Ľudské bomby a žiarenie zo skenerov: Čo je na letisku nebezpečnejšie?

Relax
Peter Galan

V každom okamihu sú vo vzduchu zhruba dva milióny cestujúcich. Môžu byť medzi nimi teroristi alebo len otravní opilci.

Relax

Dávno sú preč časy, keď sa na palubu dostali najmä biznismeni a džentlmeni. Vstupom nízkonákladových spoločností do leteckej dopravy je lietanie prístupné takmer pre každého. Agresorov je každý rok viac. Aj preto letiská investujú do nových technológií, ktoré človeka doslova vyzlečú.

Prepašovaná zbraň či nálož môžu mať totiž fatálne následky a tam hore, v desaťkilometrovej výške, v malom priestore hermeticky uzatvorenej paluby, vám už okrem leteckého personálu nemá kto pomôcť. Otázka je, kde je hranica medzi skutočnou bezpečnosťou a záujmami dodávateľov rozprávkovo drahých detekčných zariadení.

Transporty mŕtvych pašerákov

Ak pominieme útok na newyorské Dvojičky z roku 2001, dôvodov na dôslednú kontrolu pasažierov pred odletom je dosť. Martina Benková, manažérka bezpečnostnej ochrany a inštruktorka vo výcvikovom stredisku Pyra, nám ukazuje dlhý zoznam prípadov, keď zločinci ohrozili spolucestujúcich, personál alebo spôsobili ich smrť.

Len nedávno ilegálny migrant z Kosova napadol letušku so žiletkou a prinútil posádku lietadla Lufthansa núdzovo pristáť, rok predtým sa v autobuse z letiska v bulharskom Burgase odpálil samovražedný útočník. Zahynulo sedem ľudí. Ďalší terorista zasa na sebe nechal vybuchnúť päť kilogramov trinitrotoluénu na moskovskom letisku Domodedovo. Explózia si vyžiadala tridsaťšesť obetí...

Leteckú prepravu však neohrozujú len teroristi. Martina Benková si vybavuje nedávne pôsobenie v Kirgizsku, kde ako zástupkyňa slovenského dopravcu musela preveriť dodržiavanie bezpečnostných kritérií tamojšej leteckej spoločnosti.

„V ich interných predpisoch sme napríklad objavili formulku, že personál má právo pred vstupom na palubu vypiť pohár tvrdého alkoholu, pričom ani nebol určený objem toho pohára. Alebo bolo treba vymeniť brzdy v Boeingu a technický riaditeľ navrhol, že by mohli použiť súčiastky z Tupoleva...“

Táto krajina je navyše vďaka hojnosti producentov heroínu mekkou pašerákov. Neraz prenášajú drogy vo vlastných útrobách. Aj keď kontrolou prejdú, obal nebezpečnej látky v tráviacom trakte často zlyhá a konca letu sa nedožijú.

„Pravidelne sme organizovali transport ich mŕtvol z Moskvy naspäť do Biškeku,“ spomína. Podobné prípady zažilo aj bratislavské letisko, kde však nigérijských pašerákov zadržali.

Pod dohľadom

Hlavnou prednosťou leteckej dopravy je rýchlosť. Preto je kontrola pasažierov kombináciou kompromisov a nových technológií, ktoré celý proces dokážu urýchliť. „Existujú letiská, kde už pri vstupe do terminálu musíte prejsť prvým stupňom detekčnej kontroly. Inde vás zase na každom kroku monitorujú kamery,“ vyratúva Benková.

„Bezpečnostní pracovníci vyhodnocujú správanie cestujúcich, neobvyklé pohyby, mimiku či pohyby úst pripomínajúce modlitbu. Porovnávajú ich tváre s databázou zločincov, dokonca pomocou termovízie sledujú ich zvýšenú teplotu.“

Sú i zariadenia, ktoré vás skenujú už počas pohybu terminálom napríklad z reklamného bilbordu. Alebo kontrolujú vašu tepovú frekvenciu. Extrémne dôkladní sú Izraelčania, ktorí pri preverovaní cestujúcich kladú najvyšší dôraz na profiláciu. Teda istú formu vypočúvania.

