Najvyšší vrch Veľkej Fatry sa stále volá Ostredok. Ale končiar je iný

Po dvoch rokoch meraní Veľká Fatra dostala nový najvyšší končiar. Zostalo mu však staré meno.

Pozriem a vidím. Dva kopce na fotografii vedľa seba a ten vpravo je rozhodne vyšší. Pozriem a nevidím. Topografická mapa Generálneho štábu Československej ľudovej armády, vpravo hore označenie TAJNÉ, vpravo dole rok mapovania 1956 a rok vydania 1958. Je na nej vyznačený najvyšší kopec Veľkej Fatry Ostredok s údajom 1 591,90 metra. Viac nevidím.

„Ale veď tu je to jasne vyznačené,“ povie ekológ Ján Topercer a začne rátať vrstevnice. Hrubá čiara predstavuje výškový interval 25 metrov, tenká 5 metrov. „Kopec vedľa Ostredka je o tri a pol metra vyšší, takže Ostredok podľa tejto vojenskej mapy nie je najvyšší, a vedeli to už vtedy, keď ju robili.“ Nevidím, ale verím.

Vojenská mapa neklame

„Prišiel som na to náhodou. Všimol som si malý výškový rozdiel medzi tými dvoma vrchmi. Často som tadiaľ chodil, keď som rátal vtáky. Postavil som sa na Ostredok, aby som sa popozeral do diaľky, a ten vedľa mi zavadzal vo výhľade,“ rozpráva Ján Topercer.

„Potom mi napadlo porátať vrstevnice na vojenskej mape a mal som istotu,“ rozpráva a vysvetľuje, že k takejto mape sa za socializmu hocikto nedostal. Vojenské boli najpresnejšie, ale neslúžili obyčajným smrteľníkom.

Desiateho februára 2014 sa Ján Topercer obrátil na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR s jednou, ako písal, pomerne zásadnou geodeticko- kartografickou otázkou: chcel vedieť, či je najvyšším bodom Veľkej Fatry naozaj ten Ostredok, ktorý je vyznačený v mapách a ktorý sa už dávnejšie nepozdával ani niektorým turistom.

A dostal odpoveď, kde sa píše, že výška toho druhého kopca nebola dovtedy presne zameraná a premeranie výšky vrchov si vyžaduje nemalé finančné prostriedky na prístrojové vybavenie aj na samotný úkon.

„V budúcnosti, v závislosti od finančných prostriedkov, úrad plánuje zabezpečiť výškový model terénu z leteckého laserového skenovania, z ktorého bude možné určiť výšku všetkých vrchov,“ uvádza sa v odpovedi na záver. Bol február 2014, tretie tisícročie, a my sme netušili, koľko meria najvyšší bod Veľkej Fatry.

Divočina v názvosloví

„Na internetovej turistickej stránke sa o tom debatovalo veľa,“ hovorí Milan Stuchlý z Klubu slovenských turistov Turiec. „To, že kopec vedľa Ostredka je vyšší, bolo známe už od polovice minulého storočia,“ povie a porozpráva tiež úžasnú historku o tom, ako jeden z turistov chcel pred pár rokmi vyvliecť hore tristometrovú hadicu, jeden jej koniec položiť na Ostredok, druhý na ten vedľajší kopec a naplniť ju vodou. A potom už len čakať, kam voda vytečie. Aj tak sa dá...

Pred nami leží tentoraz mapa Slovenského úradu geodézie a kartografie z roku 1987, opäť taká, akú si turisti kúpiť nemohli. Túto výsadu mali iba organizácie. „Zdedil som ju po svojom predchodcovi, ktorý bol vtedy značkárom klubu,“ hovorí.

„Do atlasov a máp v tom čase dávali výšku zameraných geodetických bodov trigonometrickej siete, kam umiestnili i kameň. Nuž a kameň dali na nižší z dvoch kopcov, lebo odtiaľ bol lepší výhľad na Bralnú Fatru. Bol jednoducho najvyšší zameraný. Ale nie najvyšší. Lebo keď som z neho chcel odfotiť Mátru, ten vedľa mi zavadzal.“

Druhý človek, ktorému najvyšší kopec Veľkej Fatry zavadzal. „Diskutujúci na internete boli bezradní, nevedeli, čo s tým. Zašiel som teda na Správu Národného parku Veľká Fatra a dohodli sme sa, že oni požiadajú úrady o zmeranie i názov pre ten naozaj najvyšší vrch,“ dodáva Milan Stuchlý.

Čakal rok, nič sa neudialo, a tak vzal iniciatívu do vlastných rúk. Ako inštruktor značenia turistického klubu, oprávnený rozhodovať o textoch na tabuliach, vzal do ruky kovový smerovník a vyniesol ho s ďalšími turistami hore. Od tej chvíle, od augusta 2015, boli takéto tyče na dvoch najvyšších končiaroch - dve. Drevená s ceduľou Ostredok, a kovová s tabuľkou Pustolovčia. Prvá pri kameni, geodetickom bode, druhá bez kameňa, ale vyššie.

Prečo však Pustolovčia? Podľa turistického sprievodcu Veľká Fatra sa tak volá chrbát od Krížnej po Ostredok. A čo to znamená? „Vychádzal som z toho, že názvy tvoria ľudia, ktorí sa tam pohybovali, a to boli pastieri oviec. Tí prišli v časoch valašskej kolonizácie z Rumunska, tak som to skúmal aj v rumunčine.

