Obžalovaná z vraždy je sviňa! Aj zvieratá dostávali tresty smrti

Popravený kohút, prasa obžalované z vraždy. V minulosti stáli zvieratá pred súdom a odsudzovali ich na hrdelné tresty.

V súdnych sieňach možno aj dnes vidieť najrôznejšie scénky. Ibaže viete si predstaviť proces, kde nesedí na lavici obžalovaných človek, ale pes či sviňa?

Alebo obhajcu, ktorý pred ctihodným sudcom vášnivo obhajuje svojho klienta - potkana? A kata, ktorý stavia šibenicu na popravu domáceho miláčika? V stredovekej Európe sa pri procesoch so zvieratami činili žalobcovia aj sluhovia Boží a sudcovia s vážnou tvárou odsudzovali nemé tvory na najťažšie tresty.

V Biblii: „Vyšiel mu oproti akýsi človek s nečistým duchom... Ježiš mu prikazoval: Nečistý duch, vyjdi z tohto človeka!... Na úpätí hory sa pásla veľká črieda svíň. Zlí duchovia prosili: Pošli nás do svíň, nech vojdeme do nich... Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Črieda - asi dvetisíc kusov - sa rútila úbočím do mora a utopila sa v mori…“

Takto sa opisuje v Biblii, v Markovom evanjeliu, scénka, kde diabolské sily ovládajú zvieratá. Pri zaštítení takou autoritou, ako je Biblia, bolo ľahké veriť na vyháňanie diabla zo živočíchov. V Biblii sa navyše hovorí o zabíjaní zvierat, ak sa „previnili“.

Všeobecný náhľad bol, že zvieratá boli stvorené pre človeka. Odtiaľ bola krátka cesta k procesom s nimi. V spomenutom biblickom prípade figurujú prasatá. Podľa výskumov boli častými „hriešnikmi“, ibaže zďaleka neboli jediné.

Nasledovali ich potkany, mačky, psy, hmyz, ale aj krtky, kravy či somáre. Staré listiny a kroniky zachytávajú desiatky až stovky takýchto procesov, pričom množstvo dokumentov z minulosti sa nedochovalo.

Populárne

„P. Martin povedal, že v utorok pred Vianocami prasnica a jej šesť prasiatok spáchali na osobe päťročného Jehana Martina vraždu... a uznáva sa, že sú vinné zločinom... Po riadnom vypočutí všetkých rozhodujeme, že uvedená prasnica bude daná majstrovi ostrého meča...“

Takto znel napríklad rozsudok z januára 1457 v Burgundsku. Inokedy biskupský súd v Lausanne predniesol: „Zariekam vás, nemoci prenášajúce červy a myši, aby ste ihneď zmizli z polí a vinohradov a už v nich ďalej nebývali, ale presťahovali sa do iných miest...“

Podobné scénky neboli v stredovekej Európe výnimkou. Zvieratá sa dostávali pred súd za skutočné aj domnelé škody, napadnutie človeka či zničenie úrody, ale aj za pakty so zlými silami.

Svetské súdy sa konali proti prasatám, kravám i koňom, cirkevné procesy zasa proti myšiam, potkanom, kobylkám, slimákom a chrobákom vrátane ich lariev.

Už v roku 824 v talianskom Údolí Aosty súdili krtky, ale „regulárny“ zvierací proces zaznamenali až v roku 1268, keď neďaleko Paríža odsúdili na smrť zviera. Priamo v Paríži verejne upaľovali aj viacero mačiek naraz vo vreci.

V juhotirolskom meste Kaltern zasa v 14. storočí dal miestny farár odsúdiť kobylky a o storočie neskôr vyhlásil pápež Alexander VI. „bulu proti chrústom“ a preklial ich.

V ohrození bola aj hydina. V roku 1474 obžalovali vo švajčiarskom Bazileji kohúta - za to, že vraj zniesol vajce. Počas procesu s neborákom kohútom sa poukazovalo, že kohútie vajce je dôležitou súčasťou pri miešaní čarodejníckych odvarov.

Na obhajobu zasa zaznelo, že vták je nevinný, lebo vraj sa nenašla zmluva, ktorú by spísal s diablom. To však žalobca vyvrátil tým, že satan so zvieratami zmluvy robiť nemusí, stačí mu do nich vstúpiť. Verdikt bol jasný - kohúta odsúdili na smrť. Keď ho aj s vajcami upaľovali na hranici, prizeral sa početný dav.

Podľa výskumov E. P. Evansa, ktorý vydal knihu o kriminálnom stíhaní zvierat, sa procesy so zvieratami konali najčastejšie vo Švajčiarsku a Francúzsku, ale aj v Anglicku, Taliansku, Holandsku či vo Švédsku.

