Náš malý Hollywood: Slovensko by mohlo byť rajom pre filmárov. Začíname byť však drahí

Našu malú metropolu dokáže vzrušiť už návšteva zahraničných turistov a čo ešte, ak sem dorazí hollywoodska herečka. Ak nerátame hudobné festivaly, nestáva sa to často.

Veď aj na zlatý klinec plesovej sezóny, Ples v opere, už roky chodia iba treťotriedne hviezdy zabudnuté zvyškom sveta, ktoré ochotne obiehajú východný blok, tak ako niektoré tuzemské celebrity vidiecke kulturáky, aby si pripomenuli staré časy. Bez urážky.Takže si dokážete predstaviť vzrušenie, ktoré v Bratislave vyvolal nedávny príchod hollywoodskeho štábu s áčkovou herečkou Jennifer Lawrenceovou.

Kráska známa najmä vďaka hlavnej úlohe v trilógii Hry o život, bývala v RiverParku, prechádzala sa po Petržalke, po nákupnom centre, v budove Slovenského rozhlasu - to ako filmová postava - a odskočila si aj do reštaurácie v „zašitom“ kúte centra. Vieme to aj preto, že sa to podarilo nafotiť nášmu fotografovi, takže - aj vďaka nemu - sa o Bratislave a o Slovensku písalo aj v Daily Mail či filmovom magazíne Variety konečne zase raz v pozitívnom zmysle. Lawrenceová tu nakrúcala so svojím menovcom a spolupracovníkom z Hier o život režisérom Francisom Lawrenceom špionážny triler z čias studenej vojny s názvom Red Sparrow, teda Červený vrabec.

Témou je staré známe klišé - súboj Ruska s Amerikou. Lawrenceová je akože bývalá baletka, ktorá sa stane špiónkou. Sovietska Mata Hari má zviesť agenta CIA - hrá ho Austrálčan Joel Edgerton. Počas „akcie“ sa do seba zamilujú, ale vlastne po celý čas nie je isté, či naozaj, alebo len kvôli práci. Do Bratislavy si štáb odskočil z Maďarska a vďačiť za to môžeme zrejme aj producentovi Daliborovi Vašicovi, ktorý sebe aj Slovensku v Hollywoode urobil dobré meno a ktorý spolupracuje na Červenom vrabcovi. Ale ktovie, možno si na naše hlavné mesto spomenul aj režisér Lawrence. Narodil sa totiž len na skok od neho, vo Viedni.

Kull Dobyvateľ
Kull Dobyvateľ
ARCHÍV

Žiadne trháky

Červený vrabec by mal mať premiéru na jar 2018, z pôvodne plánovaného tohtoročného novembra sa presunula - vraj pre marketingové dôvody, keďže v novembri prichádzajú do kín iné veľké trháky. Okrem Lawrenceovej a Edgertona, ktorého ste si možno všimli vo vedľajších postavách vo Veľkom Gatsbym alebo vo filme Exodus: Bohovia a králi, ktorý išiel nedávno v našich televíziách, si v trileri zahrá napríklad Jeremy Irons. No a je zaujímavé, že ten je už na Slovensku takmer doma. Pred desiatimi rokmi totiž nakrúcal v Slovenskom raji fantasy Eragon.

Veru. Slovensko sa síce zďaleka nemôže pochváliť takým bohatým filmárskym využitím ako Česko a Maďarsko, no predsa len našu krajinu využilo ako kulisy už niekoľko amerických produkcií.„U nás je všetko okrem mora. Máme tu hory, hrady, máme tu kulisy, ktoré imitujú východný blok - tak ako teraz tá Petržalka,“ hovorí producent Viliam Richter, ktorý zabezpečoval zázemie pre viacero zahraničných filmov, ktoré sa u nás nakrúcali, medzi inými Dračie srdce, Kull Dobyvateľ či Posledná légia.No povedzme si pravdu, žiadny zo zahraničných filmov, ktoré vznikli na Slovensku, neurobili dieru do sveta. Jedine vojnová akčná snímka Za nepriateľskou líniou s Owenom Wilsonom a Genom Hackmanom si vyslúžila aké-také uznanie.

Dračie srdce
Dračie srdce
ARCHÍV

Náhrada za bývalú Juhosláviu

A prečo sem vlastne producenti kedysi zablúdili? Podľa Viliama Richtera spočiatku preto, že im okolnosti - teda vojna - zabránili nakrúcať v už osvedčenej bývalej Juhoslávii. No a ďalším dôvodom boli, ako vždy, peniaze. „V roku 1993 (vtedy sem prišli filmári prvý raz s veľmi, veľmi zlým spracovaním Merlina - pozn. red.) bol dolár za 50 korún, čo sa im muselo vyplatiť. Žiaľ, pravda je, že tu zas neboli štáby,“hovorí Richter. Ono, odborníci by sa aj našli, ale v krajine, kde roky kraľoval ruský jazyk, často bývala problém slabá angličtina. Vo svojej knihe The Men Who Would Be King: An Almost Epic Tale of Moguls, Movies and a Company Called Dreamworks to trochu posmešne spomína reportérka Nicole LaPorteová. V Bratislave bola v roku 1996, keď sa tu nakrúcal Peacemaker.

