Niektoré sú liečivé, iné skoro zázračné: Slovensko je rajom prameňov

Na Slovensku máme okolo tisícpäťsto prameňov minerálnych vôd. Každá z nich je unikátna. Aký je rozdiel medzi stolovou a pramenitou vodou? Koľko ich vypijú Slováci?

Relax

Radiácia je zdravá! Heslo tridsiatych rokov minulého storočia. Radiácia, hoci jej nebolo zasa až toľko, ako turistické lákadlo dokázala vtedy do Vyšných Ružbách pritiahnuť mnohých návštevníkov, ktorí sa radi kúpali aj v Kráteri.

Mnohí ho pokladajú za pozostatok sopky, ale jeho okraje sú iba usadeniny minerálnej vody. Tá so sebou prinášala nielen častice uránu rozptýleného v zemi, ale aj vápnik. Sedíme na fľaši sektu: Sivá brada. Mnohí dodnes veria, že sme tu mali - gejzír.

Minerálnu vodu striekajúcu z hlbín. A ten gejzír - zakapal. Pravda však býva neraz oveľa prozaickejšia a platí to aj v tomto prípade. Žiaden gejzír, ale rúra zarazená do zeme, cez ktorú sa voda dostávala na povrch. Za desaťročia ju zaniesli usadeniny a je po gejzíre...

Človeku je ľúto, keď niečo také prízemné pokazí jeho predstavivosť. Lenže, naše minerálne vody súvisia s oveľa väčšími záhadami. Verili by ste, že celý ten kopec Sivá brada sú travertíny, usadeniny z minerálky?

Aj neďaleké kopce, kde dnes ťažia travertín. A čo je ešte zaujímavejšie, voda ich sem priniesla až zo Slovenského raja! Trvalo jej to iba nejaký milión rokov. Pod nohami vraj máme fľašu sektu. Tak sa vyjadril profesor Vladimír Ovčinikov pred vyše šesťdesiatimi rokmi.

Tam v hĺbke do seba narážajú dve zemské platne, európska a africká, ktorá sa tlačí pod tú prvú. Žijeme v príliš aktívnej geologickej zóne, za posledných päťsto rokov sa nám zem pod nohami triasla viac než šesťstopäťdesiat ráz!

Prečo? Tam, kde sú dnes Štiavnické vrchy, bola v treťohorách najväčšia sopka na svete, Štiavnický stratovulkán s rozmermi sopečného krátera 18 krát 22 kilometrov, čiže v základni musela mať priemer až okolo tisíc kilometrov a jej špic trčal štyri kilometre nad okolitým morom.

A fľaša sektu? Vulkány sú staré, ale z hlbín vystupujú plyny. Zem sa otvára do väčších hĺbok, voda zostupuje nižšie, obohacuje sa o prírodný oxid uhličitý a keďže teplá je ľahšia než studená, presúva sa podzemím a odnáša si so sebou horniny, akoby sme lúhovali čaj. Keď sa dostane na povrch, je to - minerálka.

„Na Slovensku máme 1 300 až 1 600 prameňov minerálok,“ hovorí Peter Malík zo Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Tristo hore-dole?

„Niektoré zanikajú, inde sa rodia nové a ďalšie objavíme iba náhodou. Ako prameň pod vodou v koryte Váhu, keď budovali priehradu. Až potom postavili kúpele v Nosiciach.“

Minerálka aj vo Váhu

Niektoré pramene sú liečivé. A iné priamo zázračné. Napríklad ten v Liptovskom Jáne, ktorý domáci poznajú po názvom Kaďa. Obdoba Krátera v Ružbachoch, travertínové nánosy vytvorili prírodné kúpalisko so stále teplou vodou.

„Pomáha pri neplodnosti,“ vraví miestna žena a potom so smiechom dodá: „No, keby ste videli, čo sa tam odohráva v noci, pochopili by ste prečo!“

Možno v tej vode vyblednú aj hriechy - kedysi v nej zvykli prať, pretože síra vraj vybielila bielizeň. Na svoje minerálne jazierko nedajú dopustiť ani Rojkovčania. Hoci je skryté nad cestou, turisti ho objavili už dávno.

Domáci sa nezabudnú pochváliť, že sa v ňom kúpal aj prezident Masaryk, keď chodil na liečenie do Ľubochne, a dodajú, že ho nazývajú - Zlá voda. Asi preto, že v nej nič nežije, ale pokojne ju pridávajú napríklad do kysnutého cesta. Tvrdia, že lieči kožné choroby vrátane psoriázy. Ani oni však možno nevedia, že voda za Váhom, v Stankovanoch, je rovnaká.

„V šesťdesiatych rokoch minulého storočia tu našli až trinásť minerálnych prameňov, začiatkom sedemdesiatych urobili tri spočiatku neúspešné hydrogeologické vrty, ktoré sa bohatými žriedlami stali až o pár rokov.

