Neuveriteľný výkon slovenského horolezca už dvadsať rokov nik neprekonal

Unikátny prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier Vladimírom Plulíkom zostáva neprekonaný už dvadsať rokov

Relax

Na konte mal i výstup na Mount Everest z tibetskej strany bez podpory umelého kyslíka. Vladimír Plulík sa však netajil, že najviac si cení zimný nonstop sóloprechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Hodnotu jeho výkonu z januára 1997 dokresľujú slová predsedu Slovenského horolezeckého spolku JAMES Igora Kollera: „Je to jeden z najväčších výkonov, aký sa kedy našim horolezcom podaril. A to nielen v tatranskej histórii.“ Jedenásť rokov nato zostal Vlado nezvestný na pakistanskej osemtisícovke Broad Peak. Mal štyridsaťpäť rokov.

Dlhoroční lezeckí partneri: Vlado, vľavo, s Jánom Markechom.
Dlhoroční lezeckí partneri: Vlado, vľavo, s Jánom Markechom.
ARCHÍV M. P.

Lez, na čo máš!

To bolo Vladovo krédo. Jemu však postupom času málokto stačil. Lezecky i kondične. „Výkonnostne bol predo mnou, nestíhal som mu,“ rozpráva jeho najčastejší lezecký partner Ján Markech. „Vlado bol vždy na prvom konci lana. Liezol s istotou, rýchlo. Sadli sme si i ľudsky. Niekedy sme spolu trávili aj niekoľko víkendov po sebe.“

Aj väčšinu reťazoviek v Tatrách robili spolu. Vlada spájanie niekoľkých ciest chytilo. Jeho štýl v reťazovkách bol ísť totálne naľahko. „Raz som si zobral prilbu a on ma za to zďubal, že som ťažký. Vlado sa nebál morálových prelezov. Zdravo riskoval, veril si. Vedel, že na to má. Pritom vyberal samé ťažké cesty. Rád som sa pozeral, ako ľahko lezie. Mal silu v prstoch. A vždy sa naňho dalo spoľahnúť.“

Keď si Vlado zaumienil, že nejakú cestu v Tatrách vylezie voľne, tak to skúšal dovtedy, kým ju nevyliezol voľne. „Pamätám sa, ako mi raz povedal, že si musel odsadnúť v poslednej dĺžke,“ hovorí brat Marián. „Už sám voči sebe to bral tak, že to nie je to, čo chcel dosiahnuť. Musel sa do cesty vrátiť a vyliezť ju čisto.“

V lete: Vyberal si náročné ciele.
V lete: Vyberal si náročné ciele.
ARCHÍV M. P.

Ako na to

Aj o hrebeň Vysokých Tatier sa Vlado Plulík najprv pokúšal spolu s Jánom Markechom. „Keď mi o tom projekte hovoril, vravím mu: Problém budú ťažké batohy. Aké ťažké batohy? odvetil. Pôjdeme naľahko!“ Ukázalo sa, že také jednoduché to nebude. Dali viac pokusov. „Nie vždy som s ním mohol ísť. Robil som šoféra, nemal som toľko času,“ rozpráva Ján Markech. „Vlado preto išiel aj sám. A potom to už chcel robiť iba sólo. Bola to preňho veľká výzva. Kondične, technicky aj psychicky.“

Hlavný hrebeň Vysokých Tatier meria 26 kilometrov s celkovým prevýšením 10,7 kilometra. Na jeho prelezenie sú potrebné dobré podmienky, dobré počasie a dobrá taktika. Vlado bol presvedčený, že k tomu poslednému sa za tie roky dopracoval. Chcel to preliezť tak, ako pred ním ešte nikdy nikto - v zime, bez predchádzajúceho vynášania, naľahko, sólo a nonstop.

