Nájdite majstra Pavla! Nádherný oltár v Levoči sa dočkal rekonštrukcie

Posledná večera majstra Pavla zo skvostného gotického oltára v Levoči v reštaurátorskej dielni pred dokončením. Pozrite si detailné fotografie v našej galérii.

Relax

Majster Pavol z Levoče mal husté hnedé vlasy zastrihnuté „podľa hrnca“, modré oči, špicatý nos a dlhú hnedú bradu. Jeho tvár bola príliš široká a líca príliš výrazné, ďaleko od seba, bol tenký ako prútik. „Bože, čo toto bolo za chlapa?! Veď takto nemohol vyzerať slávny majster!“ zvolala jedna z reštaurátoriek. Ale mohol.

Autoportrét?

O Majstrovi Pavlovi vieme veľmi málo. Dalo by sa o ňom dokonca tvrdiť, že je akousi historickou hádankou - nevieme, odkiaľ pochádzal ani kedy sa narodil, ale v roku 1543 už bol po smrti. Dobové listiny totiž spomínajú vdovu po ňom. Vieme, že žil v dome číslo 20 na námestí v Levoči, kde tvoril, mal tam svoju dielňu, ale nemáme ani poňatia, kde a kedy ho pochovali.

Samozrejme, nezachoval sa žiaden jeho portrét, takže sme určite prví, kto svojim čitateľom ponúkol jeho podrobný opis. Odkiaľ to vieme? Zrejme svoj portrét zvečnil na levočskom oltári a sám seba posadil vedľa Jakuba, jedného z apoštolov, ktorí boli v dolnej časti oltára. Teraz sú všetci v Oblastnom reštaurátorskom ateliéri v Levoči a na oltár by sa mali vrátiť pred Veľkou nocou.

„Jakuba, patróna pútnikov, poznáme podľa toho, že mával pútnickú palicu a na klobúku mušľu. Judáš má na chrbte pripútaný mešec, Peter sediaci pri Ježišovi má sivé vlasy a sivú bradu, najmladší z apoštolov Ján zaspal na Ježišových rukách. Ostatných sme zaradiť nevedeli, ale predpokladá sa, že muž v remeselníckej čiapke by mohol byť autoportrét Majstra Pavla,“ hovorí kunsthistorička Eva Spaleková.

Apoštol na reklamnom plagáte

Aj keď neviete, koho ktorá socha symbolizuje, pri pohľade na ne zblízka žasnete. Každá tvár má svoj výraz - Ježišova prezrádza majestátnosť, jeho pohľad je zadumaný. Judášov, naopak, dramatický, akoby tušil, že skončí na osike. Veľké kruhy pod Petrovými očami, sivé kučery a brada prezrádzajú životné skúsenosti starého muža.

Apoštol, ktorý dostal pracovné meno Pijúci, je nosatý neoholený chlap s dlhými mastnými vlasmi, o akom by sme dnes povedali krčmový typ. Majster im vdýchol toľko života, že práve túto sochu apoštola mala kedysi dávno na svojom reklamnom plagáte spišská firma na výrobu liehovín White Lady!

„Sochy vznikli na rozhraní gotiky a renesancie. Gotika poznala štylizované tváre bez výrazu, renesancia im ho dala - akoby sa za každou skrýval dakto, kto kedysi chodil po Levoči. Nie je vylúčené, že Majster Pavol mal aj modely,“ hovorí akademický sochár Juraj Maták. Práve on je zodpovedný za reštaurovanie sôch z levočského oltára.

Svätí v plynovej komore

Je to najvyšší komplexne zachovaný gotický oltár na svete, postavený na princípe striedania kružníc a trojuholníkov. Pôvodne iba drevený, okolo roku 1515 k drevu pribudli tabuľové maľby a polychrómia. Čísla?

Výška 18,62 metra, šírka 6,27 metra, ústredná socha Panny Márie meria 2,47 metra, svätý Jakub po jej pravici 2,32 metra a svätý Ján po ľavej strane 2,30 metra. Apoštoli z Poslednej večere sú menší, najvyšší má iba sedemdesiatsedem centimetrov.

„Oltár naposledy reštaurovali Kotrbovci v päťdesiatych rokoch minulého storočia,“ hovorí Juraj Maták a spomína, že sochy vtedy namáčali v roztoku s prírodnou živicou, pridali naftalín a nakoniec ich tri týždne držali v plynovej komore s neslávne známym cyklónom B. Červotoč nemal šancu. Keby to neurobili, bolo by po sochách.

