Myslíte si, že poznáte všetky šibnuté mená? Tieto vás dorazia

Mená už stáročia podliehajú módnym trendom i politike, priezviská zas odhaľujú fakty o našich predkoch.

Čo spája premiéra Roberta Fica s Borisom Filanom? Prečo je prípona v priezvisku kontroverzného podnikateľa Jozefa Majského nepatričná a čo je pikantné na Košútovi? Nazvali by ste svoje dieťa Fontána či Drakula? Skúmanie mien je doslova veda, ktorá sa odborne nazýva onomastika. Za zložitým názvom sa skrýva veľa zaujímavého.

Móda je večná

„S otvorením hraníc pociťujeme významný nárast nových rodných mien. Ale aj mená podliehajú móde a nie je to len otázka dneška,“ hovorí Iveta Valentová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.

Mená vždy podliehali módnych trendom. Naši predkovia nosili pohanské mená. S príchodom kresťanstva bolo zasa módne pomenovať potomkov po apoštoloch a svätcoch. V stredoveku preto nebola núdza o mená ako Ján, Juraj, Michal i Jozef.

Inventár mien bol však oveľa chudobnejší ako dnes, tri-štyri dominantné mená malo v dedinách bežne deväťdesiat percent mužov a žien. Ďalšia móda prišla napríklad s národným obrodením v devätnástom storočí. Štúrovci si vkladali medzi meno a priezvisko slovansky znejúce mená ako Velislav či Krasislav.

V dvadsiatom storočí sa inventár mužských mien rozšíril dvojnásobne, ženských viac ako štvornásobne. Pribudli západné mená ako Žaneta, Henrieta, Iveta, Simona, Ingrida a Dagmara. Zatiaľ posledný boom mien nasledoval po páde komunizmu.

Keďže niektorí hľadajú slobodu aj vo voľbe mena, našli sa rodičia, ktorí sa už dožadovali, aby ich dieťaťu zapísali mená obľúbených indiánskych hrdinov - Ribana, Vinnetou, Sandokan alebo Žofré podľa osudového muža zvodnej Angeliky. Iní chceli pre dieťa meno Luigi podľa Caponeho, Hare Krišna podľa višnuistickej mantry a Skippi podľa televízneho seriálu o stepnej kengure.

Systém a pravidlá

Hoci sa to mnohým nemusí páčiť, rodné meno si nemožno vybrať podľa ľubovôle. Podľa jazykovedcov tu totiž vládne systém. Kým v iných krajinách je štát pri výbere mien benevolentnejší, u nás platia isté pravidlá.

Iveta Valentová upozorňuje na zásadný rozdiel už len medzi Slovenskom a Českom, ktoré v minulosti tvorili jeden štát. „Čo sa týka rodných mien, v Česku môžu dať dieťaťu meno bez ohľadu na národnosť a štátnosť, ak dostanú od kolegov z Ústavu pre jazyk český stanovisko, že meno existuje v inej krajine. U nás je to jednoduchšie, pretože matrikárky by mali zapisovať mená zo zoznamu schváleného ministerstvom.“

Zoznam úradných podôb mien obsahuje kniha Milana Majtána a Mateja Považaja Vyberte si meno pre svoje dieťa, ktorá vyšla v niekoľkých vydaniach. Táto praktická popularizačná príručka slúži ako pomôcka rodičov pri výbere mena, ale aj matrikárom pri zápise rodného mena.

„Ak matrikárka zapíše meno typu Sandokan alebo domácku podobu, ktorá nebola schválená ako úradná podoba mena, tak by to mala byť jej chyba. Ale stávalo sa a určite sa stáva všeličo,“ dodáva Iveta Valentová.

Matrikárky v prípade pochybností oslovujú práve Jazykovedný ústav, ktorý im vydá odporučenie. Na Slovensku totiž platí zákon o mene a priezvisku a pri výbere mien sa prihliada aj na zákon o matrikách. Zákon takisto umožňuje rodičom dať dieťaťu najviac tri mená.

Určuje tiež varianty konkrétneho mena. Ak sa „vaša“ podoba nenachádza v zozname, máte smolu. „Ako neúradné sa u nás vnímajú domácke podoby mena. Napríklad tvarmi Janko alebo Marienka sa môžu ľudia oslovovať, ale v úradných listinách a rodnom liste by mali mať základnú podobu mena Ján, Mária,“ upozorňuje odborníčka.

Platia však aj výnimky. „Napríklad meno Lenka je pôvodne domácka podoba mien Helena, Magdaléna, Eleonóra, ale môže byť aj úradnou podobou rodného mena. Ak sa domácka forma mena osamostatnila a vžila, môže sa zaradiť do zoznamu úradných podôb mien,“ opisuje Iveta Valentová.