„Z Kopského sedla sa po hrebeni vydám na západ a zastavím sa o dva dni v Ľaliovom sedle,“ znel jeho jednoduchý recept na supervýkon. K premyslenej taktike sa v januári 1997 konečne pridali aj priaznivé podmienky a počasie. „Po prvých pokusoch som vedel, ako hrebeň nechcem liezť,“ hovoril Vlado. „Keď nechcem stan ani spacák, musím byť rýchly. Keď chcem byť rýchly, musím ísť naľahko a liezť i v noci.“

Mesiace a roky boli časom hľadania, skúšania, taktizovania. „Moja lezecká filozofia, kondícia i morálka sa počas mnohých oťukávacích a siedmich ostrých pokusoch menili rovnako rýchlo ako podmienky a počasie. Celý hrebeň som odhadoval na dva dni a dve noci lezenia, v prípade komplikácií ešte jedna noc navyše.“ Liezť v kuse deň i noc nebol preňho po niekoľkonásobnom nácviku vážny problém. Bolo mu jasné, že kľúčová bude druhá noc, keď sa prejaví fyzická i psychická únava. „A predo mnou bude ťažké lezenie, ale najmä bude tma,“ uvedomoval si.

Rozhodnutie: Nakoniec si trúfol preliezť hrebeň úplne sám.
Rozhodnutie: Nakoniec si trúfol preliezť hrebeň úplne sám.
ARCHÍV M. P.

Štart

Deň pred ostrým štartom oddychoval, ako pri predchádzajúcich pokusoch, na Chate pri Zelenom plese. Vyrazil vo štvrtok 16. januára o pol tretej popoludní z Kopského sedla. „Prvý nepríjemný a dlhý úsek som pracovne nazval hrebeň ľadových veží. Boli to všelijaké štrbiny, zuby, veže a kopy, v nich zlaňáky, exponované zliezania, miestami rozbitý terén.“ Hodinu pred polnocou bol na Malom Ľadovom štíte. O jednej v noci stál pod náročným Ostrým štítom, ktorý preliezol v lezečkách. „Dobre, že bola tma, aspoň som nevidel pod seba,“ pochvaľoval si.

V piatkové ráno o šiestej stál na Javorovom štíte. Okolo poludnia sa dostal na Poľský hrebeň. Tma ho zachytila na Popradskom Ľadovom štíte. Keďže mu odišli batérie do čelovej lampy, náročné lezenie cez Zlobivú a Rumaňáky absolvoval len pri svite mesiaca. Po polnoci musel v Rumanovom sedle vyčkať, kým sa rozodní.

Na ďalší deň, v sobotu, sa rozhodol vynechať hrebeň Gankov, lebo by do zotmenia nestihol prísť na druhý najťažší úsek hrebeňa, ktorým boli Mengusovské štíty. Preliezol Vysokú, Rysy a stadiaľ nadol. Na Žabom koni si znovu obul lezečky. Do večera stihol aj hrebeň Mengusovských štítov. Tma ho zastihla na Čubrine.

Na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier: Meria 26 kilometrov s celkovým prevýšením 10,7 kilometra.
Na hlavnom hrebeni Vysokých Tatier: Meria 26 kilometrov s celkovým prevýšením 10,7 kilometra.
IGOR PAP

Spať, spať

Posledný úsek hrebeňa Vlado nepoznal. „Bola to psychická výhoda, lebo som mohol dúfať, že nebude ťažký,“ konštatoval. Bolo to naopak, čakalo ho nepríjemné lezenie. Odniesli si to rozodraté prsty na rukách. Okolo polnoci musel čakať pod Svinicou na svetlo, nebol si istý orientáciou. Do cieľa v Ľaliovom sedle prišiel v nedeľu 19. januára o pol ôsmej ráno. Celý sólový nonstop zimný vysokotatranský hrebeň mu trval 72 hodín, z toho 50 hodín čistého lezeckého času. Z Ľaliového sedla žľabom zostúpil do nekonečnej Tichej doliny.

„Dva dni a tri noci som dokázal myseľ udržať v strehu, ale keď už o nič nešlo, vôbec sa mi to nedarilo,“ opísal Vlado stav, v akom sa nachádzal po absolvovaní hrebeňa. „Periodicky som sa zobúdzal zapadajúc do hlbokého snehu vedľa prešliapaného chodníka. Môj anjel strážny si zrejme povedal, že klásť nohu pred nohu už nie je činnosť, na ktorú treba dozerať, a odletel zo služby.“ Z hotela Permon na Podbanskom zavolal domov do Piešťan, odkazovaču oznámil, že prešiel hrebeň, dal si večeru, pivo a v hotelovej izbe upadol do zaslúženého spánku.