Inak práve Peacemaker patril medzi najväčšie zahraničné produkcie u nás, už aj preto, že priniesol do Braislavy Nicole Kidmanovúm vtedy známe hlavne ako manželku Toma Cruisa, a Georgea Clooneyho, v tom čase ešte „len“ hviezdu seriálu Pohotovosť. Nakrúcalo sa v centre Bratislavy, Incheba sa zmenila na NASA, budova Filozofickej univerzity na Šafárikovom námestí zasa na srbský parlament. Bol to aj prvý film Spielbergovho štúdia Dreamworks a vďaka Peacemakerovi sa objavil v magazíne Variety článok o filmových ateliéroch Koliba, ktoré v tom čase za zvláštnych okolností sprivatizovali ľudia blízki Mečiarovmu HZDS, čo zakrátko viedlo k ich zániku.

Povstanie
Povstanie
ARCHÍV

Zdraželi sme a chýba nám zázemie

Prvým naozaj veľkým filmom, ktorý sa u nás nakrúcal, bola rozprávka Dračie srdce v roku 1995. „Zahraničný štáb bol spokojný a spustilo to vlnu veľkých produkcií u nás,“ hovorí Viliam Richter, ktorý na filme tiež pracoval. „Viete, ono je to všetko o producentoch, herci hrajú tam, kde ich doveziete,“ dodáva Richter. Na Slovensko ich vtedy „doviezol“ producent Branko Lustig, ktorý pracoval pre Stevena Spielberga. Richter zasa pracoval pre Raffaellu de Laurentis. Producentke filmov o Barbarovi Conanovi vďačíme za slovenskú stopu v jeho slabšiu verziu Kullovi Dobyvateľovi s „béčkovou“ hviezdou Kevinom Sorbom.

„Nakrúcalo sa na Devíne, na Červenom Kameni a na Spišskom hrade. Iba keď filmári potrebovali more, museli si odskočiť do Chorvátska,“spomína Viliam Richter. Podľa Richtera sa však odvtedy časy poriadne zmenili. A Slovensko, aj keď je pre filmárov stále relatívne výhodné, podstatne zdraželo. Slovenský osvetľovač si vraj vypýta takmer rovnako ako americký, preto produkcie nemajú dôvod trepať sa za hranice.

„Vravela mi to aj Rafaela, keď bola nahrávať hudbu v bratislavskom rozhlase. Vraj je to u nás už drahé, a preto si radšej vybrala Rumunsko. Ona aj ďalší,“ hovorí a dodáva: „Pracovná sila tu bola lacná, ale už nie je. Navyše, tu sa veľmi nenakrúca - hoci teraz sa to zlepošilo - a keď maskéri, štukatéri päť rokov nerobia, stratia gríf. Vidno to na tom, že kedysi, keď prišiel zahraničný štáb, z dvesto členov bolo stopäťdesiat Slovákov. Dnes je to sotva dvadsať-tridsať.“ Na druhej strane Richter dodáva, že ak je niekto stále rovnako žiadaný, potom sú to naši kaskadéri. Sú naozaj na vysokej úrovni.

Ďalším dôvodom nezáujmu je, že Bratislava nemá filmové ateliéry. Jediné vlastní televízia JOJ, ale tie sú už dnes také obsadené jej vlastnými projektmi, že sa rozmýšľa o vybudovaní ďalších.„Zaspali sme a profituje z toho Budapešť. Tam v posledných rokoch vzniklo štyri-päť veľkých a dobre vybavených ateliérov. Takže Američania chodia nakrúcať do nich a na Slovensko si len odskočia,“ vysvetľuje Richter.

Amerika v Bratislave: Jennifer Lawrenceová, v kabáte, nakrúcala v Bratislave triler z obdobia studenej vojny Red Sparrow. Záber je zo sídliska Petržalka.
Amerika v Bratislave: Jennifer Lawrenceová, v kabáte, nakrúcala v Bratislave triler z obdobia studenej vojny Red Sparrow. Záber je zo sídliska Petržalka.
VLADO BENKO JR.

Policajti za pár eur

Podľa našich informácií je však Slovensko pre zahraničných filmárov ešte stále dosť lákavé. Už aj preto, že sme ochotní splniť im všetko, čo im vidíme na očiach. Bez problémov uzatvoríme ulice na niekoľko dní. Tak ako tentoraz pri rozhlasovej pyramíde, kde sa chudáci šoféri márne pretláčali v jednosmerkách. A financie? Ani tie neboli až také horibilné? Aspoň súdiac podľa zmluvy, ktorú filmári z tímu Red Sparrow uzavreli napríklad s našou políciou.Za dvoch príslušníkov zboru, ktorých si „vypožičali“ na dva dni, platili 8 eur na hodinu. Za ich vozidlá euro na kilometer. To sa už oplatí, či nie?

Vianočné tipy na darček