Mladý Slovák očaril slávny americký magazín. Uverejnil jeho komiks o modelkách a chce aj ďalší

Výtvarník z Banskej Bystrice prerazil v zahraničí. Berie to však s rezervou. „Hej, teraz už budem slávny a bohatý,“ žartuje na svojom profile

Relax

Vždy ma zahreje, keď sa v zahraničných médiách o Slovensku nehovorí len preto, že tu niekto niečo pokašľal. A nemusí to byť práve vedecký objav na svetovej úrovni, hoci to by bolo skvelé. Nedávno ma takto potešilo, keď slávny americko-kanadský magazín Vice uverejnil komiks mladého slovenského výtvarníka Martina Lacka (29). Martin pochádza z Banskej Bystrice, no už dlhší čas žije a študuje v Prahe. Jeho súčasná tvorba je - no, povedzme - nezameniteľná.

Milovník starého umenia ju asi neprehryzne, ale ak by sa začal prehrabávať Martinovým portfóliom, som presvedčená, že aj on by si prišiel na svoje. Pretože tvorba Martina Lacka je nielen nezameniteľná, ale aj neuveriteľne rôznorodá. Momentálne ho to najviac ťahá k počítaču. A to je napokon aj to, čo ho dostalo do výnimočnej spoločnosti uznávaných komiksových autorov vo Vice. Kreslený príbeh How to be a Supermodel - Ako sa stať supermodelkou - totiž vyzerá ako počítačová hra z osemdesiatych rokov. Je to čosi ako Princ of Persia na modelkovskú tému. Preto aj vo Vice jeho hrdinky dostali prívlastok „osembitové“.

Darí sa mu: Za ilustrácie v módnom magazíne ho nominovali na cenu Czech Grand Design 2016.
Darí sa mu: Za ilustrácie v módnom magazíne ho nominovali na cenu Czech Grand Design 2016.
instagram.com/thetalkingclub/

Správne dekadentná téma

Pýtate sa, čo je také unikátne na tom, že sa jeden komiks dostane do nejakého časopisu, o ktorom pravdepodobne ani neviete, že existuje? No - dosť. Magazín Vice je totiž jeden z najuznávanejších trendsetterských časopisov na svete. Pre mladého umelca je to teda tak trochu ako pre novinára mať článok v The Times, pre fotografa módny editoriál vo Vogue alebo pre vedca vedeckú štúdiu v The Science. „Napísal som im už dávnejšie,“ hovorí Martin Lacko. „Vice pravidelne publikuje veci od tých najväčších hviezd alternatívneho komiksu, tak som im poslal nejaké svoje veci.“

Trvalo vraj pomerne dlho, kým sa mu ozvali. No oplatilo sa čakať. Vice nielenže uverejnil jeho komiks, ale hneď si vyžiadal ďalšie časti „Supermodelky“. „Zatiaľ totiž existuje len úvod, prvý diel, no už pracujem na ďalšej časti, a je takmer hotová. Či to chcem vydať knižne? Vlastne to nie je vôbec určené pre print, dokonca aj štvorcový formát je vybraný kvôli Instagramu, kde som ho pôvodne uverejnil. No teraz som ho musel odtiaľ vymazať, vlastne odvšadiaľ, keďže to kúpil Vice.“

A prečo práve modelky? „Modelky sú zaujímavá téma, atraktívna, správne dekadentná - je tam krása, márninosť, narcizmus, telesnosť. Aj veľmi tragická - napríklad preto, že sú to ľudia, ktorým sa platí len za to, že nejako vyzerajú,“ objasňuje svoju voľbu Martin. „Ak nevyzeráte tak, ako sa to požaduje, už s tým veľa nenarobíte. Nemôžete sa to naučiť, natrénovať, nemôžete to už nijako dohnať. No ak aj vyzeráte, ako sa žiada, ešte treba, aby si vás včas všimli správni ľudia. No a keď si vás aj všimnú, je tu nekonečne veľa pekných dievčat na každom kastingu. A tak s najväčšou pravdepodobnosťou získate len pár zákaziek a vymenia vás. Toto, myslím, zažíva v určitej miere veľa mladých ľudí v rôznych profesiách. Pri modelkách je to však umocnené, keďže - ešte raz - ide len o vrodenú krásu a mizne ilúzia, že s tým jedinec môže niečo urobiť, že sa napríklad mohol lepšie učiť v škole,“ vysype Martin vyčerpávajúcu odpoveď, proti ktorej sa absolútne nedá namietať. Vo Vice si to asi myslia tiež.