Pustal je v tomto jazyku divokosť. Neskôr sa ukázalo, že pustol pre divokosť majú i Macedónci. Okrem toho, na rakúsko-uhorskej mape z 19. storočia, čo bolo vlastne prvé profesionálne mapovanie, nájdete názov Pustoloce. Tak sa ten veľký kopec, podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia, chvíľu volal Pustolovčia.“

Napokon, dnes nám to už môže byť jedno, lebo pár týždňov po tom, ako Milan Stuchlý tabuľku s názvom Pustolovčia osadil, pracovník Národného parku Veľká Fatra ju demontoval. Vraj je zavádzajúca. Od októbra 2015 do konca februára 2016 bol najvyšší kopec teda znovu bez mena.

„Mne je to jedno, ako sa to bude volať, len nech to má názov,“ skonštatoval inštruktor značenia Klubu slovenských turistov Turiec. Kopec bol nezmeraný a bez mena.

Odmerali ho študenti

„Zmerali sme ho v októbri vlaňajšieho roka,“ hovorí Lukáš Oravec, študent geodézie na Slovenskej technickej univerzite. „Jednoducho ma zaujala tá nekonečná diskusia a povedali sme si, že ak je to taký problém, môžeme to predsa zmerať aj my.“ My v tomto prípade znamená trojica študentov, okrem Lukáša jeho kamaráti Adam Novák a Vojtech Višňovský, všetci vo veku 19 až 21 rokov.

Obrátili sa na vedenie svojej katedry, tá im poskytla prístroje a mohli sa pustiť do práce. „Sú na to odborné programy, človek musí vedieť, čo do nich treba nasypať, aby z nich vyliezla správna výška,“ vysvetľuje.

A nezabudne spomenúť, že takýto výskum sa dá využiť aj v rámci študentskej vedeckej a odbornej činnosti či ako téma bakalárskej práce.

„Celé meranie nám trvalo asi mesiac. Museli sme sa však poponáhľať, pretože vtedy to už začínalo byť medializované, a keby sme to neurobili rýchlo, dakto by nám to nakoniec vyfúkol,“ povie. „V lete na najvyššom kopci ešte nebolo nič, ale na jeseň som tam už našiel kameň, ktorý osadili geodeti. Pravdepodobne to už vtedy mali zmerané, ale verejnosť o výsledkoch ešte nevedela.“

A tak študenti kopce zmerali. Vyšlo im, že „starý“ Ostredok s uvádzanou výškou 1 591,90 metra má aktuálne 1 592,55 metra a „nový“, vyšší - 1 595,51 metra. Keď geodeti zverejnili svoje výsledky, s tými študentskými sa takmer zhodli: „starý“ mal podľa nich 1 592,54 metra a „nový“ 1 595,58 metra.

Chalani však do Veľkej Fatry odniesli ešte dva kamene, či skôr geodetické znaky, ktoré sa zavrtávajú do zeme. Skončili na dvoch ďalších vrchoch horského hrebeňa od Krížnej po Ostredok. Zmerali ich výšku a Lukáš Oravec poslal na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR žiadosť, aby ich zaevidovali pod názvami Noštek a Frčkov.

Vraj o tom má rozhodnúť najbližšie zasadnutie názvoslovnej komisie. Či mu tá vyjde v ústrety, je otázne. Kopce sú totiž známe aj pod názvami Malá a Veľká Pustolovčia, navyše sú tu ďalšie nejasnosti.

Šalamúnske riešenie

Noštek a Frčkov. „Čím viac názvov, tým lepšie,“ hovorí Milan Stuchlý. „Keď sa v horách dakomu čosi stane, vždy je lepšie, ak dokáže čo najpresnejšie určiť svoju polohu.“

Keď sa však začneme zhovárať o samotných názvoch, ukáže nám niekoľko máp. Na turistickej mape z roku 2012 Frčkov je a uvádza sa v nej aj jeho výška 1 585,80 metra. Na základnej mape, kde by mal byť vyznačený pod štandardizovaným a schváleným názvom a zapísaný veľkými tlačenými písmenami, ho však nenájdete.

Noštek? Ten nie je v turistickej mape z roku 2012, ale na základnej mape je! „Avšak východne od Frčkova, ktorý označený nie je,“ hovorí Milan Stuchlý a dodá, že v inej mape, elektronickej, je Noštek pichnutý o kilometer južnejšie.

„V starom mapovaní je veľmi veľa chýb,“ konštatuje. „A myslíte, že v novom nie je? Napríklad názov Noštek žiadne nám dostupné pramene nestotožňujú s kótou 1 560 metrov a použiť ho pre ňu by bola chyba.“

Nuž, budeme si musieť počkať, ako rozhodne komisia. Ale aspoň čosi už vieme. Oficiálnym najvyšším vrchom Veľkej Fatry od konca februára 2016 je Ostredok! Že toto sme už predsa vedeli? Lenže to nie je ten Ostredok, ktorý bol doteraz, ale ten vedľa. Ten vyšší. Ten nižší teraz zostane bez mena. Ale nadobro až potom, keď počasie dovolí značkárom dostať sa hore a osadiť nové tabuľky.

Na pôvodnom bude značenie Ostredok rázcestie, na novom iba Ostredok. „Je to šalamúnske riešenie,“ hovorí. „Máme nový najvyšší bod Veľkej Fatry aj Ostredok zostal jej najvyšším kopcom.“ Dielo sa podarilo.

Vianočné tipy na darček