Zdanlivo opustené: Ak stretnete takéto mláďa, nesnažte sa mu pomôcť.

Našli ste opustené mláďatko? Nepomáhajte mu

Ak stretnete srnča či jelenča, ktoré sa vám zdá opustené, nesnažte sa mu pomáhať. Iba mu ublížite.

Predstavte si situáciu, že pri prechádzke lesom natrafíte na opustené srnča. Čo by ste urobili? Poľutovali by ste ho, pohladili, možno dokonca zobrali so sebou? To by bola veľká chyba. Svojím správaním by ste pravdepodobne „ukradli“ mláďa matke. Príroda to zariadila: V prvom rade osamotené mláďa pravdepodobne nie je naozaj opustené.

Matka svojho potomka určitý čas pravidelne necháva osamote, keď zháňa potravu. Menej času s ním trávi najmä v prvom týždni života - znižuje tak riziko, že ho odhalia predátory.

Príroda vybavila mláďatá dômyselnými ochrannými mechanizmami, aby zostali nepovšimnuté. Srnčatá či jelenčatá majú tesne po narodení omnoho menej intenzívny pach ako dospelé jedince. Vďaka ochrannému sfarbeniu srsti zasa výborne splývajú s prostredím. Pri nebezpečenstve spravidla neunikajú, skôr sa nehybne pritláčajú k zemi.

Tento stav sa odborne nazýva akinéza a mláďatá v ňom zotrvávajú, kým sa nebezpečenstvo v podobe predátora nepominie. Napriek týmto mechanizmom si ľudia všimnú mláďatá pomerne často. Hlavne preto, že na ne možno natrafiť aj neďaleko našich obydlí, turistických trás a chodníkov, na lúkach, pasienkoch či okrajoch lesov.

Vtedy sa mnohí z nás chcú zahrať na hrdinov a zachrániť zdanlivo opustené roztomilé zvieratká. Do opatery si najčastejšie berieme práve srnčatá a jelenčatá, odborníci však ojedinele evidujú neželane zachránené mláďatá aj v prípade diviačej či zajačej zveri.

Nedotýkať sa

Ak objavíme opustené mláďa, musíme počítať s tým, že jeho matka sa zdržiava niekde v blízkosti. Zver má však pred ľuďmi prirodzený rešpekt, preto neočakávajte, že sa matka objaví. Čo máme v takom prípade robiť? Najrozumnejšie je nezasahovať. Mláďatá nepotrebujú ľudskú pomoc a v žiadnom prípade si ich neberte domov. Ale nielen to, nemali by ste ich ani chytať či hladkať.

Mláďatá po kontakte s človekom strácajú svoj prirodzený pach a matka ich následne už nemusí prijať. S trochou nadsadenia sa dá povedať, že nežiaduca záchrana akože opustených zvierat je vlastne krádež mláďaťa ich matkám. Okrem toho, ak si zoberiete mláďa domov, porušujete zákon.

Podľa našej legislatívy takéto odnášanie zvierat z prírody sa môže považovať za trestný čin pytliactva. Každé ulovené alebo odchytené srnča, jelenča, diviača či zajačik je vlastníctvom užívateľa poľovného revíru.

Ak stretnete srnča či jelenča, ktoré sa vám zdá opustené, nesnažte sa mu pomáhať.
Ak stretnete srnča či jelenča, ktoré sa vám zdá opustené, nesnažte sa mu pomáhať.
TIBOR PATAKY

Nepomáhajte opusteným zvieratám. Foto: profimedia.sk

Príklad z Česka

Človek ohrozuje mláďatá aj ďalšími spôsobmi. Turizmus, chemizácia v poľnohospodárstve i pytliactvo sú niektoré z nich. Osobitnou kapitolou je kosenie. Najmä v minulosti poľovníci pred kosbou prehľadávali parcely a vyháňali zver, prípadne mláďatá prenášali na bezpečné miesto v trsoch trávy, aby zamedzili prenosu pachu z človeka na zviera.

Nedávny príklad z Česka ukazuje, že v dobe internetu sa dá ochrana mláďat pred kosbou pozdvihnúť na vyššiu úroveň. U našich západných susedov veci rozhýbal článok Smutná srnčia mama karikaturistu a lesníka Petra Slabu na sociálnych sieťach. Po jeho rozšírení sa výrazne zvýšila ochota verejnosti pomáhať.

„Neostalo to len na sociálnych sieťach, propagácia sa dostala aj do časopisov, televízie, rádií a pripojil sa tiež český minister životného prostredia Richard Brabec. Spoločne s ďalšími priateľmi sme rozbehli cez internet kampaň, do ktorej sa zapojilo už niekoľko tisíc ľudí,“ vysvetľuje Slaba.

Nástrahy kosby: Mláďatá neraz doplácajú na poľnohospodárske práce.
Nástrahy kosby: Mláďatá neraz doplácajú na poľnohospodárske práce.
profimedia.sk

Nástrahy kosby: Mláďatá neraz doplácajú na poľnohospodárske práce. Foto: profimedia.sk

Ďalšia pomoc prišla z Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe, kde vytvorili špeciálny webový portál. „Pomoc ponúkli aj ďalšie organizácie, umelci, herci, speváci, fotografi, ktorí svojou tvorbou a slovom podporili náš projekt. Snaha priniesla ovocie aj v podobe vývoja mobilnej aplikácie spájajúcej tých, ktorí chcú pomôcť, kdekoľvek sa nachádzajú, a vedia pohotovo zareagovať. Včas dostávame informácie od poľnohospodárov o plánovanom kosení a vďaka internetu a mobilnej aplikácii vieme zorganizovať tím ľudí ochotných pomáhať,“ uzatvára Petr Slaba.

Ak je to naozaj sirota?

Čo v prípade, že došlo ku kolízii napríklad srny a motorového dopravného prostriedku a je evidentné, že mláďa pohybujúce sa v blízkosti uhynutej srny patrí jej?

Takéto mláďa patrí do príslušného poľovného revíru, preto by sa mal oň v prvom rade postarať užívateľ revíru. Vyžaduje si to zodpovedný prístup a najmä správnu voľbu náhradnej výživy.

V tejto situácii sa možno obrátiť na záchranné či rehabilitačné stanice alebo na Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum - Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre, kde majú dlhoročné skúsenosti s odchovom mláďat - najmä srnčej a jelenej zveri - na fľaši.

Sezóna raticovej zveri

Najskôr prichádza v prírode na svet diviačia zver, za normálnych okolností vo februári až apríli. Pri narušenej vekovej a pohlavnej štruktúre a stúpajúcich stavoch však nie sú vzácnosťou ani zimné či letné vrhy. Najviac mláďat raticovej zveri sa rodí v máji až v júni. Jelenice vrhnú spravidla jedno mláďa, srny dve až tri.

Vianočné tipy na darček