Vydržia?: Nádejné skokanky sú plné optimizmu. V skokoch chcú niečo dokázať. Vpredu Natália Hanková, za ňou Nina Bezúchová, vzadu najskúsenejšia Viktória Šidlová.

Najlepším slovenským skokanom na lyžiach je 15-ročné dievča

Slovenské mužské skoky na lyžiach živoria, no možno sa na MS v Lahti dočkáme zástupcu v kategórii žien.

Relax

Žiadny zástupca medzi seniormi ani jeden aktívny junior v prebiehajúcej sezóne. Slovenské mužské skoky na lyžiach de facto neexistujú. Martin Mesík to zabalil pred ôsmimi rokmi, keď si zničil bedrový kĺb. Žiadnu motiváciu pokračovať nenašiel ani jeho nasledovník Tomáš Zmoray. „Iného seniora nemáme, jeden z juniorov, Tomáš Ondrejka, skončil, keď sa v Taliansku zranil, druhý, Dominik Ďurčo, zasa išiel študovať do Prahy. V lete ešte skákal, v mojom diári ho stále evidujem, no v zime súťažiť nebude. Čo už, mrzí ma to, ale taký je súčasný stav. Pritom Banská Bystrica bola v minulosti skokanská mekka,“ povzdychol si bývalý československý reprezentant a neskôr úspešný tréner Ján Tánczoš.

Mostíky na budúcoročných majstrovstvách sveta vo fínskom Lahti (22. februára - 5. marca) napriek tomu možno slovenského zástupcu uvidia. Znie to neuveriteľne, ale malo by sa tak stať v kategórii žien. Zásluhou 15-ročnej prváčky na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici Viktórie Šidlovej, dcéry bývalého skokana Ľubomíra Šidla. Slovensko ešte žiadnu skokanku na vrcholnom podujatí nemalo. „Bude to unikát, no chceme, aby najlepšia z nich štartovala na majstrovstvách sveta,“ pripúšťa šéf skokanského úseku Slovenskej lyžiarskej asociácie René Pretzelmayer.

Na štarte: Viktória Šidlová pred jedným zo skokov. Tentoraz ešte bez snehu.
Na štarte: Viktória Šidlová pred jedným zo skokov. Tentoraz ešte bez snehu.
ARCHÍV T. K.

Na štarte: Viktória Šidlová pred jedným zo skokov. Tentoraz ešte bez snehu. Foto: Archív T. K.

Dievčatá neberieme

„Jedna skokanka sa hlásila už vtedy, keď som mal ja dvanásť rokov. Povedali jej, že dievčatá neberú. Spomínam si na to, aká bola nešťastná, ale meno vám už nepoviem,“ vraví Ľubomír Šidlo, otec aktuálnej slovenskej rekordérky. Jeho Viktória napriek tomu, že má len 15 rokov, už stihla v talianskom Val di Fiemme doletieť na značku 89 metrov. To je v tejto chvíli platný slovenský rekord v kategórii žien. Ba čo viac, na Kontinentálnom pohári v nemeckom Oberwiesenthale sa už Šidlová zmestila do najlepšej päťdesiatky. Odtiaľ už nie je ďaleko k historickému štartu na majstrovstvách sveta.

„Vek nie je problém. Skákať môže aj v pätnástich. Poslali by sme ju do Lahti len nabrať skúsenosti, nech si zvyká. Ukázať svetu, že existujeme aj my,“ pokračuje Tánczoš. Netají, že po návrate z Česka, kde okrem iného trénoval víťaza Turné štyroch mostíkov spred desiatich rokov Jakuba Jandu, sa domnieval, že v Banskej Bystrici nastal zo skokanského hľadiska koniec sveta.

Plné odhodlania: Slovenské skokanské trio sníva o štarte na olympiáde. Vľavo Viktória Šidlová, v strede Natália Hanková, vpravo Nina Bezúchová.
Plné odhodlania: Slovenské skokanské trio sníva o štarte na olympiáde. Vľavo Viktória Šidlová, v strede Natália Hanková, vpravo Nina Bezúchová.
TONY ŠTEFUNKO

Plné odhodlania: Slovenské skokanské trio sníva o štarte na olympiáde. Vľavo Viktória Šidlová, v strede Natália Hanková, vpravo Nina Bezúchová. Foto: Tony Štefunko

Svitá na lepšie časy?