Wednesday aj Čingis

Exotickejšie či cudzokrajné mená sú u nás možné, ak ide o rodičov inej národnosti alebo štátnosti. Tí by mali doniesť potvrdenie, že v danej krajine je to-ktoré meno bežné, prax je však individuálna. Na ministerstve kultúry nám potvrdili, že zákon je v tomto bode veľmi stručný a novelizovanie by mohlo pomôcť aj v lepšej orientácii rodičov.

Treba však zabudnúť na výmysly, aké sa dajú nájsť napríklad v českých matrikách. Rodičia u našich západných susedov pomenovali deti Pamela Slepičková, Narcis Bejček, Wednesday Mašková, Čingis Kratochvíl či Fatima Cvrčková.

Podľa onomastikov je tu evidentná snaha „okrášliť“ bežné priezvisko exotikou, avšak vo výsledku je to „podobné ako kombinovať šaty z tržnice so značkovým oblečením“.

U nás napríklad kolú oči mená typu Klaudia Pokrievková či Sven Vatrt. „Rodičia by mali citlivo vyberať mená pre deti, tak, aby ladili s priezviskom. Treba zvážiť, či dieťa nebude v budúcnosti trpieť pre extravagantné meno,“ myslí si jazykovedkyňa.

Nedostatok je, že zoznam rodných mien schvaľovala špeciálna komisia už pred dlhším časom a odvtedy sa k jeho aktualizácii nikto nemal. Ako vždy, chýbajú ľudia i peniaze. V Česku napríklad vydalo tamojšie knižné vydavateľstvo aktualizovaný zoznam rodných mien, ktorý oficiálne zaštítil Ústav pre jazyk český.

V praxi to značí, že systém je prehľadný a verejnosť má väčší výber. Ibaže kým česká Akadémia vied sa transformovala na verejnú výskumnú inštitúciu, teda môže za podobnú činnosť vyberať poplatok, čo sa spätne odrazí aj na jej príjmoch, u nás zatiaľ táto transformácia Slovenskej akadémie vied nenastala. Vláda zákon opakovane odkladá.

Exotika aj Cigaretka

Skutočná exotika vládne vo svete. Kým napríklad v 127-miliónovom Japonsku štatistici narátali až vyše stotisíc mien, vyše miliardová Čína ich má len tristo. V Mjanmarsku, bývalej Barme, nemajú ani priezviská, pričom na pomenovanie tamojších takmer päťdesiat miliónov občanov používajú osemdesiat mien.

V Grécku zas napríklad nepovoľujú dávať deťom cudzokrajné mená, inde je to skôr naopak. V Maďarsku v minulosti zaznamenali snahu rodičov pomenovať deti Togurkán i Argentína.

Mimoriadnu fantáziu majú obyvatelia štátov bývalej Juhoslávie, kde nie je núdza o mená ako Bažant, Antilopa, Čokoláda, Fontána či dokonca Drakula.

Rarita pochádza z Anglicka, kde sa manželský pár chcel dostať do Guinnessovej knihy rekordov tak, že dcérke nadelil stoštyridsať mien a nevzdal sa, kým si na úradoch nevymohol tlačivo s prílohou k rodnému listu.

Podľa jazykovedcov Milana Majtána a Mateja Považaja má v USA profesor Evert Williams záľubu v zbieraní najčudnejších mien. Za najoriginálnejšie pokladá mená dvojčiat z Texasu - chlapca nazvali rodičia Pneumónia a dcérku Astma.

Ďalšie zaujímavé mená sú Makaróni či ženské Cigaretka.“ V Južnej Amerike zasa nechýbajú mená podľa pracích práškov či názvov svetových miest.

Gertruda, Dizeľ aj Nineľ

Ak sa vraví, že politika je za všetkým, platí to aj pri menách. V čase, keď Rusi budovali Sovietsky zväz, menilo sa všetko a jazykovedci Milan Majtán a Matej Považaj uvádzajú, že sovietski rodičia dávali deťom bežne mená po chemických prvkoch Mendelejevovej sústavy ako Gelij, Radij, Volfram či Iridij, ale aj podľa zemepisných názvov ako Ural, Altaj, Volga či Ararat.

Ešte zaujímavejšie boli mená po sovietskych výtvoroch, takže deti sa volali aj Okťabrina, Turbina, Traktor, Drezina, Dizeľ aj Kombajn. A veľa mien stvorili z revolučných hesiel.

Napríklad Roblen vytvorili z hesla „Rodilsa byť lenincem!“, čiže Narodený byť leninovcom, rodné meno Lorikerik zasa bolo zo skratky „Lenin - Okťabrskaja revoľucija, industralizacija, kolektivizacija, elektrifikacija, radiofikacija i komunizm…“

Apropo, sám vodca boľševickej revolúcie bol zvečnený v rodnom mene Nineľ, čiže Lenin odzadu. Ale „revolučný“ význam získali aj mená ako Gertruda - to u Sovietov značilo Geroj truda, čiže hrdina práce, a Marlena zasa dostala význam ako skratka: Marx, Lenin.