Nesplnený sen: Najradšej by ilustroval dobrodružné a hororové rodokapsy, no také už nevychádzajú.
Nesplnený sen: Najradšej by ilustroval dobrodružné a hororové rodokapsy, no také už nevychádzajú.
instagram.com/thetalkingclub/

Knižka z Lotyšska

Mimochodom, hoci z komiksu How to be a Supermodel knižka nebude, jedna už Martinovi Lackovi predsa len vyšla. Vydalo ju lotyšské (!) vydavateľstvo Kuš a ide o komiksové spracovanie záverečnej časti novely Volanie Ctulhu, od klasika fantasy, sci-fi a hororu Howarda Phillipsa Lowecrafta. Ľudia z Kušu sa o Martinovi dozvedeli na platforme itsnicethat.com z článku o jeho bakalárskom komikse.

„Chceli potom vydať môj komiks o Heraklovi, ale tam bol problém s autorskými právami - textom od Roberta Gravesa - tak som navrhol toho Lovecrafta,“ vysvetľuje Martin. „Malé knižky od Kušu sú dobre známe ľuďom, ktorí sledujú ,alternatívne‘ komiksy,“ hovorí Martin. „Vydávajú autorov z celého sveta, to je jedno, že sú v Lotyšsku. Neviem, či sa dajú kúpiť v Bratislave, ale v Prahe sa objavujú na komiksových festivaloch, dizajnových trhoch a podobných akciách.“

Modelky: Pre Martina Lacka sú „zaujímavou, správne dekadentnou témou“.
Modelky: Pre Martina Lacka sú „zaujímavou, správne dekadentnou témou“.
instagram.com/thetalkingclub/

Radšej inak ako ľúbivo

Martin Lacko vyštudoval UMPRUM v Prahe (Vysoká škola uměleckoprůmyslová) a „teraz dúfam, že budem pokračovať na maľbe na pražskej Akadémii výtvarných umení“. Medzi mladými, progresívnymi ilustrátormi je však už dnes pojmom. Viacerí sa o ňom v rozhovoroch vyjadrujú s obdivom ako o ilustrátorovi hodnom nasledovania. Komiks vo Vice jeho kredit ešte zvýšil. A koho má rád on?

„Moji obľúbení súčasní výtvarníci, vzory, naprieč vysokým i nízkym umením, undergroundovým komiksom aj ilustráciou pre hollywoodske blockbustery sú Mat Brinkman, Alexandra Waliszewska, Man Gataro a Justin Sweet,“ vymenúva Martin. „Inak sa inšpirujem hlavne stredovekým, ranorenesačným umením a z 20. storočia sú moji hrdinovia Gauguin, Munch a Matisse,“ dodáva. Podľa toho, čo si pamätá, vraj kreslí, odkedy udržal v ruke ceruzku. Medzi jeho témami dominuje fantasy, romantickí hrdinovia, respektíve hrdinky, bojujúci s príšerami.

Má ich rád ako výtvarník aj konzument. „Bohužiaľ, fantastika, aspoň v takej hĺbke, v akej sa jej chcem venovať, veľa ľudí nezaujíma - napriek všetkým Harry Potterom a Hrám o tróny. A tak v snahe zavďačiť sa publiku začal som sa zaujímať o módu. Totiž radšej, ako kresliť hlúpejšie a ľúbivejšie - napríklad gýčové obálky súčasných fantasy paperbackov -, budem kresliť stále po svojom, aj keď trebárs o niečom inom,“ vysvetľuje Martin. Inak, práve za ilustrácie pre módny časopis je tento rok nominovaný na prestížnu cenu Czech Grand Design.

Inak, Martinove diela môžete nájsť aj pod značkou Mydrim. Je to jeho pseudonym z detstva a neznamená vraj nič. „Je to iba tolkienoidné meno, ktoré som písal práve vytvoreným postavám do rpg videohier. A potom prišiel internet, e-maily a diskusné fóra a ja som si tam automaticky všade napísal toto meno, až mi to zostalo.“

Fashion: Martinova tvorba má dve hlavné témy - fantasy a fashion.
Fashion: Martinova tvorba má dve hlavné témy - fantasy a fashion.
instagram.com/thetalkingclub/

Štetec verzus počítač

Ako sme už spomínali, maliarskym nástrojom Martina Lacka nie je štetec, ale primárne počítač. Že v tom už nie je ten cit a je to neosobné? Omyl, stačí sa pozrieť na jeho výtvory. „Mne sa veľmi páči, že keď maľujete na počítač, ste na to akosi viac sám, cítim sa za výsledok viac zodpovedný a mám nad dielom väčšiu kontrolu,“ povedal v roku 2013 v rozhovore pre CzechDesign.cz.

„Pracujem v sterilnom prostredí, v mriežke obrazových bodov s presnými nástrojmi, a je to iba na mne. Prázdny dokument je naozaj prázdny, nezachráni vás jemný odtieň papiera, náhodné nerovnosti, drobné nečistoty, textúra.“ Digitálna maľba je podľa neho, naopak, veľmi jednoduchá. Čo je veľké plus, najmä pre tých, ktorí nie sú veľmi šikovní a pri klasických technikách vždy niečo roztrhnú, rozlejú, zašpinia.