No najčernejšie obdobie sa možno pomaly končí. Bratia Mesíkovci, Marián, Ivan a Ján, začali prevádzkovať klub v Selciach - synovec Martin, ktorý skákal vo Svetovom pohári, je predseda klubu. Na banskobystrickom športovom gymnáziu zasa trénujú tri 15-ročné nádejné skokanky. Okrem Viktórie Šidlovej Natália Hanková a Nina Bezúchová. „Raz tento šport preslávime,“ zastrája sa Hanková. Hoci má za sebou niekoľko škaredých pádov, strach nepozná. Len čo sa zmátoží, lezie na mostíky znovu.

„Bohužiaľ, v zime len v zahraničí. Doma neskáčeme. Len na umelých mostíkoch, na jar a na jeseň. Aj teraz ideme do Talianska. Vďaka Medzinárodnej lyžiarskej federácii, ktorá nám v rámci podpory rozvojových krajín uhradí náklady. Bývať budeme v Taliansku, skákať v rakúskom Villachu a slovinskej Planici. Na mostíku K-90. Dúfam, že sa naň postaví nielen Viktória, ale aj Natália, hoci posledne na deväťdesiatke padla,“ želá si Tomáš Károly, tréner našich dievčat.

„Robím to zadarmo, len vo voľnom čase, keďže som zamestnaný v štátnej správe. Už dva a pol roka. Najskôr som len raz zaskočil za Jána Tánczoša. Náhodou. No potom som už pri dievčatách zostal. Viacerí sa ma pýtajú, prečo sa na to nevykašlem, no nemôžem. Podmienky v Bystrici sú strašná bieda, no mám ku skokom citový vzťah. Sám som kedysi skákal. A hoci ma dievčatá vytočia tak, že si hovorím, že skončím, vždy si to rozmyslím. Aj keď sa povadíme, chcem pokračovať. Času na to mám, som starý mládenec,“ vraví Károly, ďalší z bývalých absolventov športového gymnázia.

Tréning na suchu: Takto dievčatá trénujú na banskobystrickom športovom gymnáziu.
Tréning na suchu: Takto dievčatá trénujú na banskobystrickom športovom gymnáziu.
TONY ŠTEFUNKO

Tréning na suchu: Takto dievčatá trénujú na banskobystrickom športovom gymnáziu. Foto: Tony Štefunko

Vzhľadom na podmienky zázrak

V prebiehajúcej sezóne má motiváciu navyše. Mladučké Slovenky už v porovnaní s predchádzajúcimi sezónami nekončia posledné. „Väčšina dievčat v okolitých krajinách začínala, keď mala šesť. Vika sa na to dala v jedenástich, Natália v trinástich, Nina v štrnástich. Vedeli, že začali neskoro. Že musia skákať viac ako ostatné. Mať trpezlivosť. Dlho to bolo naozaj strašné, ale už sa to začína obracať. Už sa dokážu zmestiť aj do prvej desiatky. Dokázali to už na Karpat Cupe v poľskom Sczcyrku aj v rumunskom Rašnove. Obdivujem ich. To, čo v týchto podmienkach dokazujú, je zázrak. Človek musí byť aj tak trochu šialený, aby sa na to dal,“ vraví Károly.

S dievčatami má veľké plány. „Túžim, aby sa aspoň jedna prebojovala na olympiádu. Aj keby to nevyšlo v Pjongčangu 2018, tak by sme mohli skákať na tej ďalšej. Veď na olympiáde už môžu súťažiť na mostíkoch aj ženy. Kritériá sú však tvrdé. Dostane sa tam len tridsať najlepších,“ zasníval sa.

Postupne nahor

Nič sa však preskočiť nedá. „Kto chce skákať vo Svetovom pohári, musí sa kvalifikovať, čiže skončiť medzi tridsiatkou najlepších v Kontinentálnom pohári. V tom má zasa právo štartovať ten, kto dokázal bodovať vo FIS-cupe, najnižšej súťaži,“ vysvetľuje nám systém Ján Tánczoš v telocvični športového gymnázia. Zároveň pozorne sleduje simulované odrazy všetkých troch našich dievčat.

