Prvý tréning: Miro Šatan mal po polročnej prestávke na ľade čo doháňať. No každý tím by takú hviezdu bral.

Miro Šatan pred šampionátom: Musím zoškriabať hrdzu

Miro Šatan sa po polročnej prestávke chystá na majstrovstvá sveta.

Od blýskania fotoaparátov sa mu muselo iskriť pred očami. Záplava kamier a nastrčených mikrofónov len dokresľovala, aký dôležitý hráč je pre slovenskú hokejovú reprezentáciu Miro Šatan. Záver základnej časti KHL vo farbách Slovana 38-ročný útočník nestihol a ani historické play-off na bratislavskom zimnom štadióne si nezahral, no na blížiacich sa majstrovstvách sveta vo Švédsku a Fínsku by chýbať nemal.

Keď sa minulý týždeň v Bratislave zapojil do prípravy nášho výberu, fanúšikovia ožili. Málokto čakal, že historicky najlepší strelec slovenskej reprezentácie a člen strieborného tímu z vlaňajška sa po novembrovej zrážke so Zdenom Chárom stihne dať dokopy.

So špeciálnym nákrčníkom

Ani Šatan netajil obavy. Bolesti hlavy a vysunutá platnička v krku ho pri návrate na ľad obmedzovali, no napokon sa rozhodol skúsiť to. Len si predtým nasadil špeciálny nákrčník, aby si chránil narazené miesto. „S niečím takým som nikdy nehral, no lekári mi odporučili, aby som si ho dal. Dá sa na to zvyknúť, hoci v niektorých situáciách to trochu obmedzuje dýchanie,“ priznal Šatan po jednom z tréningov pred prípravnými súbojmi s Českom. To už vedel, že bude kapitánom tímu.

Po polročnej absencii mal obavy, či sa stihne dostatočne pripraviť. „Šesťmesačný výpadok som predtým nezažil, no vďaka úsiliu mnohých ľudí, ktorí sa o mňa starali, môžem byť s tímom. Musím si odkrútiť prípravné zápasy, zautomatizovať herné situácie. De facto zoškriabať hrdzu. Ak však budem mať pocit, že nebudem v tíme platný, možno navrhnem trénerovi, aby ma nenominoval,“ vykresľoval Šatan čierny scenár, ktorý visel vo vzduchu.

Tréner Vladimír Vůjtek mal z jeho príchodu obrovskú radosť. „Je to modla slovenského hokeja. Keď Slováci vybojovali nejaký úspech, tak Miro bol pri tom. Boli sme s ním v kontakte celý čas, má veľkú chuť reprezentovať a navyše sa cíti fyzicky lepšie ako v plnej sezóne. Len sme ho museli presvedčiť, že sa dokáže dostať do hernej formy,“ tešil sa český tréner slovenského mužstva.

Druhý pokus: Tréner Vladimír Vůjtek vlani doviedol tím po štyroch biednych rokoch k striebru. Čo dokáže tentoraz? Foto: TASR

Hlinka si to nevie predstaviť

Podľa majstra sveta z Göteborgu Mira Hlinku, ktorý vlani ukončil hokejovú kariéru a dal sa na dráhu športového manažéra, má Šatan veľkú odvahu.

„Nabehnúť rýchlo do formy po polročnej prestávke? Ja si čosi také neviem predstaviť. Už keď som pre rôzne zranenia chýbal dva-tri mesiace, začínal som byť celý nesvoj, či zvládnem včas sa pripraviť. V hokeji sa hovorí, že na návrat do plnej formy potrebujete zhruba osemdesiat percent času v porovnaní s tým, koľko ste maródovali. No ak sa to Mirovi podarí, bude to paráda. Držím mu palce,“ tvrdí štyridsaťročný bývalý útočník, ktorý má zo svetových šampionátov tri medaily - petrohradské striebro z roku 2000, zlato z Göteborgu 2002 a bronz z Helsínk o rok neskôr.

Napriek vlaňajšiemu úspechu je Hlinka v prognózach opatrný. „Každý rok sa medaila nosiť nedá, no možno motyka vystrelí. Škoda vypadnutia brankára Jána Laca.“

Obranný lazaret

Defenzíva je asi najpálčivejší problém, akému bol tréner Vůjtek v posledných týždňoch prípravy vystavený. „Je zložité stratiť brankára, ktorého vlani vyhlásili za najlepšieho na šampionáte,“ povzdychol si 65-ročný reprezentačný tréner.