V slovanských krajinách bola známa poprava prasaťa v chorvátskej Pleternici. Hoci z územia dnešného Slovenska sa nepodarilo nájsť konkrétne prípady, ich existencia nie je vylúčená.

Podobne ako dnes

Procesy so zvieratami sa síce v mnohom líšili od dnešných, ale v mnohom sa im aj podobali. Prax aj terminológia boli rovnaké ako v prípade ľudí - v procesoch figuroval delikvent, žalobca, obhajca, sudca aj rozsudok. Obhajca však mal sťaženú úlohu - jeho klient mu ťažko mohol povedať jediné slovo.

Napriek tomu sa advokáti snažili „vysekať“ zvieracích obžalovaných a proces naťahovali do nekonečna. Ako „obhajca myší“ sa preslávil Bartholomeus Chasseneé, ktorý v 16. storočí využíval všemožné právne kľučky na prieťahy v súdnom konaní a neskôr o tom vydal viacero kníh.

Pri nemých tvoroch - podobne ako pri niektorých dnešných páchateľoch - nebolo jasné, či si svoju vinu uvedomujú. Počas väzby sedeli za mrežami spolu s inými previnilcami, dokonca sa dochovali záznamy o tom, koľko spotrebovali žranice.

V súpise väzňov z francúzskeho väzenia písal v októbri 1408 väzenský správca: „Ďalej jedna prasnica, uvrhnutá do žalára 24. júna a držaná v ňom do 17. júla, keď bola obesená.“

Najčastejším trestom pre nemé tvory bol trest smrti. Popravovali ich rovnako ako ľudí - upálením, obesením, zahrabaním zaživa či utopením. Zvieratá často pred popravou mučili aj im odtínali časti tela. No z Rakúska je známy prípad zo 17. storočia, keď pes dostal doživotný žalár a v Rusku capa za trest vyhnali na Sibír.

Aj iné detaily sa podobali na ľudské súdy. Napríklad dnes poznáme problém s doručením súdnych zásielok - predvolanie na súd nedokázalo vyše roka dostihnúť premiéra Roberta Fica.

V stredoveku spôsobovali súdom rovnaké problémy potkany a hmyz. Napríklad, keď mali chrobáky takú drzosť, že sa nedostavili na pojednávanie, súdny posol vyšiel za nimi na pole a hlasito im predniesol predvolanie.

Podobne neúspešne predvolávali pred súd vo francúzskom Autune v roku 1522 potkany z celej diecézy. Nevedno, prečo predpokladali, že vedia čítať - súdne rozhodnutie im doručili písomne, ba potreli papier tukom, azda aby ich privábil.

Šialené a absurdné?

„Trest smrti pre nemé zviera za jeho zločiny sa nám zdá taký iracionálny a absurdný, že takmer nemôžeme uveriť, že rozumní a rozvážni ľudia by mohli byť zodpovední za podobnú hlúposť, a predsa bola táto myšlienka našim predkom známa,“ uviedol E. P. Evans vo svojej knihe.

Posadnutosť diablom dnes patrí do sféry rozprávok a zviera by nikto nehnal pred spravodlivosť. Ibaže v minulosti nešlo o žart či šialený výstrelok. „Britskí, talianski, nemeckí a ďalší autori na základe štúdia dochovaných archívnych materiálov uvádzajú, že tieto procesy boli bez akejkoľvek pochybnosti mienené vážne, že teda nešlo o nejaké paródie, viedli ich profesionálni vyštudovaní právnici a vážne sa o nich diskutovalo aj na univerzitnej pôde,“ uvádza Hana Müllerová z Ústavu štátu a práva Akadémie vied Českej republiky, ktorá na túto tému napísala viacero odborných prác.

O vážnosti procesov so zvieratami svedčí aj to, že na ne vynakladali nemalé prostriedky, čas aj financie. Okrem iracionálnych dôvodov bádatelia pripomínajú fakt, že ľudia si skrátka v minulosti nevedeli vysvetliť pohromy, keďže svet mal byť pod kontrolou milosrdného Boha, navyše okolo ľudí žilo viac zvierat, voľne sa potulovali po uliciach a pri deťoch bez dozoru dochádzalo k tragédiám.

Úlohu zohrala aj demonštrácia moci štátu a cirkvi, spoločne s bojom proti domnelým vinníkom. Okrem zvierat boli poruke čarodejnice, Židia či malomocní.

Zmena nastala s vlnou humanizmu, keď sa začal meniť vzťah ľudí k zvieratám a odsudzovať kruté správanie k nim. Na procesoch so zvieratami sa podieľala aj okolnosť, že právo v minulosti chápalo zviera ako vec. Mimochodom, Slovensko ako jedna z posledných krajín Európy stále definuje zviera ako vec a nie ako cítiacu bytosť.

Vianočné tipy na darček