Nebezpeční teroristi? Ako sa to vezme. Ročne zabijú 450-krát menej ľudí ako...

Bojíte sa moslimských imigrantov a pritom veselo fajčíte? Robíte chybu.

Relax

Strach z moslimských imigrantov a možných teroristických útokov lomcuje celým západným svetom. Americký prezident Donald Trump označil terorizmus za hlavnú svetovú hrozbu a v tomto názore sa k nemu pripojil aj slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Politici však nikdy nevysvetlili, prečo si to myslia. Pri sledovaní mediálnych správ totiž človek môže nadobudnúť tento pocit, ale pri pohľade na tvrdé štatistické dáta je realita úplne iná. Nielenže najväčší zabijaci ľudstva majú úplne inú podobu, ale aj samotný ročný počet obetí teroristov je oveľa nižší ako pred 30 - 40 rokmi.

Žijeme krásne časy

Aj keď sa to možno nezdá, Európa prežívala najkrvavejšie chvíle v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Rôzne bombové atentáty i únosy lietadiel vtedy mali na svedomí priemerne 150 obetí ročne. Po roku 1990 sa toto číslo významne znížilo na zhruba 50 mŕtvych. Výnimkou boli len mimoriadne tragické udalosti v Paríži a v Bruseli v rokoch 2015 a 2016. Dokazuje to štatistika Global Terrorism Database, ktorú zverejnila aj britská BBC.

Šanca, že Európan zahynie pri teroristickom útoku, je dnes skutočne oveľa nižšia ako kedysi.
Šanca, že Európan zahynie pri teroristickom útoku, je dnes skutočne oveľa nižšia ako kedysi.
TASR

Šanca, že Európan zahynie pri teroristickom útoku, je dnes skutočne oveľa nižšia ako kedysi. Foto: TASR

Môže sa to zdať ťažko uveriteľné, ale šanca, že Európan zahynie pri teroristickom útoku, je dnes skutočne oveľa nižšia ako kedysi. Konkrétne, v najdivokejších rokoch bojov medzi protestantmi a katolíkmi v Severnom Írsku bola táto šanca 1:25 000. Vo Francúzsku v roku 2015, keď krajinou otriasli mimoriadne krvavé útoky, bol tento pomer oveľa vyšší, až 1:400 000.

Je pravdou, že sa zmenil charakter teroristických útokov a predovšetkým ich vykonávatelia. Kedysi Európa zažívala veľké množstvo útokov, ktoré mali jednotlivo menej obetí. Páchali ich najmä rôzni separatisti a extrémni ľavičiari, ktorých cieľom bolo spôsobiť rozruch, prípadne zabiť nejakého vysokopostaveného politika, ale civilné obete sa snažili minimalizovať. Napriek tomu ich bolo viac ako dnes, keď útoky organizujú džihádisti s cieľom zabiť čo najviac ľudí.

Čo nás naozaj zabíja

Britská nezisková organizácia Oxfam zostavila pôsobivú štatistiku najčastejších dôvodov, prečo ľudia na celom svete zomierajú. Na prvom mieste sú rôzne detské choroby do piatich rokov života, ktoré si vyžiadajú až 8 miliónov obetí ročne. Tento dôvod sa týka najmä rozvojových krajín. Hneď na druhej priečke s počtom 6 miliónov úmrtí sa však nachádza tabak, ktorému holduje aj veľká časť vyspelého sveta.

Teroristi zabili 13-tisíc ľudí za rok, zatiaľ čo fajčenie 6 miliónov.
Teroristi zabili 13-tisíc ľudí za rok, zatiaľ čo fajčenie 6 miliónov.
Shutterstock

Teroristi zabili 13-tisíc ľudí za rok, zatiaľ čo fajčenie 6 miliónov. Foto: profimedia.sk

Viac ako 2,8 milióna obetí ročne si vyžiada obezita, čo je čisto problém konzumnej západnej spoločnosti, do ktorej patrí aj Slovensko. K počtu zabitých terorizmom sa stále ešte ani nepribližujeme.

Alkohol si každý rok vyžiada zhruba 2,5 milióna ľudských životov, znečistené ovzdušie 2,36 milióna a vírus HIV zkosí 1,77 milióna ľudí. Viac ako terorizmu by sme sa mali báť dopravných nehôd, pri ktorých ročne na celom svete zahynie 1,2 milióna cestujúcich a samovraždy majú na svedomí 782 tisíc vyhasnutých životov.

Trochu skreslená predstava

Až tu sa konečne dostávame k posledným miestam rebríčka, kde sa obete počítajú “len” v desiatkach tisícov a nie v miliónoch. Vo vojenských konfliktoch ročne zahynie 64 tisíc ľudí a teroristické útoky si vyžiadajú 13-tisíc obetí.

Treba dodať, že tieto dáta sú za rok 2010 a odvtedy sa mierne menili. Konkrétne v rokoch 2014 a 2015 zahynulo rukou teroristov približne 30-tisíc ľudí v každom roku.

Drvivá väčšina z nich sa však nachádzala v nepokojných oblastiach Blízkeho východu a Afriky. Zahraničné rubriky, ktoré o týchto smutných udalostiach informujú, však mnoho Slovákov preskočí a zaujme ich až udalosť, ktorá sa odohrá v Európe. Preto majú potom skreslenú predstavu o reálnom nebezpečenstve, ktoré by im mohlo hroziť.

Relax
  • em
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu [email protected].