Károly neprestáva dúfať. „V ženskej kategórii je predsa len nižšia konkurencia. V porovnaní s mužmi to stále nie je až taký rozvinutý šport. Má to však aj svoje nevýhody. Ženy nemajú takú silu v nohách. Ich odraz je slabší, čo núti organizátorov púšťať ich z vyššieho nájazdového okna. Letia potom ďalej a vo väčšej rýchlosti, kde stačí málo, aby došlo k pádu. A keď zasa nejaká uletí, hneď sa im nájazd skracuje, čo sa zasa nepáči pretekárkam.“

Jedinečná príležitosť: Rakúšan Štefan Kraft sa s našimi nádejami rád zvečnil. Vľavo Viktória Šidlová, vpravo Natália Hanková.
Jedinečná príležitosť: Rakúšan Štefan Kraft sa s našimi nádejami rád zvečnil. Vľavo Viktória Šidlová, vpravo Natália Hanková.
ARCHÍV T. K.

Jedinečná príležitosť: Rakúšan Štefan Kraft sa s našimi nádejami rád zvečnil. Vľavo Viktória Šidlová, vpravo Natália Hanková. Foto: Archív T. K.

Aspoň stovku

Chuť do boja s mostíkmi našim tínedžerkám nechýba. Ani odvaha. „Raz by som chcela skočiť stovku,“ vraví Natália Hanková. „Baví ma to. Keď som videla skákať otca, chytilo to aj mňa,“ pridáva Viktória Šidlová. Ako malá chodila do folklórneho súboru, teraz kráča v otcových šľapajach. Tak ako mladší brat Martin. „Aj sa o nich niekedy bojím, ale zakazovať im to nebudem,“ hovorí otec Ľubomír Šidlo. Smutný z toho, ako macošsky sa štát dnes správa k športu. Aj Ján Tánczoš pri podobnej téme zvesí hlavu. Už roky sa Slovensko nemá v tomto športe čím chváliť.

Časy, keď československé skoky ťahal Parma, Ploc či Švagerko a vo svete mali cveng, sú dávnou minulosťou. České skoky fungujú úspešne ďalej, slovenské živoria. „Už rozdelenie Československa nám v tomto smere ublížilo. To bola prvá šupa. Po majetkoprávnom vyrovnaní mostíkov sa viaceré porúcali. Potom prišli finančné problémy. Naozaj som si myslel, že nastal koniec sveta, keď som sa do Banskej Bystrice po siedmich rokoch pôsobenia v Česku vrátil. Aj v kategórii žien sú na tom okolité štáty výrazne lepšie. Aj také Maďarsko. Virág Vörösová je už hotová skokanka. Dokázala vyhrať Alpen cup,“ povzdychol si Tánczoš.

Je mu jasné, že skoky to v porovnaní s ostatnými športmi majú najkomplikovanejšie. „Najskôr sa na veľký mostík musíte dopracovať z tých menších. Posúvať sa vyššie. Keď sa tam skokan dopracuje, už je to ľahké, už nemusí toľko trénovať. Zjazdári to majú ľahšie, lyžovať sa dá všade, no my potrebujeme areál. Peniaze na údržbu, prevádzku,“ vraví.

Už len tri: Začali trénovať štyri, zostali tri. Zľava Natália Šidlová, Nina Bezúchová a Natália Hanková.
Už len tri: Začali trénovať štyri, zostali tri. Zľava Natália Šidlová, Nina Bezúchová a Natália Hanková.
ARCHÍV T. K.

Už len tri: Začali trénovať štyri, zostali tri. Zľava Natália Šidlová, Nina Bezúchová a Natália Hanková. Foto: Archív T. K.

Mizéria

Funkčných mostíkov na Slovensku takmer niet. Menšie si vybudoval Ski klub Selce, naše dievčatá zvyknú skákať na banskobystrických Žltých pieskoch. Za poriadnymi mostíkmi však musia za hranice. Napriek tomu veria, že prerazia. A možno ich v budúcnosti bude aj viac. „Skáče už aj dvanásťročná Tamara Mesíková, dcéra Mariána Mesíka. Možno raz budeme môcť postaviť tím do súťaže družstiev,“ dúfa Tánczoš. Károly sa zasa nádeja, že keď dievčatá na gymnáziu skončia, na skoky sa nevykašlú.

„Dá sa to robiť aj popri vysokej škole,“ tvrdí. Už februárové Európske olympijské dni mládeže v tureckom Erzurume možno naznačia, či sa snaha banskobystrických nadšencov vyvíja správnym smerom. Slovenky sa tam hotujú štartovať. Hneď po nich sa možno dočkáme aj Slovenky na MS v Lahti. A čo naši skokani? Veľký talent vraj má Hektor Kapustík, ten má však v súčasnosti len 10 rokov.

Relax