Mária medovníky povýšila na umelecké diela. Pozrite sa na tú krásu

Dokonalá replika včely či bohato zdobených barokových šiat z medovníkového cesta? Aj to dokážu šikovné ruky Márie Murárikovej.

Relax

Na začiatku jej cesty stála túžba po voňavom domove. „Pred tridsiatimi piatimi rokmi som sa vydala a chcela som cez Vianoce vytvoriť v novej domácnosti príjemnú atmosféru. Vôňa a chuť medovníkov sú na to ideálne,“ spomína majsterka ľudovoumeleckej výroby Mária Muráriková.

Aj z jej rúry najprv vychádzali medovníčky nedokonalých tvarov. Nevzdávala sa. Nepodarky zachraňovala zdobením. Dnes je majiteľkou jedenástich zlatých, dvoch strieborných a jednej bronzovej medaily z domácich i zo svetových súťaží. Jej dokonalé diela vyrážajú dych na najprestížnejších výstavách a na Slovensku je jednoznačne medovníkovou kráľovnou.

Nový domov, nové hoby

Mária Muráriková pochádza z dediny Vernár pri Kráľovej holi. Vždy sa tam snažili udržiavať ľudové tradície a remeslá. „Už v detstve som skúšala háčkovanie a pletenie. Vďaka tomu som získala precíznosť a kreativitu,“ spomína medovnikárka.

Na materskej dovolenke vypekala svojim trom deťom medové dobroty v tvare Šmolkov a iných rozprávkových postavičiek. Jej čoraz dokonalejšie výtvory neobdivovali len ratolesti, ale aj široké okolie.

Mária začala navštevovať kurzy remesiel, napríklad paličkovania, a z každého si odniesla niečo, čo využila pri práci s medovníkovým cestom. „Je veľmi tvárne, dá sa z neho tvoriť pečivo na bežnú konzumáciu, ale aj abstraktné veci. Naučila som sa robiť priestorové objekty a na drobnejších medovníčkoch som si cibrila ornamentiku.“

Sladká symbolika

V roku 1993 získala osvedčenie na výučbu medovnikárskeho remesla a začala sa pečeniu medovníkov venovať naplno. „Na prstoch jednej ruky môžem spočítať, koľkí z nás, čo sme školu skončili, sa tomuto venujú.

V deväťdesiatych rokoch nastali pre remeselníkov ťažké časy. Poctivú ručnú prácu vytlačil obrovský nárast tovaru zo zahraničia, o ktorého kvalite sa ani netreba baviť. Založila som si živnosť, ale začiatky boli naozaj ťažké.“

Každý týždeň postávala na jarmokoch a obiehala festivaly zamerané na ľudovú tvorbu. Aspoň sa stretla s ľuďmi podobného razenia, vymenili si skúsenosti, pocity. Posmeľovali sa, dodávali odvahu. „Prekonala som tie ťažké roky. Viete, hoci je môj výrobok sladký, mala som s ním aj horké chvíle. Nie je ľahké živiť sa remeslom, ktoré je sezónne.“

Mária sa však vynašla. Všetko, čo vedela vykrojiť formičkou, či už srdcia, alebo iné tvary, začala vyrábať aj trojrozmerne. Pod jej rukami vznikali medovníkové torty, ktoré sa tešili čoraz väčšej obľube. Bodaj by nie, keď oproti klasickým vydržia minimálne tri mesiace.

„Ľudia si ich u mňa objednávajú na rôzne výročia a oslavy. Pre firmy zase robím malé medovníkové prezenty s logom alebo so symbolom,“ opisuje. Zákazníci sa k nej radi vracajú, niekdy aj viac generácií. „A to ma stále motivuje.“

Čítajte viac:

Lepkavý zázrak: Slovenský med konkuruje preslávenému manukovému

Ovenčená zlatom

Na prvej medovnikárskej súťaži sa zúčastnila v Hradci Králové. Konkurencia tam však bola ešte väčšia ako na Slovensku. „Urobila som svadobné hodiny. Skoro sa mi podlomili kolená, keď mi udelili zlatú medailu a potom ma ešte vyhlásili za absolútneho víťaza mojej kategórie,“ priznáva.

Konečne si mohla smelo priznať, že jej práca má zmysel a obstojí aj v silnej konkurencii. Spočiatku sa súťažiam vyhýbala aj z časových dôvodov.

Desať rokov zveľaďovala výrobu a hľadala si miesto na trhu. Keď sa konečne vyprofilovala, mohla svoje majstrovstvo ukázať svetu. Každá gastronomická súťaž má prísne pravidlá - medovníkové diela musia byť jedlé, ich autori nemôžu používať nič, čo by sme nemohli dať do úst. Zakázané sú železné či iné výstuže a pomôcky.

Najvýznamnejšie podujatie je Gastronomická olympiáda v nemeckom Erfurte, ktorá sa koná každé štyri roky. Medzitým sa kuchári a cukrári môžu predviesť na ďalšej prestížnej súťaži v Luxemburgu nazvanej Kulinársky svetový pohár.

„Okrem toho sa zúčastňujem na súťažiach na Slovensku, v Česku i v bulharskej Varne, kde sa konáva medzinárodná súťaž medu a včelárstva Apislavia,“ vymenúva medovnikárka, ktorá má doma v Trenčíne viac než desiatku prestížnych ocenení. „Nechodím tam zbierať medaily, ale z vnútorného pocitu. Chcem osobnostne a profesionálne stále rásť.“

Medovník? Neveríme

Jednu zlatú medailu na olympiáde v Erfurte získala za dielo Večera pre kráľa. Predviedla dokonalé barokové stolovanie pre dvoch - všetky ornamentmi vyzdobené nádoby aj verné kópie jedál sú z medovníkového cesta. Baroku zostala verná aj na Kulinárskom svetovom pohári.