Prešlo však šesťdesiat rokov a oltár znova potreboval údržbu. „Prvá etapa sa začala v roku 2013. Najskôr sme reštaurovali nadstavec, po ňom oltárnu skriňu, potom predelu a teraz prišiel rad na Poslednú večeru.

Najťažšie však už máme za sebou, nadstavec si vyžiadal veľa rezbárskej práce, mnoho drobných častí sme našli popadaných na zemi a v plastikách boli dokonca broky. Ktosi sa takto pokúšal odohnať holuby,“ dodáva.

Vysvetľuje tiež, že sochy z Poslednej večere vybrali vlani, aby mohli zreštaurovať skriňu, v ktorej sú umiestnené. Na sochy majú dokopy iba päť mesiacov. „Našťastie, sú v dobrom stave, Kotrbovci svoju prácu odviedli seriózne. Oltár tiež odľahčili oceľovými nosníkmi, takže každá časť dnes nesie iba svoju hmotnosť a netlačí na tie ostatné.“

Šetrili aj v stredoveku

Očistiť od prachu, dočistiť chémiou, pretože je na nich veľa voskov, retušovať poškodené miesta. To, čo vyzerá jednoducho, by nepokojného človeka zrejme priviedlo k infarktu. Mravčia robota, hra s každým milimetrom, ako napríklad s prstami Majstra Pavla.

Na drevo, lipové, lebo z takého sú sochy, naniesli pred šesťdesiatimi rokmi farbu. Chyba! Farba musí ísť dole, na drevo treba najskôr dostať kriedovú vrstvu, až potom novú farbu!

Alebo Judášov prst - malíček sa mu kamsi stratil. Nový, lipový, má už v ateliéri pripravený. Vystrúhať ho vraj nie je problém, tvrdí jeden z reštaurátorov, žiada si to čas. A musí byť rovnako tvarovaný ako ostatné, nie akoby ho zachvátil kŕč. Nuž a potom dozlátiť každý kúsok a dávať pozor, aby ste sa nedotkli práce, ktorá vychádzala z tradičnej techniky zlátenia.

A keď už hovoríme o zlate, Juraj Maták človeka sklame, keď povie, že jeden lístok váži nula celých dve tisíciny gramu, čiže je takmer nevážiteľný. Ťažko teda len tak povedať, koľko zlata minuli. Zato vieme, že je takmer rýdze, má dvadsaťtri a trištvrte karátu. Od rýdzosti ho delí len štvrť karátu, ale to by už bolo príliš mäkké a nedalo by sa s ním pracovať.

Ak ste sa niekedy zamysleli nad tým, či by nestálo za to niekde ho zo sôch oškriabať a zbohatnúť, zabudnite. Juraj Maták spomínal muža, ktorý po vojne takúto myšlienku zrealizoval a nezbohatol, ale sochu poškodil. Čo sa s ním stalo, nevie. Videli sme však, že zlatom šetrili už v stredoveku. Zlátili len to, čo sa dalo vidieť. Spredu alebo zboku. Čo oko nevidelo, to zostalo bez zlata.

Sto rokov vo vzduchu

Všetko z jedného kusa dreva. Ústredná trojica - Ježiš, Peter, Ján. Dvojica Jakub a možno Majster Pavol. Dvojica apoštolov s hlavami „na vankúši“ - čistia im chrbty a dopĺňajú chýbajúce kučierky vo vlasoch.

Ak sa pozriete na oltár spredu, túto dvojicu budete vidieť od chrbta. O to viac vás prekvapí dokonalosť ich tvárí. Iná dvojica, ktorej do tvárí vidíte, má vpredu dôsledne prepracované vlasy, ale vzadu už „len tak nahrubo“. A Pijúci, taký dokonalý, že má zvýraznenú ešte aj špinu za nechtami, sedel na stoličke celé storočie „v lufte“.

V devätnástom storočí viacerých apoštolov posunuli vyššie, aby ich bolo lepšie vidno, a nikoho netrápilo, že stoličky sa zriekli zemskej príťažlivosti. Pri tomto reštaurovaní ich so zemou spojili nové kúsky dreva, ktoré nohy stoličky predĺžili. Ani vtedy, keď ho vyrezával Majster Pavol, ani dnes pri reštaurácii nikto nič nerobí „len pre oko“.

Poctivá práca, ktorá musí vydržať ďalších najmenej päťdesiat rokov. „Aj keď však budú sochy späť na oltári, naša práca sa neskončí. Čaká nás záverečné vyhodnotenie a fotodokumentácia,“ hovorí Juraj Maták. Taká, aby keď ju raz ktosi vezme do ruky, presne vedel, čo a ako robili.

Relax