Objavená baníkmi: Klíma v jaskyni je príjemná, je tu vysoká vlhkosť a teplota sa pohybuje okolo sedem stupňov Celzia.

Ľudské srdce, škorpión aj myš: Jaskyňu s prírodnými unikátmi objavili baníci náhodou

Ochtinská aragonitová jaskyňa ukrýva nevídané skvosty, akých je na svete len pár.

Unikáty ukryté v zemi. Aj tak sa dá hovoriť o jaskyniach, ktorých je na Slovensku neúrekom. Oficiálne štatistiky hovoria, že iba tých previsového charakteru je viac ako 6 200. Nie všetky sú prístupné, minimálne do dvanástich sa však záujemcovia vedia dostať pohodlne a bez problémov v rámci návštevných hodín.

Každá jaskyňa je lákavá pre niečo iné. Za najhlbšie sa považujú Hypmanove jaskyne, ktoré dosahujú 495 metrov, najdlhší, až 35-kilometrový, je systém Demänovských jaskýň. Dobšinskú ľadovú jaskyňu vyhľadávajú kvôli prekrásnej ľadovej výzdobe, veď tu je viac ako 110-tisíc kubických metrov ľadu.

Belianska jaskyňa sa zas spája s pokrokom. Podľa dostupných informácií bola jednou z prvých osvetlených jaskýň na svete. Svoje svetové uznanie má i Jaskyňa mŕtvych netopierov. Najstarší nález kostí v nej má až šesťtisíc rokov a hovorí sa o nej, že je to pohrebisko netopierov z celej Európy.

Do svetového dedičstva UNESCO je však zapísaná na prvý pohľad malá, no svojou výzdobou mimoriadne krásna jaskyňa ukrytá v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je jedinečná aj tým, že patrí medzi tri sprístupnené jaskyne takéhoto typu na svete. Druhú nájdete v Argentíne a tretiu v Mexiku. Tá slovenská vznikla v období prvohôr a je jednou z najstarších. Je ukrytá vo vrchu Hrádok.

Príroda vykúzlila rôzne výtvory. Tento pripomína myš alebo malého potkana visiaceho zo stropu hlavou dole. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Náhodou

„Ochtinskú aragonitovú jaskyňu objavili baníci ešte v roku 1954 úplnou náhodou pri razení štôlne,“ prezrádza sprievodkyňa o jaskyni. Dnu do jaskyne dlhej 300 metrov sa dostanete cez umelo vytvorený 144-metrový vchod. Tvorí ho 104 schodov. A prekonáte 19-metrový výškový rozdiel.

Klíma v jaskyni je príjemná, je tu takmer stopercentná vlhkosť a teplota sa pohybuje v rozpätí 7,2 až 7,8 stupňa. V mramorovej sieni na vás čakajú ukážky troch druhov mramoru a jemnej aragonitovej výzdoby. Steny podzemných siení sú atypické a vytvorené medzi jednotlivými tektonickými poruchami.

Márne by ste tu hľadali dominantné klasické stalagmity, stalaktity a stalagnáty ako v ostatných jaskyniach na Slovensku. „Aragonit má chemický vzorec CaCO3, od vápnika sa dá rozoznať len pomocou röntgenovej analýzy,“ upresňuje sympatická sprievodkyňa. Aj s kolegyňou na nás ochotne vysypú podrobnosti vzniku i obsahu jedinečnej jaskyne.

„Zistili sa tu tri generácie aragonitu. Ten sa tvorí z vodných roztokov s vysokým obsahom iónov horčíka, železa a mangánu v podmienkach stabilnej mikroklímy. Najstaršie sú mliečno zakalené obličkovité útvary a ich korodované zvyšky. Ich vek sa odhaduje na 121- až 138-tisíc rokov,“ opisujú časť jaskyne.

Ako sa však dozvedáme, najviac zastúpená je druhá generácia aragonitu, ktorý sa vyskytuje v podobe ihlíc dlhých niekoľko decimetrov a zakrivených až špirálovitých útvarov, takzvaných heliktitov, starých asi štrnásťtisíc rokov. Tie vytvárajú trsovité alebo kríčkovité útvary.

„Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje bielu farbu a čistý vzhľad. Máme tu i najmladšiu generáciu aragonitu, vidno ho voľným okom a vytvára drobné vejáriky,“ odhaľuje ďalej krásy podzemných miestností.

Podľa sprievodkýň každí vidí na stenách jaskyne to „svoje“. Niekto iba pavučinu, útvary už nazvali i plesňou. No najčastejšie sú to zvieratá. Foto: RUDOLF FELŠÖCI

Plná hviezd

Kríčky a jemné vetvičky bielych výtvorov aragonitu akoby prilepených na vlhkých mramorových stenách vytvárajú rozprávkové obrazy. Hviezdna sieň a Sieň Mliečnej dráhy doslova vyrazia návštevníkom dych. Nazvali ju podľa dlhej veľkej pukliny v strope.

Tá je plná snehobielych aragonitových strapcov a trsov, ktoré v tmavom prostredí po osvietení žiaria ako hviezdy na nočnej oblohe. A nielen to, každá sála a chodba v jaskyni ukrýva svoje tajomstvo a nádherné detaily.

„Máme tu madonu s dieťaťom, škorpióna, visiaci kľúčik, myš či ducha Caspera, je to na fantázii každého návštevníka, čo si predstaví pri pohľade na jednotlivé kúsky aragonitovej výzdoby. Iba pre zaujímavosť, výtvory prírody k podobizni ducha Caspera prirovnali práve návštevníci,“ prechádza svetlom lampáša na steny jaskyne sprievodkyňa.

Ukazuje nám obrovské aragonitové srdce, ktoré má tvar presne ako to ľudské. „Hovorí sa, že je to srdce jaskyne aj celého Hrádku,“ baterkou osvetľuje visiaci útvar zo stropu. Nájdete tu aj útvary pripomínajúce trsy hrozna či obrovského ježka. Hoci prehliadka trvá len pol hodiny, svetový unikát sa oplatí vidieť.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].