A nevypadol len Laco. Pre operáciu achilovky bude našim chýbať obranca Spartaka Moskva Ivan Baranka, Tomáša Starostu trápi poranené rameno, Kristián Kudroč ešte nie je fit po operácii lakťa, Juraj Mikuš má zasa za sebou operáciu ruky. Nič závideniahodné, no pragmatik Vůjtek neklesal na duchu. „Berme to pozitívne. V porovnaní s vlaňajškom už nemusím čakať na toľko hráčov. Minulý rok ich bolo napokon deväť, no teraz to vyzerá tak na štyroch-piatich.“

Okrem tých, čo sa pripravovali v minulotýždňovom dvojzápase s Českom, mal do tímu pribudnúť ešte košický útočník Marcel Haščák a obranca Dinama Moskva Dominik Graňák. Túžobne sa čakalo na vývoj NHL, odkiaľ by mohol prísť Andrej Sekera, Tomáš Kopecký, ba aj Marián Gáborík, ak sa jeho Columbus neprebojuje do play-off. S obrancom Bostonu Zdenom Chárom ani kanonierom Chicaga Mariánom Hossom sa počítať nedá. Ich tímy majú už v predstihu istú účasť v play-off o Stanleyho pohár.

Jednu posilu do obrany sme však už získali. Vlani Milan Jurčina pre zranené rameno vo Fínsku nehral. Teraz je pripravený nastúpiť na svoj štvrtý šampionát. Na zraz priletel práve z Fínska, keďže naposledy pôsobil v tamojšom klube Lukko Rauma. Lákal ho k sebe aj Boston Bruins, no keď sa Rauma v domácej lige nečakane prehrýzla až do semifinále, zostal na severe. To tréner Vůjtek okamžite využil. „Veľmi rád som prišiel,“ prezradil vysoký obranca. „Dúfam, že sa nám tam bude dariť.“

Bude jednotkou?: Po zranení Laca sa Slovensko bude spoliehať na Rastislava Staňu. Foto: TASR

Zasľúbený sever

Hokejový šampionát sa hrá v rovnakých mestách ako vlani - Helsinki, Štokholm. Len tentoraz sa o medaily bude bojovať na štokholmskom ľade. Slováci však budú hrať základnú skupinu znovu v Helsinkách - ako pred rokom. Ba dokonca si rezervovali rovnaký hotel a rovnaké poschodie. Sever Európy Slovákom zatiaľ prial - tri z posledných štyroch medailí sme vybojovali práve tam. Z Göteborgu máme zlato, z Helsínk bronz spred desiatich rokov aj vlaňajšie striebro.

„To nie je žiadna náhoda. Aj nám sa na severe darilo. Ja som bol v šesťdesiatom piatom, keď sme s Československom brali striebro, vyhlásený za najlepšieho hráča,“ pochválil sa Jozef Golonka. Legendárny útočník získal vo Fínsku štrnásť kanadských bodov za šesť gólov a osem prihrávok a bol zo všetkých najproduktívnejší. Česi a Slováci vtedy rozstrieľali aj Američanov 12 : 0.

Ani Golonkovi nie je ľahostajný priebeh majstrovstiev sveta, ktoré sa začnú na budúci týždeň. „Možno by sme sa však už mali viac sústrediť na mladých, keďže o rok bude olympiáda v Soči, ktorú považujem za dôležitejšiu. Vo Vancouvri nám medaila tesne ušla, čo je veľká škoda. Mohla byť tým najcennejším, čo slovenský hokej získal.“ Golonkovi sa Vůjtek v úlohe trénera Slovákov pozdáva, no uvítal by v tíme viac mladých.

„Napríklad trio Šťastný - Daňo - Ölvecký sa mi v KHL v drese Slovana pozdávalo. Mohli by dostať na MS šancu. Mimochodom, je super, že sa tu KHL hrala. Je to dobré pre Slovan aj národný tím. Lebo naša extraliga je pre potreby MS málo. Finále Košice - Zvolen bolo síce bojovné, ale nie hokejové,“ domnieva sa Golonka.

Stümpel v dvojúlohe

Preplnený kalendár má v týchto týždňoch aj skúsený útočník Jozef Stümpel. Najskôr ho po ročnej prestávke čaká už ôsmy štart na majstrovstvách sveta, hneď po nich ako šéf Slovenskej hokejbalovej únie absolvuje svetový šampionát v Kanade.

Aj v štyridsiatke má na hokej chuť a pred sebou novú výzvu. „Ešte som systém s dvoma skupinami po osem tímov nehral. Toto bude premiéra. No netreba tam špekulovať. Musíme hneď zo začiatku vyhrať čo najviac zápasov, aby sme v závere skupiny neboli postavení pred situáciu, že z posledných troch zápasov budeme musieť tri vyhrať,“ vraví Stümpel.

Veľké očakávania po vlaňajšom striebre vraj nie sú namieste. „Nemáme takých hráčov, ktorí budú každý rok nosiť medaily. Môžeme byť radi, ak sa prebojujeme do štvrťfinále,“ zakončil hráč, ktorý už v reprezentácii pokoril hranicu sto štartov. Rekordérom so 162 štartmi je obranca Martin Štrbák, no ak Mirovi Šatanovi zdravie vydrží a bude vo Fínsku hrať, môže sa stať aj v tomto ukazovateli jednotkou. Na Štrbáka strácal minulý týždeň už len pár zápasov.

  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].