Jazykovedci udávajú, že v boľševizme fantázia doslova nemala hraníc, po Leninovej smrti sa vytvorilo viac než stopäťdesiat nových rodných mien, rozšírený bol Viľ, teda skratka od Vladimir Iljič Lenin, ale aj Vilorik, to zasa značilo v skratke „Vladimir Iljič Lenin - organizator rabočego klasa“, teda Lenin - organizátor robotníckej triedy.

Politike sa prispôsobovali i priezviská. Už v stredoveku si príslušníci pôvodnej slovenskej šľachty pomaďarčovali priezviská. Podobne si ľudia pomaďarčovali priezviská aj počas maďarizácie v devätnástom storočí. Naopak, v nacionalistickom vojnovom režime si zasa menili gardisti priezviská na echtovné slovenské.

Pikantné

História odhaľuje aj pikantnosti. Ako príklad možno uviesť priezvisko nádejného arizátora Jozefa Kundu. V historických dokumentoch sa dochovala žiadosť vtedajšieho ministra vnútra Alexandra Macha, ktorý zaňho loboval: „Ráčte zariadiť všetko tak, aby pán Jozef Kunda, Bratislava, dostal možnosť arizovať drevársky podnik Filip Propper v Humennom. Potrebujem ho tam na čelo Hlinkovej gardy. Na stráž! Šaňo Mach.“

O pikantných priezviskách sa tradujú celé historky. Z čias prvej republiky pochádza vtip o pracovnom tíme zloženom z pánov Veselý, Zajíc, Vyskočil, Tvrdý, Bobek, Vytlačil.

V ktoromsi mestečku zas susedili vedľa seba firmy: Morávek - Vošoust - U Černíků - Sestry Hříbkovy. Počas komunizmu mala obsadiť prvé miesta v rebríčku štipľavých priezvisk vtedy ťažko publikovateľná trojica Jebavý, Teplý, Straník.

„Pravdepodobne ide zväčša o vtipy, ktoré si ľudia vymýšľajú. Môže sa však stať, že sa napríklad na pracovisku stretnú ľudia s priezviskami, ktoré môžu vyvolávať aj takéto konotácie,“ hovorí Iveta Valentová.

Fakt je, že podľa databázy priezvisk sa u nás aj dnes vyskytujú priezviská ako Kunda, Šlapka, Kokotovič, Sral, Čurák či Prtko. Zmena priezviska je možná. V prípade, že ide o hanlivé priezvisko, zaplatíte za nové tri eurá. Ak si ho chcete zmeniť preto, že sa vám nepáči, načriete hlbšie do peňaženky: u detí to stojí tridsaťtri eur a u dospelých 99,50 eura.

Čo znamenajú priezviská politikov a verejne známych ľudí

Dzurinda - priezvisko je vytvorené z domácej nárečovej podoby Dzuro - rodného mena Juraj, z rovnakého základu sa utvorilo aj priezvisko Ďurinda alebo Ďurdiak.

Fico - priezvisko má základ v domáckej podobe mena Filip, podobný pôvod má aj priezvisko Filan.

Galbavý - pôvodne označovalo tých, čo používajú ľavú ruku, ale aj ako prezývka pre nešikovného alebo nemotorného človeka, jazykovedci našli doklad na takéto priezvisko už v roku 1522.

Hlina - priezvisko sa mohlo utvoriť ako prezývka zo slova hlina.

Hodža - priezvisko nášho významného národovca vzniklo zo slova, ktoré sa do staršej slovenčiny dostalo počas osmansko-tureckých výbojov v 16. a 17. storočí, v turečtine označovalo duchovného alebo aj čestný titul pre vzdelancov.

Kaliňák - vznik tohto priezviska motivoval názov rastliny alebo plodu kalina.

Košút - priezvisko, ktoré nosil aj známy maďarský politik Lajos Kossuth, sa utvorilo zo starého slovanského a slovenského slova košúts s významom „vyrezaný, vyškopený cap“.

Majský - pre jazykovedcov ide na prvý pohľad o umelo vytvorené priezvisko s nepatričnou koncovkou, kontroverzný podnikateľ si pôvodné priezvisko Marhuľa zmenil sám v minulosti, motivoval ho názov mesiaca máj, avšak prípona -ský v priezviskách poukazuje na pôvod, napríklad Zvolenský, Košický, Važecký.

Matovič - priezvisko sa utvorilo zo starozákonných mien Matej, Matúš a prípona -ovič poukazuje na príslušnosť k rodiny ako celku.

Radič - priezvisko je pravdepodobne južnoslovanského pôvodu, mohlo sa utvoriť zo slovanského mena Radimír alebo zo slovesa radiť vo význame „dávať niekomu radu“ alebo „usporadúvať podľa istého poriadku“.

Slota - pre niektorých nežičlivcov možno ide o „nomen omen“, teda meno, ktoré charakterizuje nositeľa, slovo slota totiž značí pľuhavé, zlé počasie.

Vianočné tipy na darček