Môže hodina dejepisu navyše zastaviť rast extrémizmu? Odborníci sú skeptickí

Na základných školách má pribudnúť hodina dejepisu, výučba pritom stále pripomína časy z obdobia Márie Terézie

Relax

Viac ako tretina mladých ľudí sympatizuje s Kotlebom a jeho Ľudovou stranou - Naše Slovensko. S podporou fašistov sa mladí ľudia radikalizujú v riešeniach, veria smiešnym konšpiráciám z webu a historické vedomie sa u mnohých rovná nule. A navyše stúpa kritika učiteľov. Najnovšie sa objavili reči, že sú to práve oni - konkrétne učitelia histórie -, kto môže za rozmach extrémistických myšlienok v našej krajine. Zodpovední chcú reagovať pridaním hodiny dejepisu na základných školách. Je to riešenie? Dokážeme vychovať z dnešných detí rozumných ľudí s kritickým myslením alebo budeme produkovať len bezduché zástupy konzumentov, ktorí zhltnú každú hlúposť?

Učebnica: Dejepis nemusí byž suchý dril, žiaci môžu byť detektívmi.
Učebnica: Dejepis nemusí byž suchý dril, žiaci môžu byť detektívmi.
TONY ŠTEFUNKO

O hodinu navyše

„Isteže je dobré, ak na základných školách pribudne hodina dejepisu navyše, za tento krok sme sa dlho zasadzovali, ale takisto treba úprimne povedať, že to problém úplne nerieši. Nezáleží len na pridaní jednej hodiny, záleží najmä aj na kvalite výučby, učebníc aj vzdelávania učiteľov. Nemať po ‚zásadnej‘ reforme z roku 2008 napríklad stále dostatok učebníc pre žiakov je tragické,“ hovorí hneď na úvod Viliam Kratochvíl. Autor moderných učebníc dejepisu, ktorý sa venuje didaktike a modernej výučbe histórie, kedysi učil na základnej škole a gymnáziu.

Dnes je docentom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a zároveň člen výboru Slovenskej historickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied. Práve táto spoločnosť sa zasadzovala o pridanie hodiny dejepisu do učebného plánu základných škôl, ministerstvo školstva o to žiadala krátko po minuloročných voľbách, ktoré vyniesli neonacistov do parlamentu - aj s prispením voličských hlasov od mladých. Ministerstvo im najprv nevyhovelo, teraz však prišiel s návrhom na pridanie jednej hodiny dejepisu Štátny pedagogický ústav.

„Predmetová komisia sa jednomyseľne zhodla, že ide o nevyhnutný krok, ak chceme vytvárať korektné historické vedomie u dospievajúcich ľudí,“ povedal riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Ľudovít Hajduk. Dodal, že schválený návrh nezasahuje do platných vzdelávacích programov a nežiada rozšírenie učiva. Momentálne sa čaká na schválenie návrhu rezortom školstva, pričom zmena sa má dotknúť všetkých ročníkov druhého stupňa základných škôl s výnimkou deviateho.

Zastarané

„Nie sme naivní, jedna pridaná hodina dejepisu pravdepodobne situáciu nezmení. Dnes totiž u nás funguje klasický jednohodinový ‚dostihový‘ model, keď sa učitelia snažia prebrať stanovené učivo. História sa prakticky približuje žiakom monológom učiteľa, v horšom prípade diktovaním, oni majú len ticho počúvať a mechanicky zapisovať. Počúvanie je asi najrozšírenejšou učebnou metódou. Znie to síce neuveriteľne, ale nedávno sa jedna študentka gymnázia vyjadrila, že keď sa budú pýtať učiteľa, budú za to postihovaní - to je neskutočné,“ podotýka Viliam Kratochvíl.

