ondreja Nepelu.

Múdra aj Verner súhlasili s tým, že nový systém je síce komplikovanejší, no bez debaty objektívnejší. Len pretekárom trvá, kým ho dostanú do krvi.

„Veľa pravidiel, málo voľnosti. Len tí najlepší si nájdu priestor, aby naozaj interpretovali muziku. V roku 2002 predviedol Rus Alexej Jagudin v krátkom programe neuveriteľnú krokovú pasáž. Pri súčasnom systéme by mala bodovú hodnotu nula.

Dnes je aj voľná jazda zviazaná pravidlami. Kedysi bola naozaj voľná. Len keď máte skutočnú voľnosť, dokážete strhnúť dvadsaťtisícovú arénu. Teraz niet na premýšľanie žiadne miesto. Musíte jazdiť ako automat,“ tvrdí Verner.

Bývalý český reprezentant jazdil súťažne ešte pred dvoma rokmi. Potom sa nechal zlákať na exhibície, kde korčuľuje aj s ruskými legendami ako Jevgenij Pľuščenko či Irina Slucká. „Netajím, exhibície boli vlani môj hlavný príjem,“ prezrádza 29-ročný Verner.

Pred piatimi rokmi neodmietol ani pozvánku zajazdiť exhibične na 69. narodeninách severokórejského vodcu Kim Čong-ila. Doma z toho bolo veľké haló. Verner robil o krasokorčuľovaní aj bakalársku prácu.

„Na univerzite v Prahe sa čudovali, keď čítali, že som vo voľnej jazde šiel v laktátovej zóne nad 200 tepov za minútu vyše štyroch minút. ‚Veď predsa v týchto pasážach aj zvoľníte, či nie?‘ krútili hlavou. Ale tak to bolo.

Zvoľnenie tam síce bolo, ale len hudobné. Nový systém tlačí pretekárov, aby šliapali naplno od začiatku do konca. Nech mi bývalé legendy odpustia, ale v minulosti sa v piruetách či krokových pasážach odpočívalo. Dnes sa pretekár už nemá kde zastaviť.“

Situáciu krasokorčuľovaniu komplikuje podľa Vernera aj spôsob práce s rozhodcami. „Nie je to platená funkcia. Dostávajú len diéty. Musia to robiť popri práci a nemajú čas dostatočne sa vzdelať v kultúre, hudbe ani v pohybe. Určite by pomohlo, keby boli profesionáli. Takto nestihnú nabrať dostatočnú prax a sú často pod veľkým tlakom.

Mali by rozhodovať aspoň šestoro pretekov do roka, stráviť tri týždne na seminároch. Aj my pretekári sme raz mali možnosť vyskúšať si bodovanie a nikto sa nezhodol. Napokon sme sa však k nejakému výsledku dopočítali.“

Navyše arbitri sú často už staršia generácia. „Videl som tu v Bratislave fantastickú jazdu mladého Izraelčana Daniela Samohina na rockovú hudbu. Bombastickú, technicky nabitú.

Super kostým, správny postoj. Skákal štvorité skoky. A niekto vedľa mňa utrúsil, že to bolo také lážo-plážo. Nič dotiahnuté. Napadlo mi v tej chvíli, že nepochopil krásu krasokorčuľovania,“ krútil hlavou Verner (Izraelčan napokon skončil ôsmy).

Čítajte viac:

Šport na odstrel? V Tancoch na ľade nás reprezentuje Talianka

Opak rockera

Rockovú hudbu mal celý život rád aj Jozef Sabovčík, špeciálny hosť šampionátu. Počas nedeľňajšej bratislavskej exhibície si dnes už 52-ročný slovenský bronzový medailista z olympiády v Sarajeve 1984 strihol svoje povestné salto na skladbu Brucea Springsteena. Obľubuje však aj oveľa tvrdšiu hudbu. Heavy metal a podobne.

„Na niektoré moje kapely by sa asi jazdiť nedalo,“ smial sa počas stretnutia s novinármi. „Rockerom však závidím. Čím sú starší, tým sú lepší. U mňa je to naopak.“

Exhibície si stále rád zajazdí, len vlani v októbri ich stihol za mesiac pätnásť, no štvoritý skok, ktorý pred tridsiatimi rokmi v Kodani skočil ako prvý na svete, už vynecháva. „Naposledy som ho skočil ako 44-ročný. Vek nezastavíte. Ani kolená už nedržia ako kedysi,“ povzdychol si dvojnásobný majster Európy z rokov 1985 a 1986.

Nájde sa raz krasokorčuliar, ktorý zvládne aj pätoritý skok? „To by musel byť vo vzduchu vyše sekundy. A to ešte nikto nedokázal. Kanaďan Donald Jackson drží v tomto smere rekord. Udržal sa nad ľadom 96 stotín sekundy. Hneď za ním som bol ja. No aj tak to bolo málo. Na jednu otočku, ako vypočítal náš odborník Ivan Mauer, musíte byť vo vzduchu minimálne 22 stotín sekundy,“ zamyslel sa otec dvoch detí a tréner mládeže v americkom Salt Lake City.

„Potenciál na pätoritý skok možno niektorí súčasní pretekári majú, no muselo by sa niečo urobiť s korčuľami, ktoré sú už tridsať rokov skoro rovnaké. Otázne je, či by to telo fyzicky zvládlo,“ zašpekuloval si Tomáš Verner.

„Alebo by si to vyžadovalo rýchlejšiu rotáciu. Len neviem, či sa to dá,“ vraví Hilda Múdra.

Už o pár rokov?