Bolo treba čas, kým si k nim ‚vajcovitá‘ voda našla cestu,“ dodáva hydrogeológ Malík a spomenie, že v týchto miestach sú aj vody Váhu obohatené oxidom uhličitým, čo povrchové vody nikdy nebývajú.

Žeby ďalší skrytý prameň pod vodou? Alebo prameň putuje pod korytom rieky? Tak či onak, vznikajú tam „štítovité travertínové útvary“, ako hlása tabuľa, a možno o milión rokov aj tu budú travertínové kopce ako na Sivej brade. A možno aj skôr. „Keď som bol chlapec, bolo to tu rovné a bolo tu kúpalisko. Už je to vŕšok!“ hovorí starý muž.

Dodá tiež, že tunajšia voda je vápenitá, ale dole pri ceste - železitá. „Dva pramene na jednom mieste!“ Keby tu bola aj slaná voda, mali by všetko!

Zvyšky oravského mora

Stratovulkán, more. Možno sme na Slovensku mali aj Mŕtve more a Peter Malík dodá, že hádam aj viacero. „V podzemí je slaná morská voda nasiaknutá do hornín ako do špongie alebo aspoň zrnká soli. Takáto voda vyviera napríklad v Oravskej Polhore, pod Babou horou, a obsahuje dvakrát toľko soli ako morská voda, až 50 gramov v litri,“ hovorí.

Tá v Slanej vode pri Oravskej Polhore je jódovo-brómová a vraví sa o nej, že ňou liečili syfilis. Či je to pravda, nevieme, ale vieme, že v Slanej vode bol aj Lenin a vystúpil na Babiu horu, čo dlho pripomínala jeho busta.

„O Leninovi neviem, nebývam tu tak dlho, ale tá voda bola dobrá na kloktanie. Pomáhala na boľavé hrdlo, na kožné vyrážky a môjmu bratrancovi aj na boľavé koleno,“ tvrdil muž, ktorý býva neďaleko prameňa. Mimochodom, máme najvyššiu hustotu reliktov slanej vody v Európe.

Dokedy, ťažko povedať. Na rozdiel od ostatných minerálok, ktoré sa stále dopĺňajú, tieto sa minú. Stačí vyžmýkať špongiu. Nielen na Orave. Slané vody sú napríklad aj pod celým Žitným ostrovom. Povedzme vrt v Marcelovej, kde je voda ešte dvakrát slanšia ako v Oravskej Polhore.

Mnohé sú však čoraz menej slané. Najmä tam, kde sa z nich čerpá viac vody, než je prirodzený prítok, sa zrieďujú dotekaním obyčajnej vody.

Tam, kde necháme vodu vyvierať samu, povedzme v Piešťanoch alebo v Bojniciach, svoj soľný obsah si zachováva rovnaký už od devätnásteho storočia, keď sa prvý raz analyzovala. Bublinky?

Hasené vápno...

„Tak na Silvestra sme tých bubliniek mali naozaj dosť! Sedeli sme v jazierku a v rukách sme držali fľaše sektu. Bublinky zhora aj zdola!“ vtipkuje žena v Kalamenoch, kde vyviera jeden z deväťdesiatich medokýšov v Liptovskej kotline. Tabuľa vás tiež informuje, že teplota vody na dne vrtu je 38 stupňov Celzia. Ale čo tie bublinky?

„Sú typické pre naše minerálne vody, ale sú iné ako napríklad vo vode pri Vezuve. Vo svete sú častejšie bublinky z vulkanických plynov, u nás súvisia s tepelnou deštrukciou vápenca,“ hovorí Peter Malík. Jednoducho, ako keby ste hasili vápno... A keďže nám to pod nohami vrie, ťažko nájdete vodu, ktorá by neobsahovala oxid uhličitý. A „bublinky“ môžu byť občas aj zúrivé.

„Kolegovia pri Čeríne vo Zvolenskej kotline robili okolo roku 1980 vrt. Do hĺbky osemnásť metrov sa nedialo vôbec nič a potom to prišlo: voda striekala ako gejzír a vyvrhovala aj veľké kamene. Geológovia si museli zakrývať hlavy,“ spomína Malík.

Ešte väčší strach však mali v Sliači, lebo kým v Čeríne striekala, v kúpeľoch voda klesala. Keď niekde vezmete viac vody, inde jej je menej. A keď by ste jej vzali priveľa, nemusíte ju mať vôbec.

Stratovulkán vo fľaši

„Minerálnu vodu človek nesmie vydrancovať,“ hovorí Juraj Patúš, riaditeľ výrobných závodov Slovenských prameňov a žriediel, Budiš. „Je pravda, že jej zásoby sa dopĺňajú, ale určite nie systémom, že naprší a máme minerálku. Žiada si to čas,“ hovorí a dodáva, že nie je ani v záujme výrobcu, aby vodu za pár mesiacov vyťažili a potom plničku zavreli.