„Pôsobila som na bratislavskom letisku v procese profilácie pre izraelskú spoločnosť El Al. Pasažieri do Tel Avivu museli byť v odbavovacej hale štyri hodiny pred odletom. Kládli sme im vopred určené otázky, vyhodnocovali ich reakcie, formy správania, celkový prejav...“ S podobnou formou profilácie sa stretávame i na amerických letiskách.

Nové technológie

V Európskej únii preferujeme techniku. Klasických „pasovákov“ dopĺňajú zariadenia, ktoré skenujú dlane, očné zreničky alebo dúhovky a „stotožnia“ ich s konkrétnym pasom. Bežné je tiež snímanie odtlačkov prstov. Rovnako vyhľadávanie zakázaných predmetov dostáva novú tvár.

„Detektory kovov neobjainzvia drogy, plastové, keramické či sklenené zbrane ani výbušniny,“ hovorí Martina Benková. Preto na niektorých letiskách pribudli toľko zatracované celotelové skenery. Vyvolali množstvo polemík, pretože dokázali zobraziť vernú postavu nahého človeka vrátane intímnych častí tela.

Keď sa potom prevalila aféra v súvislosti s uložením desaťtisícov takýchto obrazov na harddiskoch bezpečnostných pracovníkov, vývojári mali zase prácu.

„Dnes už vidí bezpečnostný pracovník len rozostrenú alebo animovanú postavu s označením podozrivých predmetov na tele alebo v tele. Sedí mimo skenera a nemôže si spojiť obraz na monitore so skutočnou osobou,“ vysvetľuje Benková.

Protesty neustali. Tentoraz tisíce sťažností smerovali na americký úrad verejného zdravotníctva pre nebezpečnosť ionizujúceho žiarenia. „Je to trochu pritiahnuté za vlasy,“ upokojuje nás bezpečnostná inštruktorka. „V lietadle ste vystavení infračervenému aj kozmickému žiareniu. Letový personál pravidelne podrobujú lekárskym prehliadkam a žiadne zvýšené percento ochorení z ožiarenia nezaznamenali.“

Tento typ zariadení je však v Európskej únii zakázaný a Európsky parlament presadzuje skenery pracujúce na princípe milimetrových vĺn. Zvyknú sa kombinovať aj s detektorom výbušnín.

Telo ako skrýš

Odhaliť drogy či výbušninu v tele nie je jednoduché. Hoci celotelový skener odhalí predmety aj v útrobách cestujúceho, nie je možné, aby sa takejto kontrole podrobil každý. Navyše, mnohé letiská toto zariadenie ani nemajú. Aj kokaínových pašerákov z Nigérie zadržali na bratislavskom letisku len vďaka operatívnej práci finančnej správy a polície, ktorá získala informáciu o možnom kontrabande.

V tomto prípade pomôže len dôsledné sledovanie správania ľudí. Tí, čo majú v sebe drogu alebo nálož, obvykle nejedia, nepijú a bývajú bledí. Ak je varovných znakov viac, nasleduje výsluch a overené psychologické metódy.

„Pašeráci zvyčajne nie sú školení profesionáli a neznesú verbálny tlak,“ dozvedáme sa. „Sú to často jednoduchí ľudia, ktorí si len potrebujú rýchlo zarobiť.“

Nebezpečnejšie sú ľudské bomby. Hoci telo ich účinok dokáže stlmiť, v lietadle by mohli narobiť obrovské škody. Na jeden prípad si spomína bývalý air maršal Roman Hrubý, dnes riaditeľ výcvikového strediska Pyra.

„Pred časom páchateľ s bombou v konečníku prešiel cez dve letiskové kontroly a prenikol až k saudskoarabskému princovi, ktorý mal v krajine na starosti boj proti terorizmu. Odpálil sa priamo pri ňom. Princ prišiel o dva prsty na ruke a krvavé zvyšky tela útočníka doslova vytapetovali miestnosť.“

Bez citu

Obaja inštruktori bezpečnostnej ochrany sa zhodujú, že klasická ručná kontrola stále patrí k najdôkladnejším, hoci má svoje limity. V médiách sa však neraz objavia správy o nešetrnom postupe týchto pracovníkov, hraničiacom až s obťažovaním, so šikanovaním. Martina Benková pripúšťa, že kvalitná prehliadka si vyžaduje nepopulárne techniky, všetko však má mať svoje hranice. „Zažila som takúto prehliadku v Spojených štátoch. Na tú dôkladnú ‚masáž‘ dlho nezabudnem.“

To bol stále ten lepší prípad. Horšie sú situácie, keď kontrolóri zachádzajú na intímne miesta dôslednejšie, než je prípustné, alebo si robia z cestujúcich posmech. Je ich čoraz menej aj vďaka sťažnostiam a dôkazom z kamerových systémov, ktoré každú prehliadku monitorujú a uchovávajú v databázach.