Záplava dátumov, letopočtov a faktov, ktoré sa musí bifľovať školák, bola postrachom dejepisu už za komunistickej totality. V myslení sa však odvtedy veľa nezmenilo. Podľa Kratochvíla stále pretrvávajú „mentálne pozostatky starého režimu... Kedysi sme sa báli ťahať od žiakov názory v obave, aby v triede nepovedali niečo nevhodné. Musíme si priznať, že naša výučba sa od čias Márie Terézie veľmi neposunula, stále je to memorovanie a mechanické pamätanie dátumov. Aj dnes vytesňujeme schopnosti žiakov klásť otázky, pýtať sa, vyjadrovať svoje názory, lebo sa obávame, že môžeme počuť aj niečo, čo nechceme, iné postoje a hodnotenia a to nám komplikuje spôsob výučby“.

Kritické myslenie: Žiaci majú šancu pochopiť, že vždy sa našli takí, ktorí chcú ovládať ostatných - dávni fašisti aj ich dnešní pohrobkovia.
Kritické myslenie: Žiaci majú šancu pochopiť, že vždy sa našli takí, ktorí chcú ovládať ostatných - dávni fašisti aj ich dnešní pohrobkovia.
Archív

Kocúrkovo

„Najúčinnejšie je brať mladých ľudí vážne, pýtať sa na ich názory. Nestačí stáť na pódiu, kázať a očakávať, že si budú písať poznámky. Musíte ich pozvať do debaty, provokovať, inšpirovať, vyzývať do diskusie a hľadať odpovede na naše spoločné otázky.“ Takto sa vyjadril americký filozof a profesor Michael Sandel, ktorý robí najnavštevovanejšie kurzy na Harvarde. Nečudo. Stará myšlienka pripomína, že žiakov nezaujíma, čo vie učiteľ, kým nevedia, že sa o nich zaujíma. Aj podľa Kratochvíla je komunikácia kľúčová vec.

„Musíme začať vnímať žiakov ako celistvé, plnohodnotné osobnosti, zaujímať sa o ich názory, diskutovať, polemizovať. Pretože dejepis, to nie je len učiť sa o minulosti, to je aj učiť sa o dnešku, o prítomnosti, schopnosti vytvárať si vlastný názor.“ Dnešná situácia sa však podľa neho nedá zjednodušovať na jeden problém. „Reforma školstva z roku 2008 bola nekvalitne pripravená a spustená bez učebníc,“ zdôrazňuje Viliam Kratochvíl.

„Po niekoľkých rokoch väčšinu takzvaných reformných učebníc kritizuje veľa učiteľov za ich nekvalitu a niektoré z nich odmieta používať. Navyše, na stredných odborných školách sa viac ako dvadsať rokov používajú učebnice dejepisu v nezmenenej podobe, hotové Kocúrkovo. Po roku 2008 nefunguje ani kontinuálne vzdelávanie učiteľov vrátane učiteľov dejepisu. Učitelia sú takto postavení zoči-voči aktuálnym problémom, ktoré musia sami riešiť. Za tieto zlyhania je plne zodpovedný štát.“ Napríklad v susednom Česku funguje kontinuálne vzdelávanie, zahŕňa rôzne workshopy, semináre a materiály, ktoré môžu učitelia využívať v každodennej praxi.

História ako detektívka

Viliam Kratochvíl je pritom rozhodne presvedčený, že história je zaujímavá a nemusí byť nudným drilom s množstvom faktografie. Je autorom a spoluautorom moderných učebníc dejepisu, ktoré sa nesnažia deti zavaliť hromadou zbytočných informácií, ale, naopak, vtiahnuť ich do deja plného vzrušujúcich objavov. Napríklad pri starej fotografii ich nenúti bifľovať sa mená, ale skôr zistiť, prečo sa vtedy ľudia fotili a ako fungovala fotografia, keď sa pred objektívom muselo sedieť aj niekoľko hodín.

