Mladí Slováci pátrajú po tajomstvách podzemia. Občas im ide aj o život

Partia nadšencov odhaľuje tajomstvá podzemia. Nezriedka im ide o život.

Relax

Nedávno sme písali o novom fenoméne, ktorým sa zaoberajú mladí nadšenci - o urbexe. Ide o skratku dvoch anglických slov urban exploration, čo v preklade značí mestský prieskum. Urbexeri podnikajú netradičné výlety - navštevujú opustené a zabudnuté miesta, staré budovy, rozbité továrenské haly či zakázané zóny.

Zdôrazňujú však, že nie sú zlodeji a domov si odnášajú len originálne fotografie dokumentujúce proces zániku. To je napokon základné heslo urbexu - nič si neodnášaj a nič po sebe nezanechaj. Okrem stavieb na zemskom povrchu sa urbexeri púšťajú aj do tajomných priestorov pod zemou. Pozrite sa s nami na niektoré z ich výprav do podzemia.

Riskantné: Liezť po šmykľavom rebríku môže byť nebezpečné.
Riskantné: Liezť po šmykľavom rebríku môže byť nebezpečné.
OZ BUNKRE

Riskantné: Liezť po šmykľavom rebríku môže byť nebezpečné. Foto: OZ BUNKRE

Odvaha ísť pod zem

„Skúmať všeobecne akékoľvek podzemie je oveľa nebezpečnejšie, ako skúmať nadzemné stavby. Ide hlavne o objekty vojenského rázu, teda rôzne vojenské základne, kryty civilnej obrany a bunkre z 1. svetovej vojny, takzvané kaverny. No pod zemou sa, samozrejme, dajú okrem toho nájsť staré banské štôlne, tajné fabriky, ale napríklad aj vínne pivnice, no a samostatnú kategóriu tvorí kanalizácia či rôzne rezervoáre,“ vysvetľuje urbexerka Lucia Gažíková. Ju najviac zaujala istá tajná letecká základňa v Bosne a Hercegovine.

Podzemné letisko v horskom masíve z čias studenej vojny bolo jedným z najväčších a najdrahších projektov v Európe. „Bolo to napínavý zážitok prechádzať dlhé kilometre podzemných hangárov iba s baterkou v ruke, navyše s myšlienkou, že človek nikdy nevie, kedy na neho môže padnúť kus železobetónu. Základňa totiž bola po páde komunizmu odpálená a stropy zostali na niektorých miestach veľmi výrazne poškodené. Na zemi sa nachádzalo veľa dier a človek musel byť naozaj veľmi pozorný a sledovať, kam šliape.“

Svetlo na konci tunela: V podzemí sa nachádzajú bludiská aj nebezpečné miesta.
Svetlo na konci tunela: V podzemí sa nachádzajú bludiská aj nebezpečné miesta.
OZ BUNKRE

Svetlo na konci tunela: V podzemí sa nachádzajú bludiská aj nebezpečné miesta. Foto: OZ BUNKRE

Ale aj u nás majú urbexeri vytypovaných veľa zaujímavých a tajomných miest pod zemou. „Fotil som niekoľko zabudnutých vínnych pivníc, transportné tunely v továrňach, prípadne tunely, ktorými sa pod zemou vedie teplo medzi budovami vo väčších priemyselných areáloch,“ hovorí Matej Grečo.

Podľa neho tam možno nájsť rôzne predmety, ktoré vždy viac či menej súvisia s pôvodným využitím priestoru, ale občas prídu nečakané objavy. „Podzemné miesta sú pre mňa najzaujímavejšie tým, že sú oveľa častejšie nedotknuté v porovnaním s nadzemnými stavbami. Nie každý človek má odvahu ísť pod zem, do úplnej tmy.“

OZ BUNKRE

Staré bunkre: Sú ich desiatky a mnohé sú známe len hŕstke nadšencov. Foto: OZ BUNKRE

Bunkre

Asi najčastejšie skúmajú bunkre. V okolí Bratislavy ich v minulosti postavili veľa, keďže sa nachádza na exponovanom mieste pri hraniciach, ale ani v ďalších slovenských mestách o ne nie je núdza. Vznikali počas oboch svetových vojen aj počas studenej vojny. Kým niektoré podzemné objekty sú všeobecne známe, po iných pátrajú ako po ihle v kope sena. „Nadzemnú budovu pozorný človek nemôže prehliadnuť, no podzemie je vždy skryté. Vstupy do podzemia sa hľadajú oveľa ťažšie,“ myslí si Matej Grečo.

Ťažkosti, s ktorými sa stretol, opisuje aj ďalší „pátrač“ Michal, prezývaný Harko. „Vchody do podzemných priestorov sú mnohokrát zasypané, nájsť ich preto nebýva jednoduché. Niektoré podzemia majú prepadnuté stropy, priestory sú v mnohých prípadoch zatopené, či už spodnou, alebo dažďovou vodou. V niektorých žijú alebo zimujú bezdomovci či zver.“ Chalani s touto vášňou si založili občianske združenie Bunkre. Okrem Bratislavy majú členov na Považí i na východe Slovenska. Objavy pravidelne zverejňujú na svojom webe, aj keď priznávajú, že niektoré zostávajú zatiaľ tajomstvom.