„Spomínam si, ako jeden z pracovníkov vyšiel z priestoru na oddelenú prehliadku s protézou v ruke a na celú halu zakričal - Zuzka, prosím ťa, šupni mi to do röntgenu!“

Testovanie

Dôkladnému preverovaniu sa musí podrobiť aj batožina. Tá, ktorú odovzdávate na check-ine, dokonca niekoľkonásobnému. Pracovníci detekčnej kontroly okrem zakázaných predmetov hľadajú najmä drogy, nástražné výbušné systémy a výbušniny. Najprv RTG prístrojmi, potom prídu na rad zvieratá, ktorých čuchové schopnosti prevyšujú ľudské.

„Predovšetkým psy, ale testuje sa aj využitie včiel, prasiat a potkanov,“ hovorí Roman Hrubý. „Vďaka novým technológiám sa k batožine vôbec nemusia priblížiť. Stačí špeciálnym vysávačom získať pachové vzorky, ktoré potom tieto živé biosenzory analyzujú. Ak niečo odhalia, majiteľ musí svoj kufor otvoriť.“ Zväčša pod dohľadom kamier, neraz v miestnosti upravenej tak, aby prípadný výbuch zniesla.

Zaujímavé je, že teroristické skupiny z času na čas preverujú pripravenosť letísk, aby zistili, ktoré by bolo vhodné na potenciálny útok. Do batožín naukladajú predmety tak, aby pripomínali bombu alebo výbušný systém. Neraz tak spôsobia poplach na letisku a zásah pyrotechnikov.

Agresori na palube

„Počas charterového letu z Grécka do Bratislavy sme mali na palube päť ľudí, ktorí nekorešpondovali s klasickým profilom dovolenkára,“ vybavuje si udalosť spred pár rokov Martina Benková.

„Nahodení v oblekoch, nehovorili žiadnym identifikovateľným jazykom, mali palubné lístky na maďarské mená, hoci po maďarsky nevedeli. Našťastie, okrem ich podozrivého správania sa nič nestalo. V Bratislave sme zistili, že sú to imigranti z Pakistanu.“

Akútnym problémom súčasnosti sú agresívni pasažieri, ktorých vraj pribúda viac než teroristov. Aj na nich boli v minulosti školení ozbrojení sprievodcovia - air maršali. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky táto služba ako údajný produkt socializmu zanikla, hoci v mnohých krajinách vrátane Česka nepretržite funguje od sedemdesiatych rokov minulého storočia.

„Sú pripravení na krízové situácie, dokážu zakročiť psychologicky i fyzicky,“ vysvetľuje Roman Hrubý. „Na spacifikovanie prípadných teroristov využívajú prvky rôznych bojových umení, v krajnom prípade i zbrane so špeciálnym strelivom.“

Na Slovensku musia agresorov umravňovať letušky. „Hoci ich niektoré letecké spoločnosti i časť verejnosti pokladajú len za čašníčky v desaťtisíc metroch, v skutočnosti na palube plnia úlohu psychológov, vyjednávačov, policajtov, hasičov, zdravotných sestier a air maršalov. Absolvujú výcvik na zvládanie krízových situácií.

Boli by ste prekvapení, ako tri ženy dokážu premôcť aj fyzicky zdatnejšieho chlapa a spútať ho. Takémuto zákroku však predchádza výstraha vo forme žltej karty.

Ak ani potom neprispôsobivý cestujúci nezmení správanie a personál nepoužije spútanie, kapitán môže rozhodnúť o núdzovom pristátí na najbližšom letisku a agresor skončí v rukách polície. Náklady na pristátie mu zosobnia.“

Relax