Prechod zo zimného na letný čas je však podľa viacerých odborníkov záťažou pre biologické hodiny človeka.

Letný alebo zimný čas môžu byť minulosťou. Stačí milión podpisov

Aj Slováci môžu podporiť zrušenie striedania času. Otvorená zostáva otázka, či skoncovať s letným, alebo so zimným. Južania chcú zimný čas.

Kratší spánok a vstávanie za tmy. Narušený biorytmus, viac zranení, nehôd i samovrážd, vyššie riziko infarktu. Aj to vraj prináša prechod zo zimného času na letný. Hoci väčšina ľudí podľa psychológov dokáže preladiť vnútorné biologické hodiny v priebehu niekoľkých dní, striedanie času sa nepozdáva takmer každému druhému Európanovi.

So zmenou času chce preto skoncovať európska občianska iniciatíva Len jeden čas. Stačí milión podpisov v internetovej petícii a letný alebo zimný čas v Európe môžu byť minulosťou.

Proti času

Na letný čas prešla Európa s veľkou časťou sveta v nedeľu 31. marca počas veľkonočných sviatkov. O druhej hodine ráno sme si posunuli ručičku o hodinu dopredu a pospali si tak kratšie. Zmena sa dotkla aj pravidelných nočných spojov, tovární s dvadsaťštyrihodinovou prevádzkou, nemocníc či ďalších inštitúcií. Problémom spojeným s prechodom na letný čas, ktorý údajne prináša minimálne energetické úspory, by však mohlo definitívne „odzvoniť“.

Český senátor Petr Šilar s europoslankyňou Zuzanou Roithovou rozbiehajú v únii podpisovú akciu za zrušenie striedania letného a zimného času. Česi a Slováci by mohli pripojiť svoje podpisy pod petíciu už v týchto dňoch prostredníctvom registrácie na internete, v ďalších členských štátoch odštartuje zber podpisov v auguste.

„Podstatou projektu je zaviesť len jeden čas v celej Európe. Iba nechuť, lenivosť niečo meniť a neuveriteľná byrokratická mašinéria bránia tomuto, v podstate jednoduchému kroku,“ hovorí Šilar, ktorý dlhodobo kritizuje striedanie času najmä pre zdravotné riziká. Zámerom organizátorov je zrušiť smernicu Európskeho parlamentu a Rady číslo 2000/84/ES o úprave letného času. Uvedený dokument definuje obdobie letného času ako obdobie roka, počas ktorého sa hodiny posúvajú dopredu o šesťdesiat minút oproti zvyšnej časti roka.

Na to, aby sa zrušením striedania času zaoberal Brusel, treba v priebehu dvanástich mesiacov získať milión podpisov. Podpisy sa musia zbierať najmenej v siedmich krajinách únie. V každej z nich treba zhromaždiť minimálny počet podpisov, ktorý závisí od počtu obyvateľov toho- ktorého štátu. V Česku musí iniciatívu podporiť asi 16 500 ľudí, na Slovensku je to okolo 7 500.

Petr Šilar: Chce jeden čas. Foto: profimedia.sk

Šance sú vysoké

Keď sa organizátorom podarí vyzbierať milión podpisov, Európska komisia bude musieť do troch mesiacov po odovzdaní petície dokument prerokovať. Organizátori tiež budú mať možnosť predstaviť iniciatívu na verejnom vypočutí v Európskom parlamente. Európska komisia následne vydá oficiálne vyjadrenie, v ktorom uvedie, či a aké kroky mieni podniknúť. Komisia však nemusí navrhnúť konkrétne právne kroky. V prípade, že navrhne zmenu legislatívy, musí ju odobriť Európsky parlament a Rada, respektíve iba Rada.

Český politik Šilar sa však netají optimizmom a tvrdí: „Sme odsúdení na úspech.“ Odhaduje, že únia by mohla zastaviť striedanie časov v priebehu dvoch až troch rokov. Ak by sme vychádzali z celoeurópskych prieskumov verejnej mienky, šance sú vysoké.

Striedanie letného a zimného času si podľa ostatnej sondy nepraje takmer polovica obyvateľov únie. V niektorých pobaltských štátoch sú to dokonca takmer dve tretiny ľudí. Problémom však môže byť otázka, ktorý čas zrušiť. Zavedenie výlučne zimného času si viac želajú na juhu Európy, Severania zas preferujú letný čas.

Prísne pravidlá

Podpis pod iniciatívu bude možné pripojiť buď po registrácii na internetovej stránke www.onlyonetime.cz, alebo prostredníctvom štandardných petičných hárkov. Kontrola podpisov a údajov je podľa pravidiel Európskej únie prísna. Predovšetkým, čo sa týka internetovej verzie, kvôli overeniu pravosti podpisu bude treba zadať adresu, e-mail, číslo telefónu a číslo občianskeho preukazu alebo cestovného pasu.

Dôvodom je zamedziť akýmkoľvek pochybnostiam o pravosti podpisov, „... aby každý občan, ktorý hlasoval, bol skutočne tým občanom, za ktorého sa vydáva“, doplnil za organizátorov petície Jaroslav Pospíšil. Za falošné hlasy hrozí od Európskej komisie až polmiliónová pokuta.

Ekonomike nepomáha, zdraviu môže škodiť

Letný čas sa v našich končinách zaviedol po prvý raz počas prvej svetovej vojny. Dôvodom boli predpokladané úspory energie vďaka lepšiemu využitiu denného svetla. Viacerí ekonómovia však oponujú, že sa to nepotvrdilo. Striedanie letného a zimného času v energetike sa podľa odborníkov prejavuje minimálne a neprináša úspory elektriny.

Mení sa len doba zaťaženia prenosovej sústavy. Väčší vplyv na spotrebu elektriny než zmena času majú klimatické podmienky. Chladné počasie totiž zvyšuje spotrebu elektriny oveľa viac ako tma.

Prechod zo zimného na letný čas je však podľa viacerých odborníkov záťažou pre biologické hodiny človeka. Bývalá predsedníčka Českej akadémie vied Helena Illnerová upozorňuje, že prispôsobenie biologických hodín trvá priemerne týždeň. Počas neho sa môže skrátiť spánok až o šesťdesiat minút a jeho efektivita klesne až o desať percent.

Okrem toho pribúda napríklad infarktov a samovrážd, ľuďom sa na čas zhorší spánok. V Amerike zaznamenávajú po zmene času vyšší počet zranení u baníkov. Zaujímavé pritom je, že jesenná zmena času už také problémy nespôsobuje, aspoň žiadna lekárska štúdia neobjavila väčšie anomálie.

Odporcovia striedania času by tak mali klikať a dúfať, že európski úradníci zrušia každoročne opakujúci sa jav, ktorý vyvoláva toľko vášnivých debát. „Pripravme sa na dlhú bitku a nenechajme sa otráviť,“ odkazuje senátor Šilar.


  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].
VIDEO Plus 7 Dní