Alebo pri pohľadnici od prastarého otca majú vypátrať z textu na nej, kam ju posielal - nenápadne sa dostanú aj k tomu, že vtedy bol v zákopoch prvej svetovej vojny. História môže byť pútavá pre deti do tej miery, že si vôbec neuvedomia, že sa učia - moderný prístup ich prakticky motivuje, aby boli pátračmi, detektívmi.

Smutný fakt je, že jedna z jeho učebníc s podtitulom Pátrame po minulosti dosiaľ v našich školách chýba. Pritom učí deti pracovať s pôvodným prameňom a klásť otázky, čo je jeden z prvkov vytvárania kritického myslenia - vďaka nemu potom neuveria prvej hlúposti na internete alebo podvodom politikov. To sa javí oveľa podstatnejšie ako to, či vedia odrecitovať všetky fakty o Mezopotámii.

Dôležité vzory

„Málo si uvedomujeme, že deti sa z hľadiska svojej identity hľadajú,“ hovorí Kratochvíl. „Pritom preberajú cudzie vzory, chcú sa podobať na svoje idoly, či už je to športovec, alebo spevák, a práve tam sa zvyšuje pravdepodobnosť, že vzory preberú aj od extrémistov.“ Ako Kratochvíl dodáva, mladí ľudia si nie sú istí svojou pozíciou, prikláňajú sa k rýchlym riešeniam a to všetko tiež napomáha extrémizmus. „Vzory preberajú zo svojej sociálnej skupiny, ale je tu tiež silné pôsobenie rodiny. A nemusíme si nahovárať, predsudky nájdeme aj v mnohých rodinách.“

Dôležitá je však podľa neho i klíma v spoločnosti, vyjadrenia politikov, sociálne siete... „Je to veľký problém,“ uznáva Kratochvíl. „Lebo aj toto by mal odkrývať učiteľ. Ibaže nie ako jediný v spoločnosti. Preto nehádžme zodpovednosť len na školu či dejepis, ako sa to často v súčasnosti stáva v súvislosti s nárastom extrémizmu.“

Obete: Mladí ľudia podporujú Kotlebu a nechápu, že fašizmus by im vzal slobodu, ktorú majú radi.
Obete: Mladí ľudia podporujú Kotlebu a nechápu, že fašizmus by im vzal slobodu, ktorú majú radi.
ARCHÍV

Položiť tie správne otázky. Ale ktoré to sú? Ukážeme vám to

Podľa Kratochvíla existuje súbor učiteľových otázok, ktoré mieria na žiaka ako na celistvú osobnosť, mieria do jeho vedomia, teda do túžob, pocitov, predstáv, postojov, názorov na minulosť z potrieb prítomnosti. Tu je súbor otázok, ktoré by mohol používať učiteľ:

  • Tomáš, čo znamená, keď poviem, že čas mi beží pomaly alebo rýchlo? Barbora, kedy pociťuješ, že ti čas ubieha pomalšie alebo rýchlejšie? Janko, kam až siahajú tvoje prvé spomienky?
  • Zisti, na aké historické udalosti často spomínajú tvoji starí rodičia. Územie bývalého Rakúsko-Uhorska bolo po dlhé desaťročia križovatkou rôznych národov a ich kultúr. Vypátrajte, či sa táto rôznorodosť prejavila aj v historických osudoch vašej rodiny.
  • Jarka, kto je podľa teba chudobný alebo bohatý človek? Prečo neustále hovoríme v minulosti i prítomnosti o chudobných a bohatých ľuďoch? Prečo sú niektorí ľudia bohatší než ostatní? Prečo niektorí ľudia vládli a iní boli rôznym spôsobom ovládaní? Prečo boli slobodní a neslobodní?
  • Prečo ľudia neustále túžili a túžia po moci? Kto má moc v súčasnej Slovenskej republike? V čom spočíva základný cieľ politickej strany? Ako sa prejavuje politická strana, ktorá ponúka rýchle riešenia sociálnych a politických problémov
Relax