„Šéfuje“ nielen minerálnej vode Budiš, ale tiež Fatre, ktorá je unikátna svojím zložením a zásaditým charakterom. V Martine majú vedľa seba hneď dva pramene, Fatru, prírodnú minerálnu vodu, ktorú ponúkajú v niekoľkých baleniach, a Fatru extra, tá je iba v litrových fľašiach. Jej mineralizácia je približne trikrát vyššia ako normálnej Fatry.

Spoločnosť využíva aj zdroj s minerálnou vodou Gemerka, ktorú poznali už v časoch Márie Terézie. Keď zvrtneme reč na úpravu minerálnych vôd, Juraj Patúš hovorí, že väčšina minerálnych vôd určených spotrebiteľom sa u nás zbavuje železa.

Dôvod? Spomeňte si na Salvatorku, ktorú ponúkal trh za socializmu v sklených fľašiach: sotva chvíľu postála, mala usadeniny na dne. Inak sa vody upravovať nesmú.

„Vody vyvierajú s rôznym množstvom bubliniek. Odstrániť ich nemožno, lebo by to mohlo zmeniť chemické zloženie vody, ale ak ich pridáme, neovplyvní to jej skladbu. A o perlivé vody je na trhu väčší záujem než o neperlivé,“ dodáva.

A tak si na fľašiach môžete prečítať: tichá, perlivá, neperlivá, sýtená, nesýtená, podľa množstva oxidu uhličitého obsiahnutého v minerálnej vode. Jednotné pojmy neexistujú, ale - rozumieme si.

Rovnako, ako keď si na fľaši prečítate zloženie minerálnej vody. Gemerka má vyšší obsah vápnika a horčíka, navyše v tom správnom pomere, tak by mala pomáhať pri únave aj proti stresu. Nielen ona, aj iné minerálky. A po čom siahnete v obchode, to už je na vás. Aj keď otázne zostáva, koľko pri vašej voľbe zohrala reklama.

A máme ešte jednu voľbu. Každá minerálna voda je vraj unikátna. Tak prečo sa len tak nezohnúť niekde pri žriedle a nenapiť sa z dlaní? Možno by ste sa čudovali, koľko nových chutí objavíte.

Sedemdesiat litrov na hlavu

Podľa Lucie Tomišovej z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd sme na Slovensku v roku 2014 vypili okolo 377 miliónov litrov minerálnych a pramenitých vôd. Z toho okolo 70 percent tvorila neochutená minerálka a pramenitá voda.

Pokiaľ ide o obľúbenosť týchto nápojov, prvenstvo si držia sýtené vody - okolo 80 percent z celkovej spotreby. Priemerný Slovák tak vlani vypil približne 70 litrov minerálnej a pramenitej vody, čo je o päť litrov menej než v roku 2011.

Minerálky a pramenité vody však stále zostávajú najobľúbenejšie: sýtených sladených nápojov vypil priemerný Slovák iba okolo 38 litrov a ovocných štiav 10 litrov na hlavu, teda skôr na žalúdok. (bub)

Rozdiely medzi vodami

Vody predávané v obchodoch sa líšia nielen cenou, ale aj kategóriou kvality, do ktorej patria. Nie vždy tie najdrahšie musia byť aj najkvalitnejšie. Niektoré „nižšie“ pramenité vody môžu byť lacnejšie ako „vyššie“ minerálne. Preto je dobré vedieť rozlišovať jednotlivé druhy vôd.

Stolová voda - najnižšia kategória balenej vody. Môže pochádzať z podzemného vrtu, ale častejšie je to upravená povrchová voda doplnená o bublinky oxidu uhličitého. Upravuje sa mechanicky a dezinfikuje sa ozónom. Zároveň má najnižší obsah minerálnych látok, a to do 1 000 miligramov na liter, obvykle medzi 200 až 800 miligramov na liter.

Pramenitá voda - výlučne voda z jediného podzemného zdroja a je jedno, či prirodzene vyviera, alebo bol vrt umelo navŕtaný. Zdroj vody musí byť schválený a neustále sledovaný. Obsah minerálov nesmie škodiť zdraviu.

Minerálna voda - je zo schváleného podzemného zdroja. Oproti pramenitej vode má vyšší obsah minerálnych látok. Od tisíc do desaťtisíc miligramov na liter.

Vždy musí byť označený vrt, z ktorého voda pochádza, takže je jasný pôvod, ale najmä chuť a chemické zloženie by mali byť vždy rovnaké, čo neplatí pri vyššie uvedených. Okrem filtrácie a pridania alebo odobrania oxidu uhličitého sa nesmie nijako upravovať.

Liečivá minerálna voda - najvyššia kategória. Obsah minerálnych látok je u niektorých priam astronomický. Aj 30-tisíc miligramov na liter. To je až 30 gramov rozpustených minerálov na jeden liter vody.

Obvykle býva desať gramov na liter. Preto ich treba piť s mierou. Voda v tejto kategórii musí mať preukázateľné, teda podporené štúdiami, liečebné účinky na ľudský organizmus. Veď preto sa volá liečivá. (lm)

Relax