„Vždy som mala rada textilné techniky, a tak som si vymyslela, že zhotovím niečo ako krajčírsku dielňu. Vytvorila som z medovníkového cesta šaty zdobené paličkovou čipkou, ktoré mali jeden a pol metra. Bola tam taburetka so zásuvkou, z ktorej viseli šperky. Nechýbala žehlička a ihly,“ opisuje.

Naposledy v Erfurte zaujala dielom Memento. Rozhodla sa pripomenúť jednu z našich vzácnych pamiatok, o ktorú sme takmer prišli - gemerský hrad Krásna Hôrka.

„Ale hrady sa v našom remesle stvárňujú často. Napadlo mi, že namiesto celej stavby zhotovím renesančné kachle zo šestnásteho storočia, ktoré donedávna zdobili Rákócziho priestory hradu.“

Podrobne sa oboznámila s každým detailom a asi z tridsaťkilogramového cesta vyrobila dokonalú repliku, za ktorú si z olympiády odniesla zlatú medailu.

„Porotcovia aj zapochybovali, či som naozaj tých tridsaťpäť kachličiek ručne maľovala. Všetky boli tak precízne a rovnako urobené,“ hovorí Mária, ktorá sa hrdí čestným titulom majster ľudovej umeleckej výroby, ktorý od roku 1959 udeľuje ÚĽUV vynikajúcim remeselníkom a ľudovým výrobcom. „Zaväzuje ma, aby som pri svojej tvorbe dodržiavala ľudový charakter.“

Čítajte viac:

Od Prahy po Budapešť: Zmapovali sme vianočné trhy

Prešovská Konkatedrála svätého Mikuláša Foto: archív M.M.

Ochranárske motívy

Za niektorými dielami Márie Murárikovej je až tristo hodín práce. „V tom je zarátaná aj príprava - hľadanie a skúmanie motívu,“ objasní. Na súťažiach je dôležitý hlavne nápad. V záplave sladkých umeleckých diel treba predovšetkým zaujať. Niektoré súťaže či výstavy sú však vopred tematicky zamerané.

„Napríklad Apislávia je včelárska súťaž, takže témou boli včely,“ hovorí. Naposledy jej voňavé jedlé umenie obdivovali návštevníci Expo 2015 v Miláne. Témy výstavy Uživiť planétu - energia pre život sa Mária zhostila po svojom.

„Predstavte si, že tam bol na pätnástich štvorcových kilometroch zhmotnený celý svet. Napadlo mi, že Slovensko malo v minulosti rozvinuté poľnohospodárstvo, ktorého súčasťou bol chov oviec. Vybrala som si teda bačovskú tematiku a urobila kompozíciu z náradia, ktoré sa používalo na salašoch, ako sú črpáky, zvonce, džbány.“

Časť, kde Mária Muráriková vystavovala, nebola dostatočne chránená. Výstava sa skončila a jej medové umenie tiež. „Rozpadlo sa. Keďže ma čakala ešte jedna výstava, na ktorej som ho mala prezentovať, musela som ho vytvoriť nanovo,“ vysvetľuje. „Na Slovensku som ho ešte nikde neukázala, ste prví,“ hovorí.

V obývačke svojho trenčianskeho bytu má na stole rozložený kúsok z tradície starých bačov. Na ratanovom stojane visia črpáky, nad ktorými neveriacky krútime hlavou. Vyzerajú ako z dreva. Na plot umiestnila džbány a čierny klobúk s farebnou stužkou. Veru, aj ten je jedlý, hoci by sme si ho najradšej nasadili na hlavu.

„Za týmto nápadom a zhotovením je dvesto hodín práce,“ podotkne. Výsledok tejto zručnosti a námahy však skončí v koši. „Snažím sa svoje výstavné diela dobre uskladniť, aby nezvlhli a nedostali sa do nich mole. Ale po dvoch rokoch sa začnú rozpadávať a musím ich vyhodiť. Aj keď sú stále jedlé, nikomu ich neponúkam. Na výstavách a súťažiach sa ich dotýkalo príliš veľa rúk.“

Rady majsterky

Aby boli medovníky mäkké, treba im dopriať med - radí Mária Muráriková. „Nie lyžičku ani dve. Nájdite si recept, v ktorom je viac medu. Ten nasáva vlhkosť zo vzduchu, preto zostanú jemnejšie.“ Pozor však na to, aby ste med nepridávali do cesta od oka. „Treba dodržiavať presnú gramáž. Nikdy to nerobím od oka. Pri tých množstvách, ktoré vyrábam, sa to ani nedá.“

Aby medovníky zmäkli, podľa nej pomôže aj rozkrojené jabĺčko, ktoré vložíte do dózy spolu s vianočným pečivom. Najlepšie je medovníky skladovať v papierovej škatuli na balkóne alebo v špajzi. Vyvarujte sa prílišnej vlhkosti, aby medovníky nesplesniveli. Tak vydržia niekoľko mesiacov, ba až rokov. „Môžete ich pokojne jesť aj po takom dlhom čase. Nanajvýš budú zoschnuté.“

Trenčianska medovnikárka má ešte jednu špecialitu, aby jej voňavé diela nestratili nič z chuti a arómy ani po dlhšom čase - nedáva do nich žiadny rastlinný tuk. „Nahrádzam ho vajcami, ktoré tiež obsahujú tuk.“

Relax