Sú totiž kryty, ktoré sú dodnes funkčné a štát ich existenciu a umiestnenie drží v tajnosti. „No my sme ich navštívili hneď niekoľko,“ vysvetľuje Peter zo združenia Bunkre. „Civilná ochrana a správcovia krytov si však neželali, aby sme akékoľvek informácie zverejňovali, takže my sme si ich síce mohli prezrieť, no stalo sa, že nám odobrali fotoaparáty a mobilné telefóny. Skrátka, znemožnili nám akúkoľvek dokumentáciu priestorov,“ hovorí Peter a dodáva, že minimálne jeden utajený kryt sa nachádza v každom väčšom meste. „Napríklad kryt civilnej ochrany na Bajzovej ulici v Bratislave, z ktorého nám dovolili uverejniť fotografie.“

Tajné: Niektoré objavené lokality urbexeri nechcú zatiaľ prezradiť.
Tajné: Niektoré objavené lokality urbexeri nechcú zatiaľ prezradiť.
LUCIA GAŽÍKOVÁ

Tajné: Niektoré objavené lokality urbexeri nechcú zatiaľ prezradiť. Foto: LUCIA GAŽÍKOVÁ

Súčasnosť aj história

Výskumy urbexerov majú aj iný prínos. Dostali sa do objektov, ktoré medzičasom prestali existovať - a ako jediný doklad zostali ich fotografie. „Raz sme navštívili menší, dnes už neexistujúci kryt civilnej obrany (CO) pod administratívnou budovou bratislavskej fabriky Kablo. Stihli sme to skutočne v poslednej chvíli, iba pár dní pred začiatkom búracích prác. Dnes už v areáli stoja nové budovy,“ prezrádza Peter. Jeho kolega Harko vraví, že ich zaujíma história objektov, ktoré idú skúmať.

„Zaujímame sa najmä o históriu tých objektov, ktoré revitalizujeme a sprístupňujeme verejnosti. Momentálne sa venujeme štyrom podzemným objektom z prvej svetovej vojny - dva sú v lesoch bratislavskej Dúbravky, jeden na Kamzíku, neďaleko hornej stanice lanovky, a štvrtý je bunker na Železnej studničke, na kopci nad zrekonštruovaným mlynom Klepáč.“ Informácie o takýchto podzemných stavbách sa nehľadajú ľahko.

Dvere: Cez mnohé sa dá dostať do ďalších zákutí a tajomných chodieb.
Dvere: Cez mnohé sa dá dostať do ďalších zákutí a tajomných chodieb.
LUCIA GAŽÍKOVÁ

Dvere: Cez mnohé sa dá dostať do ďalších zákutí a tajomných chodieb. Foto: LUCIA GAŽÍKOVÁ

„Fakty o ich polohe čerpáme zo zachovaných starých máp, ktoré sme získali z Rakúska. Postupne prechádzame vyznačené oblasti a hľadáme vstupy do podzemia. Mnohé objekty však už neexistujú, na ich mieste dávno stojí niečo iné. Ale údaje získavame aj z historických inštitúcií či od pamätníkov.“

Matej Grečo dodáva, že história objektov zaujíma správneho urbexera, či už ide o nadzemné, alebo podzemné priestory: „Človek sa často dozvie zaujímavé informácie o meste, v ktorom žije, napríklad pôvodné trasovanie ulíc a podobne. Samozrejme, najcennejším zdrojom informácií je komunita a internet.“

Prekvapenia: Pod zemou možno nájsť všeličo.
Prekvapenia: Pod zemou možno nájsť všeličo.
LUCIA GAŽÍKOVÁ

Prekvapenia: Pod zemou možno nájsť všeličo. Foto: LUCIA GAŽÍKOVÁ

V zornom poli

Okrem bunkrov sú v zornom poli urbexerov ďalšie objekty pod zemou, navštívili a zdokumentovali staré štôlne aj rozsiahle pivnice, temné kanalizačné chodby alebo podzemné tunely v opustených továrňach. Fotografovanie v podzemí je náročné a tma je tvrdý oriešok - fotenie s bleskom zabíja atmosféru. Urbexeri však majú skúsenosti a podľa nich „treba mať poruke určite silné svetlo a statív, s tým človek dokáže urobiť kvalitné fotografie napriek tomu, že je v podzemí“. Pripomínajú, že tak ako pri každom urbexe, aj tu platí, že potrebujete dobrú obuv, rukavice a čelovku.

Najlepšie je mať radšej niekoľko zdrojov svetla: „Nikto predsa nechce zablúdiť v nejakom zabudnutom tunelovom systéme v úplnej tme.“ Na otázku, s čím treba rátať, Lucia dodáva: „V každom podzemnom priestore je nestabilita, hrozí zavalenie. Pri rozsiahlych podzemiach bez odvetrávania je aj zhoršená schopnosť dýchať, je tam menší prístup kyslíka, preto niektorým ľuďom môže prísť nevoľno. Je vždy lepšie, ak do podzemia človek nejde sám, ale s niekým pre prípad, že by sa niečo stalo. To pri urbexeplatí vždy . V banských štôlňach je takmer pravidlo, že sa v nich drží voda, preto sa hodia gumáky, no a pre ľudí, ktorí skúmajú hlavne kanalizácie, je zasa určite nevyhnutná plynová maska.“

Tak ako pri skúmaní nadzemných objektov, aj pri podzemí sa riadia základnými pravidlami urbexu - teda nič z navštíveného miesta nebrať a nič po sebe nezanechávať. A nerobiť ani umelý vstup, keďže „správny“ urbexer vstupuje len cez otvory a diery, ktoré už existujú. Aj preto vysvetľujú verejnosti, že nie sú žiadni vandali. Za neoprávnený vstup by síce mohli hroziť problémy s políciou, ale v drvivej väčšine sa vraj dokážu dohodnúť so strážcami, keď im vysvetlia, že nejdú kradnúť. Iba „lovia“ zaujímavé zážitky a fotografie. A tie veru stoja za to.

Relax