Na korčuliach vyučovala až do osemdesiatky. Prvý deň tohto roku oslávila deväťdesiatku, no v hľadisku bratislavského zimného štadióna presedela všetky súťažné dni takmer celé. „Pokladám to za povinnosť. Ďalší šampionát v Bratislave tak skoro nebude a cestovať už nevládzem,“ vzdychne si.

A možno sa mýli. Šéf organizačného výboru šampionátu Martin Letenay po vydarených majstrovstvách pripustil, že Slovensko by sa mohlo uchádzať aj o majstrovstvá sveta. Možno aj hneď po hokejových MS v roku 2019. Reálne sú vraj roky 2020 až 2022.

V budúcnosti si hádam organizátori ustrážia aj kvalitu ľadu. Krasokorčuliarsky musí byť tvrdší než hokejový. A hoci jeho výmena trvala v Bratislave päť dní, ostali na ňom viditeľné fľaky.

„Potrebovali sme naň naniesť špeciálnu sivú farbu. Pri jej nanášaní však prišlo k technologickým nedostatkom, na ktoré sme už nedokázali zareagovať. Riešili sme to hneď s Medzinárodnou korčuliarskou úniou. Mali sme potom na výber - pekný alebo dobrý ľad. Rozhodli sme sa radšej pre kvalitu. Estetika šla bokom,“ priznal Letenay.

Pretekári však nefrflali. Odzbrojila ich búrlivá a žičlivá atmosféra bratislavského publika. Podaktorí by si vraj takých fanúšikov zobrali aj do Bostonu, kde sa už v marci bude bojovať o tituly na majstrovstvách sveta.

Španiel Javier Fernandez, ktorý u nás získal už štvrtý titul majstra Európy po sebe, tam bude chcieť obhájiť svetové zlato. Na Slovensku nazbieral ako druhý krasokorčuliar v histórii spolu viac než tristo bodov. A to sa tvorcovia nového systému pred pár rokmi dušovali, že to nie je možné. „Je jedno, koľko ráz vyhráte. Vždy je to výnimočný pocit. Aj v Bratislave tak bolo.“

V inom drese

Štokholm, New York a Miláno - to sú mestá, kde dnes trénujú najlepší slovenskí krasokorčuliari. Plynule rodnou rečou však hovorí len tanečník Lukáš Csölley, pochádzajúci z bratislavského Starého Mesta.

Práve on spolu s Milánčankou Federicou Testovou sa postarali o najlepší slovenský výsledok na ME. V súťaži tanečných párov skončili na ôsmom mieste.

„Budeme si to pamätať do konca života,“ tešila sa z vrúcnych reakcií publika Federica. K trom talizmanom, ktoré nosí Lukáš so sebou na preteky, im po najlepšej voľnej jazde v kariére pribudli tri vrecia ďalších plyšákov. „Budeme mať doma čo rozdávať,“ smiali sa obaja.

Preč sú časy, keď naši krasokorčuliari na majstrovstvách Európy získavali medaily. Už tridsať rokov o nich môžeme len snívať. Tešili by sme sa dnes aj z prvej desiatky, no nikto ďalší sa tak vysoko už nedostal.

Dvadsaťročná „Newyorčanka“ Nicole Rajičová na to mala, no po najslabšej voľnej jazde v kariére deviate miesto z krátkeho programu neudržala. Spadla na dvanástu priečku. „Nebolo ľahké korčuľovať pod takým tlakom,“ priznala Nicole, dcéra slovenských rodičov. Za nečakanou víťazkou, 16-ročnou Ruskou Jevgenijou Medvedevovou, zaostala takmer o 70 bodov.

Ani 25-ročný debutant zo Štokholmu Michael Neumann tlak nezvládol. Splnil si sen. Súťažil v rodnom meste svojho otca, no voľnú jazdu, po ktorej tak túžil, predviesť nemohol.

Právo štartu v nej po zmene pravidiel už domáci pretekár automaticky nemá. Jazdí len 24 najlepších. A Neumann skončil predposledný - 34. Len Turek Artan nazbieral menej bodov. Neumann ešte slovenské občianstvo nemá. Na štart mu stačila dohoda slovenskej a švédskej strany, keďže vo Švédsku o neho nemali záujem.

Keď sa vlani v Třinci stal majstrom Slovenska, mal dvere na šampionát otvorené. Syn Slováka, ktorý chodil do paralelnej triedy s Ondrejom Nepelom, a Češky z Hradca Králové, bojoval, no na viac nemal. A či bol sklamaný? „Sklamaný? Nerozumiem. Čo to slovo znamená,“ pobavil novinárov.

„Po slovensky hovoríme doma málo. Mám troch súrodencov a keď ten najmladší dlho nehovoril, logopedička nám poradila, aby sme doma hovorili len jedným jazykom. A zostala švédčina. Ozaj, poviete mi to ešte raz? Ako sa to povie? Sklamaný?“

Zdá sa vám zvláštne, že zo štyroch našich zástupcov sa až traja narodili v zahraničí? V krasokorčuľovaní bežná vec. Len na tomto šampionáte súťažilo množstvo pretekárov, ktorých krajina narodenia je iná ako štát, ktorý reprezentovali.

Miláčikom publika sa stal Francúz Florent Amodio, sirota z Brazílie. Rusom sa tri zlaté, tak ako na bratislavskom šampionáte v roku 2001, tentoraz neušli.

Okrem súťaže žien vyhrali športové dvojice vďaka páru Tatiana Volosožarová - Maxim Traňkov. V tancoch obhájili prvenstvo Francúzi Gabriella Papadakisová - Guillame Cizeron. „Bolo to ešte krajšie ako vlani. Aj preto, že obecenstvo súťažilo s nami,“ tvrdili svorne.

Relax