Na Symbolickom cintoríne: Zostal nezvestný v pakistanskom Karakorame.
Na Symbolickom cintoríne: Zostal nezvestný v pakistanskom Karakorame.
MILAN VRANKA

Bol to borec

Keď v marci 2013 prešla celý zimný tatranský hrebeň, teda aj Západné a Belianske Tatry, za pätnásť dní slovenská dvojica Michal Sabovčík a Adam Kadlečík, vzbudilo to značný mediálny ohlas. Dokonca väčší než špičkový Plulíkov vysokotatranský prechod v roku 1997, ktorý odvtedy takým spôsobom nemá opakovanie. Skromný Vlado popularitu nevyhľadával. Pýtal som sa Michala Sabovčíka, či by si trúfal aj na zopakovanie Plulíkovho výkonu a prekonanie jeho rekordu.

„Odvaha by nechýbala, ale ak by chcel Vlada niekto prekonať, musel by hrebeň dokonale poznať. Na to sú potrebné roky skúšania a hľadania najlepšieho variantu. Ak by sme chceli prejsť iba Vysoké Tatry, výhodnejšie je to opačným smerom, než sme išli my. Teda tak ako išiel on - z východu. Vlado to mal všetko poctivo naštudované, namakané a bol borec,“ zhodnotil Michal.

O tom, že Vlado je borec, jeho najčastejší spolulezec Ján Markech nikdy nepochyboval. Keď sa dozvedel, že mu to vyšlo a sólovo preliezol hrebeň, bral to ako normálnu vec. Vždy bol presvedčený, že to dokáže. Ani Vlado z toho vedu nerobil. Bratovi len zavolal: „Spravil som hrebeň, potom ti porozprávam.“ Vôbec ho nezaujímalo, či o tomto supervýkone bude niekto písať. „On si splnil svoju výzvu a bol so sebou spokojný,“ hovorí brat Marián.

Pod Everestom: Na jeho vrchol vyliezol z tibetskej strany.
Pod Everestom: Na jeho vrchol vyliezol z tibetskej strany.
ARCHÍV M. P.

Aj v lete

Dva roky nato prešiel hrebeň sólovo nonstop aj v lete za 27 hodín čistého lezeckého času. Brat Marián mu vtedy išiel naproti. „Vlado mal odjakživa taký zvláštny typ chôdze, aby si šetril energiu. Keď som ho zbadal schádzať, jeho krok bol ťažký. Bolo vidno, že ho to stálo veľa síl. Keď sme sa stretli, iba sucho skonštatoval, že on to dokázal, nech sa teraz ukážu mladí.“

S úsmevom: Počas nekonečných príprav.
S úsmevom: Počas nekonečných príprav.
ARCHÍV M. P.

Kto bol Vladimír Plulík

Popredný slovenský horolezec, rodák z Piešťan. V roku 1997 uskutočnil zimný sólový nonstop prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier z Kopského do Ľaliového sedla za 50 hodín čistého lezeckého času. O dva roky ho zopakoval v lete za 27 hodín. V roku 1998 vystúpil na vrchol Mount Everestu z tibetskej strany bez doplnkového kyslíka. V lete 2008 vyliezol alpským štýlom na Gašerbum I., pri následnom pokuse o alpský výstup na ďalšiu osemtisícovku Broad Peak zostal vo veku 45 rokov nezvestný.

Vladimír Plulík: Bol všestranný horský športovec.
Vladimír Plulík: Bol všestranný horský športovec.
MILAN VRANKA
Relax
  • Ako editor týždenníka Plus 7 dní má na starosti tvorbu a výrobu časopisu. Zodpovedá za obsahovú stránku rubriky história. Vyhľadáva a spracúva aj vlastné témy, najmä so športovou tématikou.