„Pri digitálnej maľbe každú chybu môžete vrátiť, na rozdiel od tradičných techník, kde je takáto chyba občas osudná a dielo môžete zahodiť. Takže nemáte strach experimentovať, a to je to najhlavnejšie, lebo ja verím, že experimentom sa posúvate vpred,“ vraví Martin a dodáva: „Keby mali renesanční majstri Wacom a Photoshop, tak by stopercentne klasický štetec zahodili.“

Prvá kniha: Lotyšské vydavateľstvo kuš! vydalo Martinov komiks na motívy novely H. P. Lovecrafta.
Prvá kniha: Lotyšské vydavateľstvo kuš! vydalo Martinov komiks na motívy novely H. P. Lovecrafta.
instagram.com/thetalkingclub/

Niekedy je lepšie nevedieť veľa

Hoci oveľa radšej by ilustroval pánske dobrodružné a hororové rodokapsy, ktoré vychádzali v 60. a 70. rokoch, dnes už neexistujú, no „je tu azda tisíc časopisov o móde aj Instagramy sú plné modeliek“. Aj preto vlastne začal kresliť komiks o tom, ako sa stať modelkou. A ten sa uchytil, zdá sa, hneď po úvodnej kapitole, kde je módy zatiaľ minimum. „Hlavná hrdinka v jej závere končí so zabíjaním príšer, pretože to ľudia neoceňujú, a pokúsi sa stať modelkou,“ hovorí Martin. Ako dodáva, je to vlastne paralela s jeho „osudom umelca“ - musel sa vzdať kreslenia bojovníčok a vrhnúť sa na modelky.

Jedným dychom však dopĺňa, že mu to rozhodne nie je proti srsti a nestalo sa to zo dňa na deň. „Nie, ja mám módu veľmi rád, je to teraz po fantasy moja druhá najobľúbenejšia téma. Aj keď o nej veľa neviem, hoci som absolvoval jeden semester v Ateliéri módnej tvorby a v rámci prieskumu som spovedal pár pražských modeliek.“ Ako však zároveň vraví, niekedy je možno aj lepšie nevedieť veľa. V „nevedomosti“ mu bol totiž tak trochu príkladom animovaný seriál China IL, ktorý sa odohráva v prostredí vysokej školy.

Najviac ho vraj bavilo, že tá vysoká škola bola akási zvláštna. Tak trochu akoby to bola stredná, no s dospelými žiakmi. „Čítal som potom rozhovor s autorom a on sa naozaj priznal, že nikdy na žiadnu vysokú školu nechodil a má len mlhavé informácie od priateľov. No takto si vysokú školu predstavuje. To bol pre mňa dôkaz - nič také, že musíte dokonale poznať reálie, o ktorých píšete, kreslíte, neplatí. Treba poznať niečo a zvyšok si vymyslíte.“

Darí sa mu: Za ilustrácie v módnom magazíne ho nominovali na cenu Czech Grand Design 2016.
Darí sa mu: Za ilustrácie v módnom magazíne ho nominovali na cenu Czech Grand Design 2016.
instagram.com/thetalkingclub/

Heslo Vice: Nebrať sa vážne

Vice vznikol pred dvadsiatimi dvomi rokmi v Kanade. Pôvodný názov Voice of Montreal sa postupne scvrkol na súčasné Vice a časopis jeho vtedajší majiteľ, kanadský softvérový milionár Richard Szalwinski, po čase presídlil do New Yorku. Pod Szalwinského vedením sa Vice vyprofiloval na drzý recestistický, šokujúci a politicky - aj inak - nekorektný časopis. Vynieslo mu to značnú popularitu medzi „mládežou“ do 35 rokov, ale, paradoxne, aj u inzerentov, medzi ktorými dodnes nechýbajú najznámejšie značky. Hlavné heslo Vice - nebrať sa vážne - v dnešnom povrchnom svete skrátka láka.

Už v roku 2007 mal Vice trinásť zahraničných edícií po celom svete, spoločné česko-slovenské vydanie sa objavilo prvý raz v marci 2010. Dvestostranový mesačník vychádza v náklade 1,2 milióna výtlačkov a - pozor - je úplne zadarmo. Nenájdete ho v klasických stánkoch, ale na miestach, kde sa stýka komunita, ktorej je primárne určený. Distribuuje sa v módnych butikoch, kaviarňach, baroch, galériách.

O jeho obľube svedčí aj skutočnosť, že napriek tomu, že je grátis, kumuluje utešený zisk. Impérium Vice sa vďaka tomu medzičasom rozrástlo. K magazínu pribudla televízia, hudobné a knižné vydavateľstvo. Vlajkovou loďou však stále zostáva papierový mesačník. Mať v ňom svoj príspevok je pocta. Obzvlášť pre našinca. Martinovi Lackovi sa to nedávno podarilo.

Relax